Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-165-2013.pdf
PDF · 87.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky Q. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V., D. XXX, proti odporcovi H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom V., D. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B., Q., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Q. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX a odporcu H. B., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.7.1998 na Šumiaci a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Šumiac, vo zväzku 1, ročník 1998, na strane 21, pod por. č.5, r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti B., Q., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 200 Eur mesačne a na výživu maloletej S. výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.8.2013 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 200 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. Svoj návrh odôvodnila tým, že v jej manželstve s odporcom spočiatku neboli vážnejšie nezhody, odporca sa však aj po uzavretí manželstva správal naďalej ako slobodný. Navrhovateľka čakala, že sa to časom zmení, nestalo sa tak ani po narodení prvej dcéry. Odporca niekedy neprišiel domov aj 2-3 dni, bez toho, aby navrhovateľka vedela kde je, často bol pod vplyvom alkoholu. Odporca však do práce chodil a vedel zabezpečiť rodinu po finančnej stránke. City v manželstve ale chýbali. Takáto situácia sa stupňovala a z odporcovej strany sa k tomu pridala žiarlivosť a agresivita, čo prerástlo aj k násiliu voči navrhovateľke. Manželia sa stále hádali, odporca ju bezdôvodne upodozrieval z nevery. Pred siedmymi rokmi sa preto navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s maloletou dcérou. Neskôr dala odporcovi opätovne šancu, otehotnela a narodila sa im spoločná dcéra S.. Odporca začal chodiť za prácou do zahraničia, situácia v manželstve
bola určité obdobie v poriadku. Následne ale odporca začal znovu žiarliť a upodozrieval navrhovateľku, že maloletá S. nie je jeho dcéra. Navrhovateľka sa v súčasnosti o domácnosť stará sama, odporca je v zahraničí a keď príde, chodí a kamarátmi. Doma sa zdržuje málo, pije, je agresívny, žiarlivý, doma nespáva. Ak je doma, s navrhovateľkou sa stále hádajú. Navrhovateľka vyslovila názor, že jej vzťah s odporcom je vážne rozvrátený, manželstvo neplní svoj účel, k odporcovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod ako aj s návrhom na výživné na maloleté deti.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania ponechal otázku rozvodu na úvahe súdu. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Matka pred kolíznym opatrovníkom poukázala na dôvody, ktoré uvádzala v návrhu, zdôraznila, že otec maloletých detí neparticipoval na rodinnom živote a rodinu zabezpečoval len materiálne. Otec maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s návrhom súhlasí, priznal, že manželstvo dlhodobo neplní svoj účel. Súhlasil s navrhovanou výškou výživného 200 Eur na každé dieťa. Pokiaľ ide o maloleté deti kolízny opatrovník poukázal na to, že maloletá Q. navštevuje Základnú školu v Pohorelej a maloletá S. materskú škôlku v Pohorelej, kde ich matka dopravuje zo Závadky nad Hronom, kam sa s dcérami presťahovala. Deti sú zdravé, žiadnu odbornú poradňu nenavštevujú. Deti majú s otcom dobrý vzťah, tento sa ale doma zdržiava málo z dôvodu, že je pracovne väčšiu časť roka v zahraničí.
Vo veci súd rozhodol za súhlasu všetkých účastníkov bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 O.s.p. a to na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a nachádzajúcich sa v súdnom spise. Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.7.1998 na Šumiaci, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Šumiac, vo zväzku 1, roč. 1998, na strane 21, pod por. č.5. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéry S., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Z návrhu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2013, dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Odporca je živnostníkom, práce vykonáva v zahraničí. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je V., D. XXX.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéry Q. a S..
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnosti spoločnú domácnosť nevedú, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú, spoločne nehospodária a spolu nežijú; po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s maloletými dcérami manželia žijú oddelene a spoločne nezabezpečujú výchovu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť ani v záujme maloletých detí. Z tvrdení navrhovateľky a odporcu pred kolíznym opatrovníkom je zrejmé, že manželstvo obnoviť nemienia. Odporca tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na začatie konania vo vzťahu k dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva nepoprel, iný dôvod, ktorý by mal byť príčinou rozvratu manželských vzťahov v konaní neuviedol.
Ako dôvod rozvratu manželstva súd konštatuje nezhodu pováh a predovšetkým nezhodu v názore na spôsob manželského spolužitia. V zmysle vyjadrenia navrhovateľky má súd zato, že manželia spolu riadny manželský život neviedli, odporca uprednostňoval pred riadnym manželským spolužitím vlastné záujmy a rodinu zabezpečoval len po stránke finančnej. V súčasnosti je tak manželský vzťah len formálnym zväzkom, ktorý žiadnu zo svojich spoločenských funkcií neplní. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, za uvedenej situácie, kedy manželia prakticky spolu dlhodobo nežijú, rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky) za súhlasu druhého rodiča (otca - odporcu), takúto úpravu práv a povinností k maloletým deťom odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a tohto podľa súhlasného vyhlásenia rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 200 Eur mesačne, na výživu maloletej S. výživným vo výške 200 Eur mesačne. Dohodou s navrhovateľkou odporca preukázal,
že plnenie takto dohodnutého výživného nebude v rozpore s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a ani nebude pre neho predstavovať neprimerané finančné riziko.
Súd styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva neupravoval, v zmysle vyjadrenia manželov pred kolíznym opatrovníkom je zrejmé, že úprava styku odporcu s maloletými deťmi nebola žiadaná. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletými deťmi, aby sa doterajšie vzťahy medzi maloletými a odporcom zachovali a prehlbovali tak aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili; v konečnom dôsledku náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.