Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-485-2012.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/485/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci na oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ú. Č.. X, L.: XX XXX XXX, A. R.: H. G., Z..F..P.., V. G. Z. Z. S. N., Ú. Č.. X, L.: XX XXX XXX, proti povinnej: L. O., D.. X.X.XXXX, N. S. G., Š. H. Č.. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., advokát so sídlom v Košiciach, Ľudová č. 14, vedenej na exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. Ex 1043/2012, na vymoženie pohľadávky vo výške 79,31 eura s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 9.1.2013 a o návrhu povinnej na odklad exekúcie zo dňa 8.1.2013, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.1.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, č. k. II/2010-3441 zo dňa 8.4.2011. Okresný súd Košice II dňa 14.2.2012 pod č. 5803 123665* vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie podľa podaného návrhu.
Dňa 10.1.2013 doručila povinná tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch, v rovnakej podobe, kde sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripravovaného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech, preto má možnosť len prijať alebo odmietnuť návrh. Podľa neho rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach oprávneného núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré inicioval dodávateľ - oprávnený, pričom rozhodcovskú doložku si osobne nevyjednala a je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, preto je absolútne neplatná. Podľa nej, pre každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska, pričom spotrebiteľ na rozdiel od oprávneného nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Zároveň podotkla, že aj Ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože rozhodca má rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, čo znamená porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
V danom prípade o podanom návrhu povinnej na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením zo dňa 12.6.2013, č. k. 48Er/485/2012-42 tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zamietla.
Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.7.2013, v ktorom uviedla, že v danom prípade ide medzi účastníkmi o vzťah spotrebiteľský podľa OZ, pričom súd podľa nej nesprávne rozhodol bez pojednávania. Podľa vyjadrenia povinnej, predmetný rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný, obsahuje neprijateľné podmienky, a to rozhodcovskú doložku, ktorá umožňuje žalobcovi výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú súd prihliadne aj bez návrhu a bez návrhu súd exekúciu zastaví.
Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.8.2013, v ktorom uviedol, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie, podľa platného právneho poriadku exekučný súd nemá právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, nemá právomoc napríklad rozsudok zrušiť. Podľa neho, pri zastavení exekučného konania exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotno-právny prieskum exekučného titulu, skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné, cieľom prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom.
Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu ( Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona ( Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 50 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Negatívnym výkladom tohto ustanovenia nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že proti uzneseniu, ktorým sa námietkam nevyhovelo - t. j. boli zamietnuté ako v tomto prípade - odvolanie nie je prípustné.
Podľa ust § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Prelom do citovanej zákonnej úpravy teda vnáša citované ust. § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p., podľa ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Toto ustanovenie je v súlade s ust. č. l. 142 ods. 2 veta tretia Ústavy Slovenskej republiky ( Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ), podľa ktorého, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Podľa ust § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Ak teda v danom prípade o návrhu povinnej na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením zo dňa 12.6.2013, č. k. 48Er/485/2012-42 tak, že jej návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zamietla, pričom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa dané uznesenie, proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa, zrušilo ( ex lege ) a opätovne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodne sudca.
Súd opätovne preskúmal exekučný titul a predovšetkým predmetnú Zmluvu o bežnom účte so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, vrátane Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka, a to do ustanovení § 52 až 59 zaradená až účinnosťou od 1.4.2004, pričom s účinnosťou od 1.1.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Uvedené však, pokiaľ ide o definovanie spotrebiteľských zmlúv, neznamená, že Zmluva o bežnom účte zo dňa 29.4.2003, nie je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že táto zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, súd má za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj do 1.1.2008 sa na povinného, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv ako aj Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( pozri rozsudok vo veci C
- 473/00 Cofidis a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009 ).
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Dňa 10.1.2013 doručila povinná tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch, v rovnakej podobe, kde sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripravovaného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech, preto má možnosť len prijať alebo odmietnuť návrh. Podľa neho rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach oprávneného núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré inicioval dodávateľ - oprávnený, pričom rozhodcovskú doložku si osobne nevyjednala a je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, preto je absolútne neplatná. Podľa nej, pre každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska, pričom spotrebiteľ na rozdiel od oprávneného nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Zároveň podotkla, že aj Ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože rozhodca má rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, čo znamená porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len ako „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „ nekalé podmienky „ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice ( 93/13/ES ), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Podľa rozsudku Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica ( 93/13/ES ) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/ES ) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 29.4.2003 zmluvu o bežnom účte. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy, najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa vnútroštátneho práva, v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie spísaným pred exekútorom do zápisnice zo dňa 26.1.2012 vymoženia sumy 79,31 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu, je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice ( 93/13/ES ), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice ( 93/13/ES ), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o bežnom účte uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/ EHS.
Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd o návrhu povinnej na odklad exekúcie už nerozhodoval, nakoľko už exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je ( § 202 ods. 2 O.s.p. ).