Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Er/1615/2005

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, vo veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, proti povinnému: P. O., G.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX Ž., takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii zo dňa 08.12.2005 z a m i e t a.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške

35,12 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31.10.2005, exekučného titulu

- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 228702 zo dňa 22.11.2002 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 010648* dňa 22.11.2005. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 10.12.2002.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.01.2006 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii, ktoré povinný podal v zákonom stanovenej lehote, pretože upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 06.12.2005 a námietky podal na poštovú prepravu dňa . V podaných námietkach povinný navrhol exekúciu zastaviť, nakoľko podľa jeho názoru je priestupok podľa premlčaný. Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru blok na pokutu nezaplatenú na mieste nie je exekučným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu v zmysle Exekučného poriadku. Až dňom 01.09.2005 bol novelizovaný o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov(ďalej v texte len „EP“) , sa považuje za exekučný titul na blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Návrh na vykonanie exekúcie bol zo dňa 31.10.2005, ale na podklade bloku na pokutu z roku 2002. Povinný zároveň namietol aj výšku trov exekúcie.

Oprávnený sa napriek výzve k námietkam povinného nevyjadril.

Podľa veta prvá až tretia EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky

proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP - o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

K premlčaniu možnosti vymáhať pokutu za uložený priestupok exekučný súd uvádza, že povinný sa mylne domnieva, že došlo k premlčaniu priestupku, za ktorý bol uložený blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Premlčacia doba uvedená v o priestupoch sa vzťahuje na možnosť prejedania priestupku, pričom samotným vystavením a podpísaním bloku na pokutu nezaplatenú na mieste sa priestupok považuje za prejednaný. Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán, v tomto prípade - polícia, dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť, a teda je si vedomý spáchania priestupku. Námietku premlčania tak súd nepovažoval za dôvodnú.

Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že blok na pokutu nebol do 01.09.2005 exekučným titulom súd poukazuje na rozhodnutie R 68/2001, v ktorom Najvyšší súd SR skonštatoval, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste možno považovať za taký individuálny správny akt, ktorý je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) za podmienky, že má formu bloku na ukladanie pokút vydaného na tieto účely Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s obsahovými náležitosťami uvedenými v ustanovení a o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že blok na pokutu, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom je spôsobilým exekučným titulom aj napriek skutočnosti, že bol vydaný už v roku 2002, teda pred účinnosťou novely Exekučného poriadku č. účinnou od 01.09.2005.

V danom prípade súd konštatuje, že exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom námietkové tvrdenia povinného v námietkach vyhodnotil ako neopodstatnené z hľadiska dôvodnosti námietok proti exekúcii podľa § 50 EP a preto námietky proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.

Súd pri lustrovaní v predmetnom exekučnom spise však zistil, že v danej exekúcii sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavanie vedenej exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

Písomným podaním doručeným súdu zo dňa 06.01.2006 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,94 eur.

Podľa ust. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. , účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti (novela ), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach

č. , , a iné.

Podľa Exekučného poriadku - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .

Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 10.12.2005 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie / /, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.

Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa .

Podľa , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty

Podľa 197 ods. 1 , náklady podľa uhrádza povinný.

Podľa , trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa 200 ods. 2 , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa , pričom k náhrade týchto trov zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia , nakoľko zo strany oprávneného bol návrh na vykonanie exekúcie podaný pred uplynutím prekluzívnej lehoty, z čoho súd dospel k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keďže sa nariadenia exekúcie domáhal v dobe, keď pohľadávka ešte nebola prekludovaná, preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie oprávnený.

Podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa citovanej , základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6, eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa citovanej , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3, eur).

Podľa citovanej , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 35,12 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 26,56 eur, z toho:

a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 35 min. ( - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):

· Preštudovanie návrhu 15 min.

· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.

b/ 19,92 eur za 6 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti ( - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):

· Získanie poverenia

· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

· Zisťovanie bydliska povinného - Mestský úrad

· Zisťovanie majetku povinného - Mestský úrad

· Zisťovanie účtu povinného - Sociálna poisťovňa

· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 8,56 eur ( ):

· Poštovné 8,56 eur

Súdny exekútor si DPH neuplatni, preto mu ju súd nepriznal.

Sumár: 26,56 + 8,56 (20% DPH) = 35,12 eur

Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.

V časti vyčíslenej odmeny podľa súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa v položke získanie poverenia podľa . Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa a Mestský úrad a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa ) za tieto úkony - zisťovanie majetku, účtu, platiteľa mzdy a bydliska povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, účtu, platiteľa mzdy a bydliska povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.

Ďalej súd neuznal položku označenú - založenie a zaregistrovanie spisu, predloženie špecifikácie trov, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle .

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. K položke bankový poplatok - SLSP - 0,16 eur súd uvádza, že nie je zrejmé, ako bola určená táto konkrétna výška, a ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom tohto výdavku.

V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku - použitý papier a toner, obálky a spisový obal. Podľa - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.

Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto

výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu ).

Vo vzťahu k ostatným uplatneným trovám exekúcie mal súd za to, že boli uplatnené v súlade s Exekučným poriadkom aj č.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s č. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd konštatuje, že rozhodnutím o zastavení exekúcie výrokom II. tohto rozhodnutia sa stali bezpredmetnými námietky povinného proti výške trov exekúcie, nakoľko podľa , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd preto o námietkach povinného proti trovám exekúcie nerozhodoval, keďže vo výroku III. tohto rozhodnutia sám rozhodol o výške trov súdneho exekútora, na úhradu ktorých zaviazal povinného

K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:

Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. ) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.

Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.

V zmysle dikcie ustanovenia rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.