Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-2-2013.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky N. L., nar. XX. H. XXXX, bytom, X. L. XXX/XXX, Z. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. októbra 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. októbra 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 2. októbra 2012, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože posúdenie svojich zdravotných ťažkostí nepovažovala za úplné a správne. Konkretizovala priebeh svojej liečby a doporučenia odborných lekárov a vyjadrila presvedčenie, že jej zdravotné ťažkosti boli zľahčené a z toho dôvodu jej pokles pracovnej schopnosti nebol určený správne.
Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na logicky a presvedčivo zdôvodnený posudkový záver posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý aj vzhľadom na aktuálne odborné lekárske nálezy konštatoval zlepšenie funkcie ľavého oka navrhovateľky.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s písomnými podaniami účastníkov a po prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. § 250g ods. 2 O. s. p. dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1,6,7 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII., odd. A, pol. 11.2, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre iné poruchy a choroby oka, ľahké, dlhotrvajúce alebo ustálené formy čiastočne poškodzujúce funkciu oka, ktoré majú vplyv na pracovné zaradenie, jednostranne vyjadriť v rozpätí 20-30%. Konkrétne percento sa určí na základe zrakovej ostrosti dosiahnutej s korekciou do blízka a do diaľky, podľa výsledku perimetrického vyšetrenia a s ohľadom na intelektové schopnosti poistenca.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 24.septembra 2012 žiadosťou z 2.októbra 2012. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 2. októbra 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacích správ z hospitalizácie navrhovateľky na očnom oddelení, resp. klinike a z opakovaných očných vyšetrení z priebehu rokov 2011 a 2012 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil zápal cievovky a sietnice - chorioretinitis so zaradením pod kapitolu VII., odd. A, pol. 11.2, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľka, s ukončeným stredným zdravotníckym vzdelaním mala od leta 2010 opakované zápaly spojovky. V októbri 2011 bola hospitalizovaná na očnej klinike pre akútny zápal sietnice ľavého oka. Konzervatívnou liečbou bola dosiahnutá remisia ochorenia vo februári 2012. Po vysadení kortikoidnej liečby došlo v auguste 2012 k recidíve ochorenia, bola opäť zahájená liečba prednisonom, ku ktorej efektu sa v čase posudzovania nebolo možné vyjadriť. Opakovanými odbornými vyšetreniami bolo dokumentované ľahké zníženie centrálnej zrakovej ostrosti obojstranne, ktorá nedosahovala ani stupeň strednej slabozrakosti. S ohľadom na jednostranné poškodenie oka a priebeh liečby vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uviedol, že stupeň dosiahnutého vzdelania jej umožňuje vykonávať administratívne práce v klimaticky vyváženom prostredí a tiež má možnosť rekvalifikácie. Akútne vzplanutie ochorenia možno riešiť dočasnou pracovnou neschopnosťou. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a po doložení aktuálneho očného vyšetrenia zo septembra 2012, pretože nedokumentovalo zhoršenie jej zdravotných funkcií. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 10. januára 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného vyšetrenia zorného poľa počítačovou perimetriou z decembra 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. V posudku doplnil, že napriek opakovaným recidívam je po kortikoidnej a imunosupresívnej liečbe dosiahnutý stabilizovaný stav, čo bolo preukázané opakovanými očnými nálezmi od augusta 2012. Napriek tomu, že ide o závažné ochorenie ľavého oka, dlhotrvajúce a ťažko reagujúce na liečbu, po liečbe bola dosiahnutá len ľahká porucha funkcie ľavého oka s ľahkou slabozrakosťou. Má normálny vnútroočný tlak a kontrolným vyšetrením zorného poľa počítačovým perimetrom bol popísaný normálny nález na pravom oku, vľavo len malý paracentrálny skotóm, ktorý bol očným lekárom hodnotený ako relatívny. Tento nález bol oproti predchádzajúcemu vyšetreniu zlepšený. Uzavrel, že u navrhovateľky nebola dokumentovaná závažnejšia porucha funkcie ľavého oka, preto priznaný pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia je adekvátny aj so zohľadnením jej vzdelania.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože vznik invalidity poistenca predpokladá pokles pracovného potenciálu v zákonom uvedenom rozsahu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky správne považoval za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie iné poruchy a choroby oka, ktoré s ohľadom na stupeň, priebeh a výsledok liečby i zhodnotenie funkcie oka správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v zákonnom rozpätí. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti pre novozistenú hypertenziu WHO I., pretože uvedené ochorenie nenapĺňalo zákonnú požiadavku dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu.
Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 20%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebola uznaná za invalidnú. V dôsledku uvedeného rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím vecne správne, keď zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Náhradu trov konania súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.