Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-497-2013.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/497/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45535108, zast. AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi H. Č., X.. XX.X.XXXX, L. Š. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. pre toto konanie opatrovníčkou Andreou Bachratou, tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 818,98 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 785,79 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 331,58 eur od 12. 5. 2010 do zaplatenia, zo sumy 257,76 eur od 12. 6. 2010 do zaplatenia, zo sumy 193,95 eur od 12. 7. 2010 do zaplatenia, zo sumy 2,50 eur od 12. 8. 2010 do zaplatenia, trovy konania 49,00 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 29.01.2013 č.k. 15Ro/88/2012-48.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom a.s. /ktorého pohľadávka mu bola postúpená/. Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah bol založený medzi touto spoločnosťou a odporcom, súd vo výrokovej časti nevyslovil neprijateľné zmluvné podmienky ako neplatné, túto okolnosť však skúmal a uviedol v dôvodoch tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.)
Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci /resp. predchodca navrhovateľa a odporca/ uzavreli dňa 18. 5. 2008 zmluvu č. MT GSM XXXXXXXX8, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi službu
- Relax 200/400/, poskytol mu zariadenie. Účastníci si dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov a zmluvnú pokutu pre prípad porušenia tejto „povinnosti“ vo výške 33,19 eur. Odporca neuhradil služby za obdobie od mája 2010 do júla 2010 služby. Tieto mu navrhovateľ fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX splatnou XX. X. XXXX v sume XXX,XX eur, fa č. XXXXXXXXXX splatnou XX. X. XXXX v sume XXX,XX eur, fa
č. XXXXXXXXXX splatnou XX. X. XXXX v sume XXX,XX eur, fa č. XXXXXXXXXX splatnou 11. 8. 2010 v sume 2,50 eur, ktoré odporca neuhradil. Podľa § 43 zák. č. 610/2003 Zb. v zmysle zmluvy o pripojení poskytuje navrhovateľ služby, za ktoré je povinný ich kupujúci, teda odberateľ uhradiť. Navrhovateľ preukázal nárok vo výške poskytnutých služieb, odporca jeho tvrdenia a predložené dôkazy nevyvrátil. V časti neuhradených služieb považoval preto súd návrh za dôvodný a bolo mu potrebné vyhovieť. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 O. s. p. priznal súd navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia, vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o občiansko-právny spor, bolo potrebné úroky z omeškania priznať vo výške určenej týmto právnym predpisom, a teda zamietajúca časť sa dotýka i zostatku uplatňovanej výšky úrokov z omeškania.
Záver o dôvodnosti ostatnej časti pohľadávky - faktúry č. XXXXXXXXXX za pokutu nemožno vyvodiť, nakoľko sa jedná podľa názoru súdu v časti zmluvnej pokuty o neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, tak by dohodnutá zmluvná pokuta vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhajiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.
V tomto smere nič na neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti úpravy zmluvnej pokuty nemení ani skutočnosť, ak by odporca neuhradil žiadnu faktúru, neprijateľnú podmienku nie je možné žiadnym spôsobom moderovať ani do výšky hodnoty telefónu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).
Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v prevažnej miere úspešný, súd mu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby á 51,45 eur, paušál á 7,63 eur, DPH 20%.
Podľa § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.