Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-127-2013.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcovi: J. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. V. XXX/X, Ž., toho času na neznámom mieste, o zaplatenie 934,29 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 934,29 Eur spolu s úrokmi z omeškania výške 8,50 % ročne zo sumy 488,02 Eur od 12.09.2008 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 56,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 04.01.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.02.2013, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 934,29 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom uzavrel zmluvu dňa 18.09.2006. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal debet, ktorý nezaplatila riadne a včas, ani na výzvu.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o spolupráci; dodatok k zmluve; podpisový vzor, návrh majiteľa účtu; výzva zo dňa 01.04.2008; odstúpenie zo dňa 08.09.2008, pokus o zmier, výpis z účtu; obchodné podmienky; sadzobník poplatkov.
Na základe podaného návrhu a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz, č.k. 2Ro/38/13-29 dňa 15.02.2013, ktorým súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu.
Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk súd uznesením zo dňa 24.04.2013 platobný rozkaz zrušil.
Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 11.10.2013, na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu. Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu za súčasného splnenia zákonných podmienok v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o spolupráci; dodatok k zmluve; podpisový vzor, návrh majiteľa účtu; výzva zo dňa 01.04.2008; odstúpenie zo dňa 08.09.2008, pokus o zmier, výpis z účtu; obchodné podmienky; sadzobník poplatkov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, mal súd zistené, že navrhovateľ a odporca platne uzavreli túto zmluvu dňa 18.09.2006, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu.
Odporca mal zriadenú službu - povolené prečerpanie na osobnom účte do výšky debetného limitu.
Z návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby - Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 26.07.2007 vyplýva, že odporca týmto požiadal o danú službu.
Na účte odporcu bol evidovaný debetný zostatok vo výške 488,02 Eur, čo vyplýva z predložených listín.
Uvedené tvrdenia vyplývajú z predložených listín, a to predovšetkým z výpisov z účtu.
Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil debetný zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a Sadzobníku poplatkov, navrhovateľ odstúpil od zmluvy v zmysle všeobecných podmienok.
Podľa obchodných podmienok nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka.
Dlžná suma pozostáva z istiny 488,02 Eur a sankčného úroku vo výške 446,27 Eur, spolu 934,29 Eur.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluvy boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania by sa mal spravovať zákonom č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 1 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná
karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie zák.č. 25/2001 Z.z. sa na daný vzťah nevzťahuje.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ani ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Odporca bol v konaní nečinný.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené.
Celková pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi predstavuje sumu 934,29 Eur pozostávajúca z istiny 488,02 Eur a zo sankčného úroku vo výške 446,27 Eur.
Uvedené vyplýva aj z predložených listín.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka § 344 od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
V zmysle všeobecných podmienok banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, ktorým je aj prekročenie debetu. (časť III, čl. A, bod 19, 23 obchodných podmienok)
Súd mal preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 08.09.2008 odstúpil od zmluvy. (l.č.12 obsahu spisu)
Keďže navrhovateľ nepredložil doklad preukazujúci doručenie, a aj samotné odoslanie tohto odstúpenia, nebolo možné usúdiť účinnosť tohto odstúpenia.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Čo sa týka úrokov z omeškania, je nepochybné, že odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania.
Podľa § 3 ods.10 zák.č. 258/2001 Z.z odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8,5% ročne, a to od 12.09.2008 do zaplatenia.
Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 488,02 Eur.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj trovy konania.
Súd rozhodol o trovách konaniach v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, ktoré riadne vyčíslil vo svojom návrhu titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 56,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške 213,34 Eur - prevzatie a príprava, podanie žalobného návrhu a pokus o zmier, t.j. 3x 61,74 Eur + 3x paušál 9,37 Eur s DPH.
Súd uplatnené trovy konania posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho priznal navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 56,- Eur a titulom právneho zastúpenia za 2 úkony:
1. prevzatie a príprava - 61,74 Eur + režijný paušál 9,37 Eur s DPH
2. podanie žalobného návrhu - 61,74 Eur + režijný paušál 9,37 Eur s DPH, spolu 142,22 Eur.
Súd nepriznal odmenu za úkon - pokus o zmier, nakoľko tento úkon nie je v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľ na taký úkon nie je povinný a jednak bol datovaný pred súdnym konaním, teda nejde o úkon tohto konania a zároveň nebolo preukázané, či skutočne bol realizovaný.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.