Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/118/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: Auto Rent Plus, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 2, IČO: 43 956 823, právne zastúpený JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom W. W., P. I. XX, proti odporcovi: T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. O. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom F., Q. A. XXXX/XX, o zaplatenie 3.058,96 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -182 zo dňa 26. novembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal zo skutočnosti, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o nájme dopravného prostriedku medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie nájomného. Na základe výpovede odporcu a svedkov D. C. C. a F. E. C., z čestného prehlásenia M. M., z listinných dôkazov, najmä z vystavených faktúr a dokladov o úhradách bolo totiž preukázané, že u odporcu neexistovala vôľa smerujúca k uzatvoreniu takej zmluvy. Odporca od počiatku konania tvrdil, že bol len preberateľom motorového vozidla v mene obchodnej spoločnosti PJL Holding AG, a.s., a s navrhovateľom nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Uvedené potvrdil svedok D. C. C., ktorý bol predsedom predstavenstva menovanej spoločnosti. Uviedol, že v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom bola práve spoločnosť PJL Holding AG, a.s., ktorá si motorové vozidla prenajala za účelom jeho poskytnutia odporcovi v súvislosti s plnením úloh pre spoločnosť; zmluvu dojednala L. Q. v mene PJL Holding AG, a.s. Odporca, v dôsledku neprítomnosti menovaného svedka v sídle spoločnosti v čase preberania motorového vozidla, bol splnomocnený len na jeho prebratie. Pokiaľ aj odporca podpísal zmluvu o prenájme motorového vozidla ako nájomca, nemal vôľu byť zmluvnou stranou a vykonávať práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce. Odporca používal vlastné motorové vozidlo, preto nemal dôvod prenajať si ako fyzická osoba ďalšie. O tom, že motorové vozidlo bolo používané v súvislosti s výkonom činnosti odporcu pre spoločnosť PJL Holding AG, a.s., svedčia nielen tvrdenia svedkov D. C. C. a F. E. C., ale aj skutočnosť, že motorové vozidlo bývalo odstavené v priestoroch uvedenej spoločnosti, vrátane kľúčov a dokladov potrebných na používanie vozidla. Aj správanie navrhovateľa a odporcu po podpise zmluvy o nájme dopravného prostriedku svedčí o absencii vôle odporcu uzatvoriť s navrhovateľom takú zmluvu. Nájomné bolo uhrádzané navrhovateľovi výlučne spoločnosťou PJL Holding AG, a.s., na ňu boli vystavované aj faktúry a podľa svedka D. C. C. s ním aj jednal konateľ navrhovateľa v období neplatenia faktúr. Navrhovateľ zároveň nepreukázal žiadnu výzvu na plnenie uplatnenej sumy voči odporcovi. Nakoľko zistený skutkový stav umožňoval rozhodnúť vo veci, súd návrhom navrhovateľa na vykonanie ďalších dôkazov, konkrétne výsluchov svedkýň M. M. a L. Q., nevyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ), nakoľko k okamihu vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania (nebolo rozhodnuté o tlmočnom).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa. Uviedol, že účastníci uzatvorili zmluvu podľa a nasl. , v nadväznosti na čo poukázal na ust. (prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy) a ods. 3 (podľa interpretačného pravidla v tomto ustanovení obsiahnutom) prejav vôle treba vykladať s akcentom na rokovania o uzavretí zmluvy, na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a na následné správanie strán. Odvolateľ uviedol, že v minulosti už uzatvoril zmluvy o nájme motorového vozidla s p. Q. (členkou dozornej rady) a p. C. (členom predstavenstva). Šlo teda vždy o fyzické osoby na strane nájomcu; nikdy neuzavrel zmluvu so spoločnosťou PJL Holding AG, a.s. Tá bola dohodnutá len ako plátca nájomného. Ide o bežný postup v jeho spoločnosti. Aké vzťahy boli medzi týmito fyzickými osobami a spoločnosťou PJL Holding AG, a.s., nikdy neskúmal a nemal na to ani dôvod, vzhľadom k tomu, že šlo o vzťahy medzi tretími osobami. Aj dňa 15.10.2010 pri príchode do sídla spoločnosti PJL Holding AG, a.s., konateľ navrhovateľa oznámil, že uzavrie zmluvu len s fyzickou osobou a odporcovi vysvetlil všetky skutočnosti spojené s nájmom motorového vozidla, ako aj povinnosti zo zmluvy vyplývajúce; následne obe strany zmluvu podpísali. Súhlas spoločnosti PJL Holding AG, a.s., s platením nájomného je daný konkludentne tým, že sama uvedená spoločnosť začala platiť faktúry vystavené navrhovateľom. Odporca sa po uzavretí zmluvy nedomáhal jej zrušenia a kým spoločnosť PJL Holding AG, a.s., za neho platila faktúry, nič nenamietal. Až po tom, čo navrhovateľ upozornil odporcu na neplatenie nájomného, odporca ho uisťoval, že to zariadi a spoločnosť PJL Holding AG, a.s., to zaplatí. Keď konateľ navrhovateľa oznámil odporcovi, že vec bude riešiť súdnou cestou, sám odporca zavolal konateľovi navrhovateľa a oznámil mu, aby si prišiel po vozidlo, že mu ho osobne odovzdá a zariadi úhradu nájomného spoločnosťou PJL Holding AG, a.s. Pri vrátení motorového vozidla dal odporca na zmluvu pečiatku spoločnosti PJL Holding AG, a.s. Odporca pri uzatváraní zmluvy nedisponoval žiadnym plnomocenstvom na uzatvorenie zmluvy v mene PJL Holding AG, a.s.; toto sa objavilo až po začatí súdneho konania. Zástupcovia spoločnosti PJL Holding AG, a.s., tak svojmu bývalému spolupracovníkovi poskytli doklady, aby sa tento vyhol svojmu záväzku a zaviazanou by ostala spoločnosť bez majetku a s dlhmi. P. Q. len sprostredkovala uzavretie zmluvy pre odporcu, keď v minulosti tak urobila v prospech p. C. a i sama uzavrela zmluvu o nájme motorového vozidla. Odvolateľ tiež namietal, že nie je pravdou, že odporca mal vlastné vozidlo a nemal dôvod uzatvárať zmluvu o nájme motorového vozidla; súd uvedenú skutočnosť nepreskúmal. Súd nezohľadnil dovtedajšiu prax, podľa ktorej síce prenajaté vozidlá boli používané na plnenie úloh v súvislosti s výkonom činnosti spoločnosti PJL Holding AG, a.s., avšak boli uzavreté s fyzickými osobami. Tie vykonávali činnosť pre menovanú spoločnosť a tá za ne platila nájomné. Zodpovednými zo zmluvy boli vždy tieto fyzické osoby. Okolnosť, že faktúru platila spoločnosť PJL Holding AG, a.s., bola dohodnutá v zmluve, preto faktúry boli vystavované na uvedenú spoločnosť, a dialo sa to aj pri predchádzajúcich zmluvách. Po tom, ako začali problémy s úhradou faktúr, navrhovateľ začal komunikovať s odporcom, nie so spoločnosťou PJL Holding AG, a.s. Až po tom, ako navrhovateľ oznámil výšku dlhu odporcovi a ten o tom informoval spoločnosť PJL Holding AG, a.s., ozval sa niekto z menovanej spoločnosti a uisťoval konateľa navrhovateľa, že dlh za odporcu bude vyrovnaný. Odvolateľ ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by nikdy nekontaktoval odporcu ohľadom výšky dlhu; bolo preukázané, že konateľ navrhovateľa telefonicky aj osobne viackrát kontaktoval odporcu a žiadal úhradu dlhu, čo potvrdil aj odporca, aj svedok Q.. Pečiatka spoločnosti PJL Holding AG, a.s., bola daná na zmluvu v časti týkajúcej sa vrátenia vozidla a až po jeho vrátení.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania vykonal logické skutkové závery, ktoré následne správne právne posúdil. Predovšetkým sa odvolací súd stotožnil so zásadným záverom súdu prvého stupňa, a to že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu - k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme motorového vozidla pre nedostatok vôle odporcu uvedený právny úkon urobiť. V tejto spojitosti tvrdeniu navrhovateľa nasvedčoval najmä listinný dôkaz - nájomná zmluva, v texte ktorej bol odporca označený ako nájomca. Naopak, ďalšie skutkové okolnosti súdenej veci vo svojom súhrne vyzneli v prospech skutkového stavu tak, ako ho opísal odporca. Odvolací súd poukazuje (pre zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu) na skutočnosť, že odporcom prezentované dôvody, prečo došlo k uvedeniu jeho mena pri vyznačovaní zmluvnej strany - nájomcu sú logické, vierohodné a konzistentné, zo strany navrhovateľa nebola preukázaná ich nesprávnosť alebo vnútorná rozpornosť. Pokiaľ teda odporca tvrdil, že k podpisu zmluvy došlo v čase neprítomnosti vedenia obchodnej spoločnosti PJL Holding AG, a.s. a navrhovateľ trval na tom, aby k podpisu zmluvy došlo v danom časovom okamihu a za daných podmienok (neprítomnosti vedenia spoločnosti), t.j. uzavretie zmluvy súril, navrhovateľ nepreukázal, resp. ani len netvrdil, že by skutočne v čase podpisu zmluvy bolo vedenie holdingu prítomné a bolo teda možné uzavrieť zmluvu s jeho štatutárnym orgánom. Taktiež stanovisku odporcu logicky zodpovedá okolnosť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v časovej a vecnej súvislosti s jeho nástupom do pracovného pomeru k obchodnej spoločnosti PJL Holding AG, a.s., s ktorou bolo dohodnuté zabezpečenie služobného vozidla hradeného zamestnávateľom.

Nesprávnou je - z pohľadu vzniku vôle na strane odporcu - odvolateľom prezentovaná aplikácia osobitného interpretačného pravidla uvedeného v . Dotknuté zmluvné strany totiž medzi sebou v minulosti žiadnu prax nezaviedli. Okolnosť, či mal navrhovateľ zavedenú (a akú) prax s p. Q., resp. akýmkoľvek iným subjektom (okrem odporcu) je z hľadiska citovaného ustanovenia, ktoré vyžaduje zohľadniť prax medzi zmluvnými stranami (t.j. s odporcom) bezpredmetná. Zmyslom predmetného ustanovenia totiž nie je odvolávať sa na prax zavedenú medzi inými subjektmi, ale logicky, len medzi zmluvnými stranami. Ako správne poukázal okresný súd, ani následne správanie strán (ďalšie kritérium §-u 266 ods. 3 ) nenasvedčuje tomu, že by bolo možné považovať odporcu za zmluvnú stranu. Navrhovateľ totiž jednoznačne fakturoval nájomné, ktoré vyplývalo zo zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 15.10.2010 spoločnosti PJL Holding AG, a tomu zodpovedajúc, základnú zmluvnú povinnosť, t.j. uhrádzať nájomné, plnil výlučne PJL Holding, AG, a.s. Faktúra je vlastne popis dlhu alebo vyzvanie na jeho zaplatenie. Taktiež tento pojem možno definovať ako účtovný doklad, v ktorom je zachytený výmenný vzťah medzi dvoma subjektmi, ktorými môže byť právnická a fyzická osoba. Tento vzťah vzniká pri výmene tovaru alebo služby. Pokiaľ by navrhovateľ uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla s odporcom, ako to tvrdil, potom mal fakturovať nájomné odporcovi, a nie spoločnosti PJL Holding AG, a.s. Aj v prípade, že by nájomcom bol odporca a spoločnosť PJL Holding AG, a.s., by uhrádzala faktúry v jeho mene, mal navrhovateľ fakturovať odporcovi, ktorý bol, podľa jeho tvrdenia, zmluvnou stranou, ktorej bolo plnené zo zmluvy. Skutočnosť, že navrhovateľ s odporcom spolu hovorili o dlžnej sume, nebola medzi účastníkmi sporná; zároveň, za okolností súdeného prípadu, keď zároveň konateľ navrhovateľa odovzdal motorové vozidlo priamo odporcovi a od neho ho aj prevzal a priamo odporca doviezol motorové vozidlo na servisné úkony k navrhovateľovi, keď zároveň spoločnosť PJL Holding AG, a.s., neuhrádzala nájomné, nebolo by ničím neobvyklým, ak by spoločné rozhovory viedli na tému neuhrádzania nájomného. Navrhovateľ však nepreukázal, že by priamo odporcu vyzval na úhradu nájomného. Takisto argumentácia odvolateľa, že odporca sa po uzavretí tejto zmluvy nikdy nedomáhal jej zrušenia, nenasvedčuje okolnosti, že by mal byť zmluvným subjektom, naopak, pokiaľ si bol vedomý, že príslušné zmluvné povinnosti si má plniť spoločnosť PJL Holding AG, a.s., nie odporca, nemal dôvod sa zrušenia domáhať. Obdobne tvrdenie odvolateľa, že po upozornení odporcu na neplatenie prenájmu, odporca kontaktoval za účelom riešenia tejto okolnosti vedenie spoločnosti, dokresľuje správnosť záveru, že subjektívne sa odporca skutočne nikdy nepovažoval za zmluvnú stranu

Vo vzťahu ku kritériu rokovania o uzavretí zmluvy ( ), odvolací súd poznamenáva, že práve táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania sporná a nemožno na základe nej potvrdiť správnosť záverov odvolateľa. Odvolateľ však sám uviedol, že po príchode do sídla spoločnosti oznámil, že on uzavrie zmluvu len s fyzickou osobou. Ani táto skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by u odporcu bola vôľa stať sa nájomcom, naopak, podporuje práve jeho stanovisko, že bol do podpisu a uvedenia svojho mena vmanipulovaný ubezpečením, že zmluvnou stranou je PJL Holding AG, a.s., pričom odporca bude figurovať na zmluve len formálne. Ak aj navrhovateľ trval na tom, aby na zmluve o nájme motorového

vozidla figuroval ako nájomca odporca, resp. vo všeobecnosti fyzická osoba, zrejmý skutočný budúci užívateľ motorového vozidla, uvedené nemení nič na závere, že táto fyzická osoba sa nestala zmluvnou stranou. Z vyjadrení navrhovateľa možno vyvodiť, že tak činil v úmysle „zabezpečiť“ svoju pohľadávku pre prípad neplnenia záväzku zo zmluvy zo strany právnickej osoby, čo zrejme nastalo aj v súdenej veci. Uvedené však nemôže viesť k záveru, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Za súčasť procesu rokovania o uzavretí zmluvy možno nepochybne považovať aj okolnosť, kde zmluva bola uzavretá, v danom prípade išlo o sídlo spoločnosti PJL Holding AG, a.s. Ak by sa teda nemalo jednať o „služobné“ auto, ale o nájom fyzickej osoby, uzatváranie nájomnej zmluvy v pracovnej dobe a v priestoroch zamestnávateľa tomu zjavne nezodpovedá. V konaní zároveň nebola preukázaná skutočnosť, že by auto bolo využívané na iné než služobné účely. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že mal vlastné vozidlo Renault Thália a nemal dôvod uzatvárať zmluvu o nájme motorového vozidla, a že túto skutočnosť súd prvého stupňa nepreskúmal, odvolací súd považoval predmetnú okolnosť za nespôsobilú ovplyvniť právne posúdenie a rozhodnutie veci. Medzi stranami nebolo sporu, že odporca prenajaté vozidlo používal, resp. jazdil na ňom.

Z konštatovaného vyplýva vecná správnosť napadnutého rozsudku ako dôvod jeho potvrdenia odvolacím súdom. Ako zodpovedajúci procesnej situácii potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok o vyhradení si rozhodovania o trovách konania okresným súdom na obdobie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.