Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-2204-2009.pdf
PDF · 81.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/2204/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom Záhradnícka ul. 60, 821 08 Bratislava, vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: X. Š., K.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, XXX XX B. Y., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 119,18 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.06.2009, exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku JUDr. Gustáva Reta, rozhodcu v Bratislave, č.k. RK-208/07/GR zo dňa 02.03.2007 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 057772* dňa 10.09.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 06.04.2011 súdny exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože zistil, že povinný je nemajetný. Na výzvu súdu sa oprávnený vyjadril, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 166,- eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Aj vzhľadom na zistenia exekútora o majetkových pomeroch povinného vyplývajúcich z predloženého exekučného spisu, č. EX 396/2009 - nemá zriadený účet v banke ani pobočke zahraničnej banky, nevlastní motorové vozidlo, z hnuteľných vecí vlastní iba bežné veci domácnosti, je nezamestnaný, nepoberá žiaden príjem a síce vlastní nehnuteľnosť o výmere 152 m2, ale vzhľadom na predchádzajúce záložné práva a výšku jednotlivých pohľadávok, nie je pravdepodobné, že by mohlo dôjsť čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a aj vzhľadom na súhlas oprávneného na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa vyššie citovaných ustanovení zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 06.04.2011 priznal súd exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z., spolu vo výške 119,18 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur, ako minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky zvýšenej o 20% DPH, teda o sumu 6,64 eur, spolu vo výške 39,83 eur.
Súdny exekútor si vo vyčíslení odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky uplatnil celkovo 20 úkonov exekučnej činnosti, a to nasledovne:
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie 11x
· Doručenie exekučného príkazu 2x
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x (ozn. ako súčinnosť- Soc. poisťovňa)
· Zisťovanie majetku povinného (ozn. ako súčinnosť - Dopr. inšpektorát)
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 2x odmenu za úkon doručenie exekučného príkazu a 11x odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie nakoľko, s ohľadom na dikciu § 15 ods. 1, vyhláška jasne špecifikuje, kedy je možné priznať odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti len raz a kedy viacnásobne. Súdnemu exekútorovi teda patrí odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.
Pri takomto posúdení má súdny exekútor nárok na odmenu za 9 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, čo predstavuje sumu vo výške 29,88 eur. Vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky má však súdny exekútor nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu priznal odmenu zvýšenú o 20% DPH.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 79,35 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 72,97 eur
· Overovanie 6,38 eur
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky priamo s DPH, preto mu súd priznal hotové výdavky priamo navýšené o DPH.
Sumár: 33,19 + 6,64(20% DPH) + 79,35 = 119,18 eur
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených ako „náklady na uvoľnenie nehnuteľnosti“, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Čo sa týka uvedených úkonov, súd okrem uvedeného konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním odmeny sa nejedná o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale ide o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony
nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.