Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-104-2011.pdf
PDF · 116.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/104/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky : J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H. XX, zast. JUDr. Romanom Klimekom, advokátom, Radničné nám. 5, Pezinok, proti odporcovi : Z.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., X. X, zast. JUDr. Elžbietou T. Dutkovou, advokátkou, Košická 52, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. Q. J., a to k parc. č. 23050/9 ost. plochy o výmere 2041 m2; parc. č. 23050/17 ost. plochy o výmere 186 m2 a vyporiadava ho tak, že v zmysle geometrického plánu Z.. Š. Š. č. 21C/104/2011-1//2013 autorizačne overenom dňa 22.05.2013, úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 939/2013 dňa 05.06.2013
- do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje novovytvorenú parcelu č. 23050/9 ost. plocha o výmere 1005 m2 a novovytvorenú parcelu č. 23050/17 zast. plocha o výmere 109 m2
- do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje novovytvorenú parcelu č. 23050/22 ost. plocha o výmere 1036 m2 a novovytvorenú parcelu č. 23050/23 zast. plocha o výmere 77 m2.
Geometrický plán Z.. Š. Š. č. 21C/104/2011-1/2013 zo dňa 15.05.2013, autorizačne overený Z.. Š. Š. dňa 22.05.2013 , úradne overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 939/2013 dňa 05.06.2013 je súčasťou tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 665,30 eur a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 3.016,90 eur , to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vracia navrhovateľke preplatok preddavku na znalca vo výške 15,31 eur zapísaného pod variabilným symbolom 13062012, pol. reg. D 14a-81/2012 po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vracia odporcovi preplatok preddavku na znalca vo výške 15,32 eur zapísaného pod variabilným symbolom 17062012, pol. reg. D 14a-87/2013 po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 11.4.2011 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. Q. J., a to parc.č. 23050/9; parc. č. 23050/17 tak, že ich žiadala reálne rozdeliť v zmysle geometrického plánu a prikázať novovytvorené parcely každému z účastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu, pričom navrhla 2 varianty deľby, alternatívne prikázania jej oboch nehnuteľností do výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty spoluvlastníckeho podielu odporcovi. Dôvod podania návrhu na súd navrhovateľka uvádzala,
že s odporcom nie je možná dohoda ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom navrhovateľka nemá záujem zotrvať naďalej v spoluvlastníctve s odporcom.
Odporca v rámci vyjadrenia k návrhu so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súhlasil, avšak nesúhlasil s alternatívami rozdelenia navrhnutými navrhovateľkou. Navrhol 3. alternatívu zohľadňujúcu obmedzenia inžinierskymi sieťami na pozemkoch reálnou deľbou horizontálne alternatívne prikázania oboch parciel odporcovi s povinnosťou výplaty náhrady navrhovateľke.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Z.. Š. Š. a oboznámil sa ním vypracovaným znaleckým posudkom č. 1/2013, vypočul vo veci znalca Z.. Š., oboznámil sa ďalej s listinnými dokladmi : LV č. XXXX a č. XXXX kat. úz. Q. J., informatívnou kópiou z mapy, geometrickým plánom č. 21C/104/2011-1/2013 zo dňa 15.05.2013, alternatívami rozdelenia predmetných účastníkov navrhnutých navrhovateľkou i odporcom, oznámením SPP-distribúcia, a.s. zo dňa 16.4.2011, Nájomnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania ako prenajímateľmi a euro AWK, spol. s r.o. ako nájomcom zo dňa 5.11.2008 s Dodatkom č. 1 zo dňa 26.10.2009, Dohodou účastníkov s BVS, a.s. o pripojení na vodovodnú prípojku zo dňa 21.2.2011, Východiskovou správou o odbornej prehliadke a odborných skúškach elektrického zariadenia stavby Autobazár, Y. T. O. XX, U.a zo dňa 24.3.2003, Dohodou o pripojení sa na vodovodnú prípojku zo dňa neuvedeného medzi odporcom a Poľnohospodárskym podielnickým družstvom N. na parc. č. 23050/21 cez parcelu odporcu parc. č. 23050/9, listom odporcu adresovaným S. O. zo dňa 26.10.2010, písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, ako i celým obsahom spisu č. 21C 103/2011, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Z LV č. XXXX kat. úz. Q. J. súd zistil, že navrhovateľka i odporca sú každý podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ice nehnuteľností, a to : parc. č. 23050/9 ostatné plochy o výmere 2041 m2 a parc. č. 23050/17 ostatné plochy o výmere 186 m2, na základe kúpnej zmluvy č. V-2697/03 zo dňa 3.9.2003.
Z LV č. XXXX kat. úz. Q. J. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ice nehnuteľností parc. č. 23050/15 a 23050/21 /susediace s parc. č. 23050/9 a 23050/17/ sú deti odporcu S. I. a T. U. na základe kúpnej zmluvy č. V-4366/02 zo dňa 17.12.2002.
Z Dohody / Kúpnej zmluvy/ zo dňa 11.8.2003 medzi Poľnohospodárskym podielnickým družstvom Rača ako predávajúcim a navrhovateľkou a odporcom ako kupujúcimi súd zistil, že predmetnou kúpnou zmluvou previedol predávajúci na kupujúcich v podiele 1 -ice na každého z nich nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Q. J., a to parc. č. 23050/9 ost. plochy o výmere 2041 m2 a novovytvorený pozemok parc. č. 23050/17 ost. plochy o výmere 186 m2.
Z výpovede navrhovateľky, ako i zo samotného návrhu súd zistil, že predmetné parcely užívajú účastníci konania na podnikanie, resp. ich užívajú na základe nájomnej zmluvy tretie osoby. Pri spoločnom užívaní asi pred dvoma rokmi došlo medzi účastníkmi k nedorozumeniam brániacim ich spoločné užívanie. Navrhovateľka v rámci navrhovaných variant rozdelenia č. 1 a 2 /čl. 15,16 spisu/ vychádzala jednak zo skutočnosti, že účastníci predmetné nehnuteľnosti takto od začiatku užívali, jednak z toho, že novovytvorená parcela, ktorú navrhovala horizontálne pripadnúť v prospech odporcu susedí s parc. č. 23050/15 a 23060/21, ktoré sú vo vlastníctve detí odporcu a na ktorú parcelu odporca vstupoval cez parcely svojich detí z dolnej strany susediacej s parc. č. 23050/17 a navrhovateľka vstupovala na časť predmetných parciel v jej skutočnom užívaní podľa zobrazenia variantu č. 1 / čl. 15 spisu/ z cesty z bočnej strany parc. č. 23050/20, kde je vybudovaný i vchod - brána. Parc. č. 23050/17 tvorí chodník.
Z výpovede odporcu súd zistil, že tento prejavil záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. Q. J. ako parc. č. 23050/9 a 23050/17, avšak nesúhlasil s návrhmi navrhovateľky s variantmi č. 1 a 2 na ich rozdelenie z dôvodu absencie posúdenia spravodlivého rozdelenia nehnuteľností s ohľadom na inžinierske siete a technický stav pozemkov ako predpoklad ich následného účelného využitia v budúcnosti. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli účastníci konania kúpnou zmluvou zo dňa 11.8.2003 z iniciatívy odporcu za účelom podnikania v oblasti opotrebovaných vozidiel. Odporca súčasne kúpil pre svoje deti susedné parcely č. 23050/21 a 23050/15 a navrhovateľka pre svoju dcéru parc. č. 23050/16. Na parc. č. 23050/9 sa aj v čase kúpy až do dnešného dňa nachádza vedenie plynu, vodovod a kanalizácia, čo
obmedzuje oboch podielových spoluvlastníkov v hospodárení so spoločnou vecou. Na nehnuteľnosti, ktorá by podľa variantu č. 1 alebo 2 pripadnúť navrhovateľke účastníci vybudovali oplotenie i bránu ako vchod na pozemok z dolnej strany parc. č. 23050/9 susediacej s parc. č. 23050/17. Rozpory medzi účastníkmi konania vznikli a pretrvávajú z dôvodu mylného chápania navrhovateľky, v akom pomere je povinná niesť bremená s vecou spojené, oprávnená podieľať sa na úžitkoch, aký diel na ňu pripadá v dôsledku podnikateľskej činnosti voči tretím osobám, či neoprávnenými zásahmi navrhovateľky do rozvodov a meradiel elektrickej energie, vody, telekomunikačných služieb. S navrhovanými variantmi č. 1,2 na rozdelenie predmetných nehnuteľností odporca nikdy nesúhlasil z dôvodu neprimeraného rozdelenia a neúmerného zaťaženia novovzniknutých pozemkov. Na parcele č. 23050/9 sa nachádza plynovod, čo si vyžaduje rešpektovanie a dodržiavanie bezpečnostného pásma v zmysle § 56, § 57 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, pričom okrem vedenia plynu predchádza pozemkom aj verejný vodovod a kanalizácia, kedy podľa Zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa vymedzuje pásmo ochrany k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov a verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti. Variant č. 1 /čl. 15 spisu/ rozdeľuje nehnuteľnosť na dve časti, z ktorých novovytvorený pozemok odporcu by mali križovať oba plynovody a väčšia časť pozemku predstavuje ich ochranné a bezpečnostné pásma. Z písomnosti SPP - distribúcia, a.s. adresovanej Autobazáru ABC-O.á zo dňa 16.4.2011 vyplýva, že na značnej časti objektu nie je povolené budovanie žiadnych stavebných objektov, spevnených plôch či parkovanie áut. Zároveň cez časť pozemku odporcu by mala viesť verejná kanalizácia a tým pásmo ochrany. Ostatnú časť pozemky varianty č. 1 označenú ako príjazd by mal križovať verejný vodovod a s tým súvisiace pásmo ochrany, ktoré vylučuje vybudovanie príjazdovej cesty. Novovytvorený pozemok pre odporcu podľa varianty č. 1 nemá vybudované na podnikanie adekvátny povrchové krytie. Čo sa týka prípadného novovytvoreného pozemku navrhovaného v prospech navrhovateľky je v porovnaní s pozemkom odporcu zaťažený len jedným plynovodom, cez časť pozemku prechádza verejný vodovod, ale v jeho krajnej časti pozemkom neprechádza kanalizácia, časť povrchu je upravená v dôsledku toho, že v čase kúpy nehnuteľností slúžil objekt ako parkovisko, pozemok je oplotený s vybudovaným príjazdom. Variant č. 2 /čl. 16 spisu/ rozdeľuje pozemok na dve súvislé časti, navrhovaný novovytvorený pozemok pre odporcu opäť križujú oba plynovody, cez pozemok prechádza kanalizácia jeho rozsiahlu časť zaťažujú ochranné a bezpečnostné pásma. Pozemok zostáva bez prístupu k pitnej vode v dôsledku toho, že ním prechádza verejný vodovod. Na pozemku absentuje príjazdová cesta, ktorú nie je možné vybudovať zo strany pozemku parc. č. 23060/17, parc. č. 23060/21, pretože sa jedná o pozemku vo vlastníctve tretích osôb, detí odporcu. Možnosť vybudovať príjazd zo strany susediacej s parc. č. 23050/1 / Vajnorská ul./ vylučuje križovanie plynovodov práve v časti prípadnej budúcej príjazdovej cesty. Navrhovaným novovytvoreným pozemkom pre navrhovateľku prechádza jeden plynovod, cez pozemok prechádza kanalizácia v zanedbateľnom rozsahu, pozemok má prístup k pitnej vode, keďže ním prechádza verejný vodovod, povrch časti pozemku je využiteľný na podnikanie v rámci zákonných možností a v čase kúpy slúžil ako parkovisko, má oplotenie a vybudovaný príjazd. Navrhovaný variant reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností zo strany odporcu ako jediný prijateľný ako variant č. 3 /čl. 111 spisu/ predstavuje na dve súvislé časti s novovytvorenými horizontálne rozdelenými pozemkami, v rámci ktorých odporca formou kompenzácií zohľadňuje obmedzenia inžinierskymi sieťami na pozemkoch. Skutočnosť, že cez budúci pozemok odporcu by prechádzal jeden plynovod a cez novovytvorený pozemok pre navrhovateľku, na ktorom sa križujú dva plynovody, je podľa odporcu, zohľadnený profit navrhovateľky z prenájmu na inštaláciu reklamných zariadené 400 eur ročne, ako i skutočnosť, že cez oba novovzniknuté pozemky prechádza verejný vodovod v rovnakom rozsahu a rovnakej miere s rovnakým rešpektovaním účastníkmi pásma ochrany. Súčasťou oboch novovytvorených pozemkov je časť s neupraveným a časť s upraveným povrchom s možnosťou príjazdových ciest, ktorých vybudovanie nebráni susedstvo tretích osôb ani križovanie plynovodov, keďže prístup je rovnako možný k obom pozemkov zo strany cesty. Cez celý pozemok odporcu by mala prechádzať verejná kanalizácia, v dôsledku čoho by pozemok navrhovateľky nebol zaťažený pásmom ochrany. Navrhovaný 3. variant reálneho rozdelenia odporcom by predstavoval horizontálne rozdelenie nehnuteľností /čl. 111 spisu/, v zmysle ktorého by obaja účastníci mali samostatný vchod na rozdelené nehnuteľnosti. Odporca znalecký posudok znalca Z.. Š. č. 1/2013 aj po výsluchu znalca na pojednávaní namietal z dôvodu neobjektívnosti, nerovnomerného zaťaženia novovytvorených pozemkov inžinierskymi sieťami.
Z oznámenia SPP distribúcia, a.s. zo dňa 16.4.2011 súd okrem iného zistil, že v priestore Y. T. na predmetných nehnuteľnostiach nie je povolené budovanie žiadnych stavebných objektov, spevnených plôch, parkovanie áut.
Zo znaleckého posudku znalca Z.. Š. Š. č. 1/2013 súd zistil, že porovnaním variant 1,2 navrhovateľky a variantu č. 3 odporcu na reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností zohľadňoval predovšetkým to, aby novovzniknuté pozemky boli zaťažené podzemnými rozvodmi prechádzajúcimi cez pozemky a možnosť prístupu na oba pozemky rovnocenne. Pri riešení znalec zistil, že parc. č. 23050/17 je verejne prístupný chodník popri hlavnej ceste T. ulica. Na parc. č. 23050/9 sa nachádzajú Unimobunky slúžiace ako kancelárie, ktorých umiestnenie nemohol zohľadniť z dôvodu, že pozemky by inak neboli reálne deliteľné. Podľa stanoviska SPP cez parc. č. 23050/9 prechádza plynové potrubie tlaku 40 bar, kde ochranné pásmo prakticky zasahuje celý pozemok. Cez pozemok prechádza aj kanalizačné potrubie, vodovod, elektrické vedenie. Pozemky smerom na T. ul. nie sú majetkoprávne usporiadané, preto výjazd a príjazd na sporné pozemky je problematický, nakoľko sa jedná o hlavnú prístupovú cestu T. U.. Alternatíva č. 3 navrhnutá odporcom rieši prístup na oba pozemky, ale je neobjektívna a novovzniknuté pozemky nie sú rovnocenné, ani vzhľadom na zaťaženie pozemnými rozvodmi, ani na veľkosť využiteľnej plochy. Parc. č. 23050/17 je verejný chodník, čím sa využiteľná plocha pre vlastníka o túto výmeru zmenšuje. Znalec záverom dospel k záveru, že predmetné pozemky sú reálne deliteľné, je možné rozdelenie pozdĺžne pozdĺž hlavnej cesty /podľa návrhu odporcu/ a delenie priečne / podľa návrhu navrhovateľky/, avšak rozdelenie pozdĺžne znalec nenavrhol z dôvodu, že novovzniknuté pozemky by neboli rovnocenné ani vzhľadom na zaťaženie podzemnými rozvodmi, ani vzhľadom na veľkosť využiteľnej plochy. Parc. č.23050/17 je verejný chodník, čím sa využiteľná plocha o túto výmeru pre vlastníka zmenšuje.
Z výsluchu znalca Z.. Š. vzhľadom na námietky odporcu k znaleckému posudku súd zistil, že prípravné práce ohľadne posúdenia reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností a návrhov variant, vykonával na správe katastra, geodetické práce vykonával v teréne, navštívil správcov jednotlivých sietí prechádzajúcich cez pozemky. Z dôvodu, že parc. č. 23050/17 je verejný chodník, hlavná cesta T. ul. priamo nadväzuje na predmetné nehnuteľnosti, preto aj keby nehnuteľnosti boli rozdelené vertikálne, výjazd na hlavnú cestu z chodníka nie je možný. Preto znalec zvolil riešenie, aby sa na jeden pozemok vstupovalo cez terajšiu vytvorenú bránu účastníkmi a na druhý cez prístupovú cestu parc .č 23050/13 a 23050/20. Variant č. 3 navrhnutý odporcom, a to pozdĺžne rozdelenie by prichádzalo do úvahy v prípade, aby si nehnuteľnosti nesusedili s hlavnou cestou a chodníkom. Čo sa týka zaťaženosti predmetných pozemkov inžinierskymi sieťami, znalec uviedol, že cez predmetné pozemky prechádzajú dva druhy sietí , jedny sú hlavné privádzače do U., hlavne plyn, tlakové plynové potrubie a veľký kanálový zberač. Na otázku odporcu, či sú pozemky rovnocenné, keď pri novovytvorenej parcele pre odporcu sa na pozemku nachádzajú dva plynovody, cez pozemok prechádza kanalizácia s ochranným pásmom, pozemok je bez prístupu pitnej vody a elektriny, znalec uviedol, že tieto parametre konzultoval so správcami sietí, ktorých jednoznačné stanovisko je, že na pozemkoch nie je možné vykonávať žiadnu zástavbu. Rovnocennosť navrhovaných novovytvorených pozemkov spočíva v tom, že ani jeden z účastníkov na pozemkoch nemôže stavať. Ohľadne ďalšej otázky odporcu týkajúcej sa posudzovania rovnocennosti novovytvorených pozemkov v zmysle Stavebného zákona, znalec uviedol, že na predmetné pozemky nie je možné Stavebný zákon aplikovať, nakoľko novovytvorené pozemky nikdy stavebným pozemkom nebudú a pokiaľ sa odporca domáha zriadenia prívodu vody a kanalizácie na jeho novovytvorenom pozemku, je to vec dohody medzi účastníkmi. Pri šírke navrhovanej prístupovej cesty znalec zvážil vzhľadom k tomu, že sa jedná o prevádzkovanie parciel na autobazár , výmeru 3,5 m. Na otázku odporcu, či navrhované alternatívy rozdelenia pozemkov spĺňajú kritériá samostatného využitia a funkčnosti novovytvorených pozemkov s prihliadnutím na inžinierske siete, znalec poukázal na dohodu so spoluvlastníkmi a príp. ich zriadenie si na vlastné náklady. Čo sa týka plynových sietí na pozemkoch, toto nebezpečenstvo prechádza cez obe novovytvorené parcely rovnobežne s chodníkom.
Na základe doplnenia znaleckého dokazovania vypracovaním geometrického plánu, znalec vyhotovil geometrický plán na zameranie novovytvorených parciel podľa varianty č. 1 /navrhnutej aj navrhovateľkou na čl. 15 spisu/, na základe ktorej by parcely parc. č. 23050/9 a 23050/17 boli rozdelené horizontálne, rovnobežne parc. č. 23050/17 s T. ul. s tým, že na pôvodnej parc. č. 23050/9 je z bočnej strany parc. č. 23050/20 vytvorený vchod - príjazd o šírke 3,5 m2 na novovytvorenú parc. č. 23050/22 susediacu s parc. č. 23060/21 a 23060/15. Pôvodná parc. č. 23050/17 predstavujúca chodník bola v zmysle geometrického plánu rozdelená na parc. č. 23050/17 a 23050/23.
Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší sa spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej, spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Pred prípadným reálnym rozdelení veci súdnym rozhodnutím je potrebné zvážiť, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením /najmä stavby/, ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, čo by bolo potrebné považovať vec z tohto hľadiska za reálne nedeliteľnú /R 61/1968/. Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v prípade, ak je predmet spoluvlastníckeho právneho vzťahu fakticky a funkčne deliteľný. Pozemky ako samostatné veci sú zásadne deliteľné kedykoľvek, najmä pokiaľ pod pojmom rozdelenie chápeme iba vytvorenie meračských predpokladov pre vytýčenie nespochybniteľného priebehu novej vlastníckej hranice. Pri úvahe, či je vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je teda rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je, že ide o deliteľnú vec / z technického hľadiska/ a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, ak rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti musí súd dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán ako technický podklad na zmenu pozemkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú od roku 2003 podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Q. J., a to parc. č. 23050/9 ostatné plochy o výmere 2041 m2 a parc. č. 23050/17 ostatné plochy o výmere 186 m2, ktoré zakúpili na podnikateľské účely prevádzkovania autobazáru, avšak už dlhšiu dobu sú v prenájme tretích osôb. Faktické užívanie predmetných nehnuteľností účastníkmi bolo podľa variantu č. 2 /navrhnuté navrhovateľkou čl. 16 spisu/, na základe ktorého približne na rovnaké diely rozdelené parcely horizontálne užívala navrhovateľka s prístupom z bočnej strany parc.č. 23050/20 a odporca užíval ich časť susediacu s parcelami č. 23050/15 a parc.č. 23060/21 /vlastnícky patriace deťom odporcu/, cez ktoré parcely i na spoluvlastnícke parcely chodieval. Asi od roku 2010 začalo medzi účastníkmi konania dochádzať k nezhodám ohľadne užívania predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pričom ohľadne vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva dohoda nie je možná vzhľadom na zotrvávanie na svojich stanoviskách, u odporcu predovšetkým na nemožnosť reálneho rozdelenia vzhľadom na nerovnomernosť zaťaženia aj novovytvorených pozemkov /ktoré dovtedy podľa dohody obaja každý v časti užívali/ inžinierskymi sieťami. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd v prvom rade skúmal otázku možnosti reálnej deľby predmetných nehnuteľností a s prihliadnutím na navrhované varianty účastníkmi konania ustanovil vo veci znalca z odboru geodézie a kartografie za účelom posúdenia možnosti ich reálnej deľby, návrhom alternatív reálneho rozdelenia nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. Š. Š. č. 1/2013, ako i z jeho výsluchu mal súd potvrdené, že reálna deľba predmetných nehnuteľností medzi navrhovateľku a odporcu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov je možná, pričom pri alternatívach rozdelenia sa znalec v podstate stotožnil s možnosťami navrhovanými navrhovateľkou ako variant č. 1 a č.2 podľa horizontálneho rozdelenia, a variantom č. 3 navrhovaným odporcom podľa vertikálneho rozdelenia. Variant č. 3 navrhovaný odporcom však riadne zdôvodnil, prečo by bolo nevhodné, a to
pre nerovnomernosť zaťaženia podzemnými rozvodmi na novovytvorených parcelách, ako i veľkosť využiteľnej plochy, keďže parc. č. 23050/17 je verejným chodníkom, čím by sa využiteľná plocha o túto výmeru pre vlastníka novovytvorenej parcely zmenšila. Varianty navrhnuté navrhovateľkou č. 1 a 2 /čl. 15,16 spisu/ v podstate znalec postavil na roveň, takéto rozdelenie považoval za objektívne, rovnocenné i zaťaženosťou podzemnými rozvodmi, ochrannými pásmami a veľkosťou využiteľnej plochy. Prihliadol na skutočnosť, že pozemky smerom na T. I. T. U. nie sú majetkovo usporiadané, preto výjazd a príjazd na sporné pozemky je problematický, keďže sa jedná o hlavnú prístupovú cestu do U.. Znalec ďalej poukázal na to, že na predmetných pozemkoch nie je možné vykonávať žiadnu zástavbu, teda ani jeden z účastníkov na nich nemôže stavať, preto nie je možné pri posudzovaní rovnocennosti navrhovaných novovytvorených parciel tieto posudzovať podľa Stavebného zákona, ako uvádzal odporca. Prístupovú cestu v šírke 3,5 m podľa variantu č. 111 /čl.15 spisu/ susediacej s parc. č. 23050/20 zvolil znalec s prihliadnutím zámer prevádzkovania parciel na autobazár. Súd s prihliadnutím i na výsluch znalca Z.. Š. na pojednávaní, na ktorom zodpovedal na vznesené námietky odporcu, vyhodnotil i následné námietky odporcu ohľadne nerovnomernosti zaťaženia sieťami novovytvorených parciel za nedôvodné, rovnako ako za nedôvodné vyhodnotil jeho prvotný návrh na zriadenie vecného bremena prístupu k vodovodnej šachte, nakoľko zriaďovateľom a vlastníkom je predsa tretia osoba, čo potvrdil i odporca, preto nebol dôvod na postup podľa § 142 ods. 3 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi nie je možná dohoda ohľadne spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Q. J. parc. č. 23050/9 ost. plochy, č. 23050/17 ostatné plochy /chodník/, súd v súlade s § 142 ods. 1 Obč. zák. zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam a vyporiadal ho v zmysle navrhovaného variantu č. 1 navrhovateľkou /čl. 15 spisu/, pričom pri reálnom rozdelení a vytvorení novovytvorených pozemkov pre navrhovateľku i odporcu zohľadnil jednak výšku ich spoluvlastníckych podielov u každého 1-ica, rovnomernosť zaťaženia podzemnými rozvodmi s bezpečnostnými pásmami s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné pozemky nikdy nebudú môcť mať charakter stavebných pozemkov a účastníci tak na nich nebudú môcť stavať; vyriešený prístup z rovnakej strany nehnuteľností pre oboch účastníkov zo strany susediacej parc. č. 23050/20 kat. úz. Q. J., rovnocennosť výmery i charakteru novovytvorených parciel pre oboch podielových spoluvlastníkov. V tomto smere sa súd plne stotožnil so závermi znalca Z.. Š. a rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. Q. J. zrušil a vyporiadal ich podľa navrhovaného variantu č. 1 navrhovateľkou /čl 15 spisu/ tak, že tieto sú rozdelené vertikálne s vytvoreným prístupom pre odporcu z bočnej strany od cesty - nehnuteľnosti parc. č. 23050/20, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že práve novovytvorené parcely 23050/22 a 23050/23 susedia bezprostredne s nehnuteľnosťami parc. č. 23050/15 a parc. č. 23060/21, ktoré sú vo vlastníctve detí odporcu, čím je predpoklad zamedzenia vzniku konfliktov susediacich parciel, pričom však v porovnaní s variantou č. 2 /čl. 16 spisu/ súd prihliadol i na skutočnosť týkajúcu sa prístupu na novovytvorené pozemky odporcu podľa varianty č. 1 /čl 15 spisu/ v zmysle predmetného geometrického plánu Z.. Š. Š. č. 21C/104/2011-1/2013 zo dňa 15.05.2013, autorizačne overený Z.. Š. Š. dňa 22.05.2013 , úradne overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 939/2013 dňa 05.06.2013 je súčasťou tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej navrhovateľke priznal ňou uplatnenú ich náhradu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 665,30eur a náhradu trov právneho zastúpenia vypočítanú v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 3.016,90 eur, pričom súd vychádzal z výpočtového základu 11.088,50 eur s tým, že podľa § 10 ods. 1; § 10 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 1 cit. Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon predstavuje 270,54 eur. Súd teda navrhovateľke priznal 8 úkonov á 270,54 eur /1. prevzatie, príprava zastúpenia; 2. spísanie návrhu; 3. účasť na pojednávaní dňa 3.4.2012; 4. účasť na pojednávaní dňa 18.5.2012; 5. účasť na pojednávaní dňa 5.6.2012; 6. vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 21.2.2013; 7.účasť na pojednávaní dňa 16.4.2013; 8. účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013; + 1x7,21 eur režijný paušál; 4x7,63 eur režijný paušál; 3x7,81 eur režijný paušál; + cestovné náhrady Pezinok - Bratislava a späť pri 43,2 km : za účasť na pojednávaniach dňa 3.4.2012 vo výške 12,19 eur, 18.5.2012 vo výške 12,19 eur, 5.6.2012 vo výške 12,19eur; účasť na pojednávaní dňa 5.6.2012 vo výške 12,08 eur; účasť na pojednávaní dňa 16.4.2013 vo výške 11,93 eur; účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013 vo výške 11,93 eur; + náhrady za stratu času súvisiace s účasťou na pojednávaniach vyššie špecifikovaných : strata času za 1 cestu 2 hod = 12,71 x 2 /späť/ t.j. za účasť na pojednávaniach dňa 3.4.2012, 18.5.2012, 5.6.2012 = 50,84 eur x 3 pojednávania;+ pojednávania dňa 16.4.2013, 11.10.2013 pri strate času za 1 cestu 13,01 eur x 2 /späť/ =52,04 eur x 2 pojednávania. Z celkovej sumy takto priznaných trov právneho zastúpenia súd priznal
právnemu zástupcovi navrhovateľky i 20% DPH vo výške 502,81 eur. Súd navrhovateľke nepriznal odmenu za 1. rokovanie s protistranou dňa 7.3.2011, nakoľko cit. Vyhláška sa vzťahuje výlučne na priznanie odmeny advokátovi za úkony pred súdom; 2. účasť na odročenom pojednávaní dňa 21.2.2012, nakoľko o odročenie tohto pojednávania požiadala i navrhovateľka z dôvodu pokusu o mimosúdnu dohodu s odporcom. Pri priznaní plnej výšky trov konania navrhovateľke súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca od začiatku odmietal varianty vyporiadania navrhované navrhovateľkou, podľa ktorej varianty č. 1 súd i s prihliadnutím na závery znalca návrhu navrhovateľky v celosti vyhovel; ďalej súd prihliadol i na skutočnosť, že odporca trval na nemožnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností, pripúšťal jediné možné rozdelenie podľa neho navrhovanej varianty č. 3, ktorú znalec vylúčil, čím v podstate bol v konaní neúspešný. V neposlednom rade i vzájomná korešpondencia medzi účastníkmi konania v snahe vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo svedčila len o výtkach, požadovaných náhradách akéhokoľvek druhu, pričom meritórne nesmerovala k vážnemu vyporiadaniu ich spoluvlastníctva.
Súd zároveň vrátil obom účastníkom preplatky preddavkov na znalecké dokazovanie, nakoľko obaja zložili zálohu na znalca 500 eur, právoplatným uznesením tunajšieho súdu č.k. 21C/104/2011-2017 zo dňa 18.6.2013, právopl. dňa 31.8.2013 bola znalcovi priznaná odmena znalečného za vypracovaný znalecký posudok č. 1/2013 a dodatok č. 11/2013 vo výške 969,37 eur zo záloh zložených účastníkmi konania. Náhradu 484,69 eur vyplatenú znalcovi z preddavku zloženého navrhovateľkou jej súd nepriznal jednak z dôvodu, že táto túto náhradu nepožadovala, jednak z dôvodu, že znalecký posudok s dodatkom /geometrický plán/ bol znalcom vypracovaný v prospech oboch účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.