Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-11-2013.pdf
PDF · 98.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: EGO SLOVAKIA, s.r.o., Veľký Kamenec, IČO: 31725325, zastúpený JUDr. Marcelom Dolobáčom, Phd., advokátom, Žižkova 39, Košice, proti žalovanému: ALUMINIUM SYSTEM s.r.o., Sabinovská 65, Lipany, IČO: 36455831, o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/50/2012
- 59 zo dňa 18.9.2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.408,- eur od 15.9.2010 do 23.9.2010, zo sumy 10.000,- eur od 24.9.2010 do 20.10.2010, zo sumy 8.000,- eur od 21.10.2010 do 6.12.2010, zo sumy 7.000,- eur od 7.12.2010 do 7.12.2010, zo sumy 6.000,- eur od 8.12.2010 do 15.12.2010, zo sumy 5.000,- eur od 16.12.2010 do 31.1.2011, zo sumy 4.000,- eur od 1.2.2011 do 9.9.2011, zo sumy 3.000,- eur od 10.9.2011 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti návrh žalobcu z a m i e t a.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu, a to na súdnom poplatku 120,- eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 611,03 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumu 4.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.408,- eur od 15.9.2010 do 23.9.2010, zo sumy 10.000,- eur od 24.9.2010 do 20.10.2010, zo sumy 8.000,- eur od 21.10.2010 do 6.12.2010, zo sumy 7.000,- eur od 7.12.2010 do 7.12.2010, zo sumy 6.000,- eur od 8.12.2010 do 15.12.2010, zo sumy 5.000,- eur od 16.12.2010 do 31.1.2011, zo sumy 4.000,- eur od 1.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na súdnom poplatku za návrh vo výške 240,- eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 767,30 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej faktúry, ktorou vyfakturoval žalovanému dodanie tovaru. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého, účastníci spolupracovali v rámci obchodných vzťahov tykajúcich sa plastových okien. V čase, keď žalujúca spoločnosť končila s vykonávaním tohto predmetu činnosti, bola prostredníctvom štatutárneho orgánu daná štatutárnemu orgánu žalovaného ponuka na odkúpenie zbytkového materiálu, ktorý žalovaný mal možnosť spracovať pri svojej obchodnej činnosti. Žalovanému bol zaslaný zoznam tovaru, ktorý štatutárny orgán odsúhlasil. Na základe tohto odsúhlasenia bol tovar žalobcom žalovanému dodaný, ako to vyplýva z Dodacieho
listu č. DL1-137/2010 zo dňa 16.6.2010, podpísaný I. B., šoférom žalovaného. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o neskoršej splatnosti ceny tovaru, čo žalobca premietol do vystavenej faktúry č. OF1-1802010 zo dňa 16.6.2011, ktorá bola splatná 14.9.2010 v celkovej výške 13.408,02 eur. Vystavenú faktúru žalovaný v lehote splatnosti neuhradil a neskôr vykonal čiastočné úhrady tak, že sumu 3.408,02 eur zaplatil dňa 23.9.2010, sumu 2.000,- eur dňa 20.10.2010, sumu 1.000,- eur dňa 6.12.2010, sumu 1.000,- eur dňa 7.12.2010, sumu 1.000,- eur dňa 15.12.2010, sumu 1.000,- eur dňa 31.1.2011, spolu 9.408,- eur. Nezaplatená zostala suma 4.000,- eur. Podľa vyjadrenia štatutárneho orgánu žalobcu, žalovaný vykonával čiastočné úhrady vždy na základe telefonickej urgencie a až po roku od prevzatia tovaru začal argumentovať tým, že časť tovaru nevie použiť. Ďalej uviedol, že žalovanému maximálne vyšiel v ústrety posunutím splatnosti faktúry, ako aj vyčkaním na čiastočné úhrady. Vo vzťahu k obrane žalovaného štatutárny orgán žalobcu uviedol, že iná dohoda o dodávke materiálu, ako aj cene nebola, naopak, štatutárny orgán žalovaného zoznam materiálu vrátane ceny odsúhlasil. Tovar mu bol odpredaný za nákupnú cenu a nakoľko sa materiál u žalobcu nachádzal dlhší čas na sklade, bola žalovanému súčasne poskytnutá výrazná zľava, ako je to uvedené na faktúre, kde ako posledná položka je uvedená zľava za poškodený materiál vo výške 7.936,94 eur. Žalobca súčasne poprel korešpondenciu, na ktorú žalovaný poukázal v odpore v roku 2010, ktorá mu nebola doručená, naopak, v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že na osobných stretnutiach konateľ žalovaného uisťoval žalobcu, že svoj dlh uhradí. K zmene komunikácie došlo až po tom, čo žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 9.9.2011 vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Následnou reakciou zo dňa 26.9.2011 žalovaný s odstupom viac ako jedného roka po dodaní tovaru žiadal o možnosť vrátenia jeho časti a vystavenia dobropisu, s čím žalobca nesúhlasil. Podľa vyjadrenia žalobcu, ide o účelové tvrdenie žalovaného, o čom svedčí jeho samotné konanie, nakoľko vystavenú faktúru postupne uhrádzal, pričom čiastočné úhrady žalobca považoval v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za uznanie záväzku. K argumentom žalovaného žalobca poukázal aj na e-mail zo dňa 7.5.2012, doručený z e- mailovej adresy žalovaného, ktorým tento nepriamo uznáva svoj dlh, i keď omylom uvádza sumu 3.000,- eur namiesto 4.000,- eur, a žiada žalobcu
3Cob/11/2013 - 94 o trpezlivosť s platbou vzhľadom na rozpracovanosť a vyfakturovanie prác vykonaných na zákazkách, na ktoré čaká úhrady od investorov, za čo sa ospravedlnil. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené na termín 18.9.2012 nedostavil bez ospravedlnenia, a preto súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 O.s.p.. Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí uviedol, že vec posúdil podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru žalobcom žalovanému v odsúhlasenom rozsahu a cene. Žalobca po dodaní objednaného tovaru vystavil žalovanému faktúru zohľadňujúc predĺženú lehotu splatnosti o 3 mesiace, ktorou si uplatnil zaplatenie kúpnej ceny, a súčasne zohľadňujúc stav tovaru, čo vyjadril v poslednej položke, keď poskytol žalovanému zľavu. Žalovaný faktúru žalobcovi v lehote splatnosti nezaplatil a čiastočné úhrady v jeho prospech vykonal až neskôr. Žalovaný vo svojej obrane poukázal na korešpondenciu, najmä na list zo dňa 2.7.2010, v ktorom žiadal žalobcu o spätné odobratie nepoužiteľného materiálu a úpravu faktúry. Žalobca doručenie tohto listu poprel a žalovaný jeho doručenie nepreukázal. Povinnosťou kupujúceho v zmysle § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka je prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Žalovaný okrem vyššie uvedeného listu, ktorého prevzatie žalobca poprel, nepreukázal, že si svoje nároky z prípadného vadného plnenia vo vzťahu k žalobcovi uplatnil riadne a včas. Dokazovaním mal súd za preukázané len doručenie listu žalovaného zo dňa 26.9.2011, teda s odstupom viac ako jedného roka po dodaní tovaru, ktorým žiadal žalovaný možnosť vrátenia časti tovaru a vystavenia dobropisu, s čím žalobca nesúhlasil. Takýto postup žalovaného súd hodnotil ako nesplnenie povinnosti kupujúceho podať predávajúcemu správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu, a teda vychádzajúc z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka už právo kupujúceho na vytýkanie vád tovaru nie je možné priznať. O nedôvodnosti obrany svedčí aj samotné konanie žalovaného, keď vystavenú faktúru platil postupne v priebehu celého roka 2010 a posledná platba bola uskutočnená v roku 2011, teda ak by žalovaný skutočne žiadal žalobcu o vystavenie dobropisu listom zo dňa 2.7.2010, nepristupoval by k vykonávaniu čiastočných úhrad, ale vystavenú faktúru by žalobcovi vrátil ako neoprávnenú. Z tohto dôvodu súd vykonané čiastočné úhrady v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posúdil ako uznanie záväzku s prihliadnutím na okolnosti vzájomného právneho vzťahu. Súd dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas, a preto ho k tejto povinnosti v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka zaviazal. Súčasne žalovaný neuhradením faktúry v čase
jej splatnosti sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, preto bol zaviazaný zaplatiť aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do termínu jednotlivých čiastočných úhrad až do konečného zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov na súdnom poplatku vo výške 240,- eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 767,30 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nepoprel skutočnosť, že sa nezúčastnil súdneho pojednávania dňa 18.9.2012, ani to, že svoju neúčasť neospravedlnil, a to ani dodatočne, avšak tento problém nastal v súvislosti s personálnou zmenou v spoločnosti. Vzhľadom na predložené dôkazy a stanoviská mu boli odňaté základné procesné práva vyjadriť sa k predmetnému návrhu žalobcu a predložiť dôkazy, ktorých charakter je tak závažný, bez ktorých by k takémuto rozsudku nedošlo. V zmysle § 53 O.s.p. mal súd možnosť uložiť mu poriadkovú pokutu za takýto skutok, avšak nemal mu odňať týmto konaním spomínané procesné právo účastníka konania. Žalovaný opísal skutkový stav tak, že žalobca ho požiadal, aby za istú protihodnotu odkúpil tovar firmy ROPLASTO, pretože prevádzku ruší a nikto nie je ochotný odkúpiť tovar. Žalovaný mal záujem o ponúkaný tovar, chcel ho vidieť, v akom stave sa nachádza, a či je možné ho použiť na výrobu okien pre slovenský trh. Na tomto stretnutí však mu bolo oznámené, že tovar sa nachádza v Slovenskom Novom Meste, a teda nie je možné ho vidieť, avšak zodpovedne bolo vyhlásené, že ide o tovar, ktorý sa dá kompletne použiť na výrobu okien. Keďže tovar nebolo možné prezrieť, bolo zástupcami žalovanej spoločnosti a žalobcom dohodnuté, že bude zo strany žalobcu spracovaný zoznam materiálu, ktorý žalovaný chcel odkúpiť. Medzitým však došlo k dohode, že si tovar prevezme a odkontroluje podľa súpisu. Súpis však nebol doložený pred prevezením tovaru do spoločnosti žalovaného, bol doručený až následne, a teda pri jeho preberaní nebolo možné porovnať skutočnosť so súpisom. K tomu došlo až v sídle žalovanej spoločnosti, avšak až v priebehu štyroch mesiacov od prevzatia tovaru v procese zadávania materiálu do výroby. Pri takomto postupe bolo zistené, že sa tam nachádza aj tovar, ktorý nepochádza z firmy ROPLASTO, a že ide o tovar nepoužiteľný pre výrobu okien v systéme ROPLASTO. Tovar bol uložený v paletách a nebolo možné zistiť jeho ďalšie využitie. Až postupne pri výrobe bolo zistené, že žalovaný bol uvedený do omylu a že v objeme 3.000,- eur podľa súpisu bol dodaný tovar nepoužiteľný, a nie tovar firmy ROPLASTO. Toto bolo telefonicky oznámené zástupcovi žalobcu dvakrát až trikrát, následne písomne, avšak zo strany predajcu nebola ochota predmetnú vec riešiť. Ďalším dôvodom odvolania je skutočnosť, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozsudkom priznal žalobcovi vyššiu sumu, než by v skutočnosti túto mohol dostať, nakoľko dlžná suma zo strany žalovaného nie je 4.000,- eur, ale 3.000,- eur od 9.9.2011, kedy žalobcovi uhradil poslednú sumu z dlžnej sumy, ktorú žalovaný nepopieral, a to vo výške 1.000,- eur.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie námietky o údajnom odňatí možnosti konať pred súdom, je rozhodná tá skutočnosť, že žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. V zmysle § 101 ods. 1, 2 O.s.p. mohol teda súd v konaní pokračovať. Súd v zmysle tohto ustanovenia postupoval správne, keď rozhodol vo veci na pojednávaní bez účasti žalovaného, ktorý svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Postupu súdu prvého stupňa nemožno z procesného hľadiska nič vytknúť. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ohľadom skutkového stavu veci, žalobca trval na svojich argumentoch uvedených v návrhu, písomných vyjadreniach i ústnych prednesoch. K žiadnej dohode tak, ako ju prezentoval žalovaný, medzi účastníkmi konania nedošlo. Žalobca poprel, žeby medzi sporovými stranami malo dôjsť k dohode o možnosti vrátenia tovaru, ktorý žalovaný nevie využiť vo výrobe, a v prospech tohto tvrdenia svedčia aj dôkazy, ktoré sú v logickom súlade. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadal o možnosť vrátenia tovaru a vystavenia dobropisu až po tom, čo bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, navyše až s odstupom viac než jedného roka od jeho prevzatia. O účelovosti tvrdenia žalovaného svedčí aj jeho samotné konanie. Predmetnú faktúru č. OF1-180/2010 zo dňa 16.6.2011, ktorou mu bola vyúčtovaná cena tovaru, platil postupne v priebehu celého roka 2010. Posledná platba bola uskutočnená v roku 2011. Ak by medzi stranami bola naozaj uzavretá akákoľvek dohoda o vrátení tovaru, resp. ak by žalovaný skutočne žiadal o vystavenie dobropisu, nepristupoval by k postupnému plateniu faktúry, ale
túto faktúru by v súlade s bežnou obchodnou zvyklosťou vrátil žalobcovi ako nedôvodnú. Žalobca mal za to, že súd sa s argumentáciou žalovaného vysporiadal správne, keď napokon ustálil, že v prípade, ak by tovar mal vady, tak žalovaný nepreukázal, že si svoje nároky z prípadného vadného plnenia vo vzťahu k žalobcovi uplatnil riadne a včas. Naopak, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu nesplnil riadne a včas. Nakoniec, naznačený skutkový stav podporuje aj ďalší listinný dôkaz, a to e-mail žalovaného zo dňa 7.5.2012, v ktorom žiadal o trpezlivosť pri platení dlhu. Vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré žalovaný pripojil k odvolaniu proti rozsudku okresného súdu, žalobca poukázal na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Na odvolacom pojednávaní potom žalobca poprel, žeby tovar mal nejaké vady a ak by aj mal, boli notifikované neskoro. Pokiaľ ide o list z 2.7.2010, tento list vôbec nebol žalobcovi doručený. Domnieval sa, že bol vyfabrikovaný za tým účelom, aby sa preukazovali nejaké vady, ale tento nikdy mu nebol doručený. Jediný list, ktorý zo strany žalovaného bol žalobcovi doručený, je z 26.9.2011. Žalobca ďalej potvrdil, že terajší dlh je 3.000,- eur. Posledná 1.000,- eur splátka bola zaplatená na jeho účet 9.9.2011. Uviedol, že ak by odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, tak požaduje úrok z omeškania zo sumy 4.000,- eur od 1.2.2011 do 9.9.2011 s tým, že od 10.9.2011 až do zaplatenia je úrok požadovaný zo sumy 3.000,- eur. Ďalej na odvolacom pojednávaní bolo konštatované v súvislosti s podaním žalovaného, že dňa 27.9.2013 bolo v Obchodnom vestníku č. 187/2013 zverejnené začatie reštrukturalizačného konania pod sp. zn. 1R/10/2013. V tejto súvislosti odvolací súd oboznámil výpis z Obchodného vestníka OV 187/2013, deň vydania 27.9.2013, podľa ktorého, Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa
- dlžníka ALUMINIUM SYSTEM s.r.o., so sídlom Sabinovská 65, Lipany, IČO: 36455831, rozhodol o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka tak, že začína reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi ALUMINIUM SYSTEM s.r.o., so sídlom Sabinovská 65, Lipany. Na odvolacie pojednávanie sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil práve dôvodom začatia reštrukturalizačného konania.
V súvislosti s touto skutočnosťou odvolací súd konštatuje, že účinky začatia reštrukturalizačného konania sú vymedzené v ustanovení § 114 ods. 1 písm. a/ až f/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a až povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods. 4 citovaného zákona znamená prerušenie súdneho konania. Z tohto dôvodu odvolací súd vo veci pokračoval, v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. vec prejednal v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie ceny predaného tovaru, zistil správne skutkový stav a vec aj správne právne vyhodnotil. Odvolací súd však musel zobrať do úvahy tvrdenie žalovaného, ktoré nakoniec žalobca na odvolacom pojednávaní potvrdil, že na dlžnú sumu na jeho účet bola zaplatená splátka 1.000,- eur, a to 9.9.2011. Teda dlžná suma je 3.000,- eur. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď v zmysle § 101 O.s.p. vec prejednal aj za neprítomnosti žalovaného, vychádzajúc z toho, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, na toto sa nedostavil a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Pokiaľ ide o skutkové námietky, žalovaný okrem skutočností, že na dlžnú sumu zaplatil 1.000,- eur, iné nepreukázal, najmä nepreukázal doručenie listu zo dňa 2.7.2010, a so zreteľom na to, ako postupne dlžnú sumu uhrádzal počnúc dňom 23.9.2010 až po poslednú splátku 9.9.2011, súd neuveril jeho tvrdeniu o námietkach súvisiacich s nepoužiteľnosťou tovaru. Žalovaný dňa 7.5.2012 podal správu o vysporiadaní záväzkov, pokiaľ išlo o sumu 3.000,- eur s tým, že úhrada faktúry je podmienená rozpracovanosťou a vyfakturovaním prác vykonaných na jeho zákazkách a keďže čaká na úhradu od investorov, mešká s úhradou aj svojich záväzkov, za čo sa žalobcovi ospravedlňuje. Zároveň oznamuje, že bezprostredne po uhradení faktúr investorom za ním vykonané a vyfakturované práce sa bude snažiť žalobcovi postupne uhrádzať svoje záväzky, a preto žiada o trpezlivosť. Aj toto oznámenie svedčí o tom, že žalovaný žiadne vady nenotifikoval a nároky z vád tovaru neuplatnil. Odvolací súd teda rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil, len pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy, ktorá nie je 4.000,- eur, ale 3.000,- eur, s ohľadom na platbu, ktorú žalovaný uskutočnil v prospech žalobcu dňa 9.9.2011, a v tomto zmysle upravil aj priznaný úrok z omeškania z dlžných súm.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy celého konania v pomere 1, keďže žalobca bol úspešný na 75 % a žalovaný na 25 %, takže v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. mu patria pomerné trovy vo výške 1. Trovy boli priznané podľa § 224 ods. 2 O.s.p. ako trovy celého konania, pričom boli vypočítané z tarifnej hodnoty 4.000,- eur, u ktorej je tarifná odmena 151,05 eur. Trovy boli priznané za právne zastúpenie, a to príprava a prevzatie veci 8.9.2011 vo výške 151,05 eur, k tomu režijný paušál 7,41 eur, za podaný návrh 25.11.2011 odmena 151,05 eur, k tomu režijný paušál 7,41 eur, za vyjadrenie k odporu zo dňa 14.5.2012 odmena 151,05 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, a 31,74 eur 20 % DPH, za účasť na pojednávaní dňa 18.9.2012 odmena 151,05 eur + režijný paušál 7,63 eur a 20 % DPH 31,74 eur, spolu odmena 697,76 eur. Ďalej cestovné za účasť na pojednávaní 18.9.2012 za cestu T. - G. a späť, 76 km, paušálna náhrada po 0,18 eur, spolu 13,68 eur. Ďalej náhrada pohonných hmôt vo výške 7,78 eur (6,4 l : 100 x 76 km x cena pohonných hmôt 1,60 eur). Ďalej strata času za 4 polhodiny po 12,02 eur, čo je spolu 48,08 eur. K tomu súdny poplatok za návrh vo výške 240,- eur, celkove trovy 1.007,30 eur. Pokiaľ ide o odvolacie trovy, tie boli priznané za právne zastupovanie, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 28.1.2013 odmena 151,05 eur + režijný paušál 7,81 eur a 20 % DPH 31,77 eur, ďalej účasť na pojednávaní dňa 10.10.2013 odmena v rovnakej výške, to znamená spolu 381,26 eur. Zároveň bolo priznané cestovné za cestu T. - G. a späť, 76 km x 0,18 eur, čo je paušálna náhrada, spolu 13,68 eur, a náhrada za spotrebované hmoty 6,4 l/100 km x 76 km x priemerná cena benzínu 1,60 eur, čo je 7,78 eur. Ďalej náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu, spolu 52,04 eur. Celkove trovy odvolacieho konania sú 454,76 eur. Polovica z týchto celkových trov je potom 120,- eur na súdnom poplatku a 611,03 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.