Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13T-36-2013.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Subarea
13T/36/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2013 v trestnej veci proti obž. Ľ. F.Ľ., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný Ľ. F.Ľ., X.. X.X.XXXX v Martine, trvale bytom V. V., P.É. K. Č.. XXXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
v presne nezistenej dobe v mesiaci september 2012 v Skalnej doline v katastri obce Čremošné, okres Turčianske Teplice, vnikol cez otvorené okno, ktoré bolo z vonkajšej strany zabezpečené uzavretou drevenou okenicou, cez ktorú bola preložená kovová pásovina s kovovým visiacim zámkom, toto zabezpečenie nezisteným spôsobom odstránil, vošiel do chaty Č.. XXX, odkiaľ odcudzil drevenú policu s vešiakom v hodnote 49 Eur, ktorú si naložil do osobného motorového vozidla a ušiel, čím majiteľovi chaty K.. S. V., X.. XX. XX. XXXX, spôsobil škodu poškodením okenice v bližšie nezistenej výške a škodu krádežou v sume 49 Eur,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného K.. S. V., X.. XX.X.XXXX Y. J., S. L., V. L. L.
- X. H., R. F. Č.. XXXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 18.3.2013 na tunajšom súde obžalobu na obv. Ľ. F. pod sp. zn. 1 Pv 73/13 zo dňa 15.3.2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
„v presne nezistenej dobe v mesiaci september 2012 v Skalnej doline v katastri obce Čremošné, okres Turčianske Teplice, nezisteným spôsobom odstránil na okenici na chate č. XXX visiaci zámok, následne okenicu vypáčil a cez pootvorené okno vnikol do priestorov chaty, odkiaľ odcudzil kuchynský sporák na pevné palivo v hodnote 118,83,-Eur, šamotovú piecku v hodnote 96,19,-Eur, luster z parožia v hodnote 42,25,-Eur, 4 ks matrace v hodnote 60,-Eur, 4 ks paplóny v hodnote 20,-Eur a drevenú policu s vešiakom v hodnote 49,-Eur, ktoré si naložil do osobného motorového vozidla a ušiel, čím majiteľovi chaty K.. S. V., X.. XX.X.XXXX, spôsobil škodu krádežou v sume 386,-Eur a poškodením okenice v sume 100,-Eur“,
Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. F.; výsluchom svedka A.. E. H. C. R. J. K.. S. V.; prečítaním odborného vyjadrenia E. G. Č.. XX/XX/S podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora ako i prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. por.
Obžalovaný Ľ. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že zo skutku sa cíti byť vinný iba čiastočne. Vypovedal, že bol v Skalnej doline na hubách, pričom keď prišiel okolo 17-17.30 hod. k predmetnej chate, všimol si, že na jednej okenici chýbala zámka. Okenicu otvoril a nakoľko nebolo zatvorené okno, vošiel dnu. Nevšimol si, že by tam bolo niečo poškodené alebo vypáčené. V miestnosti sa nachádzali dve poschodové postele, ktoré boli holé a v strede miestnosti bol vešiak. Videl i ďalšie miestnosti, na ktorých neboli dvere, iba zárubne. Dovnútra však nebolo vidno, nakoľko tam bola tma. Nevie teda povedať, čo sa nachádzalo v tých ďalších miestnostiach. Potom sa rozhodol ten vešiak odcudziť. Cez okno ho vyložil von, potom zavrel okno, okenicu tak, ako toto aj našiel. Cez okenicu bola preložená taká pásovina, ale nebol tam zámok. Potom si išiel pre auto ( Škoda Felícia ), ktoré mal odstavené asi 300 metrov, vedie tadiaľ lesná cesta. Vešiak naložil do auta a odchádzal preč. Ako odchádzal, prechádzal okolo pána H., ktorý rúbal drevo. Ten si vtedy zrejme všimol, že má v aute ten vešiak. Vešiak si dal doma do garáže, ponúkal ho i kamarátovi z Turčianskych Teplíc, tento ho však nechcel. Potom ho predvolali na políciu na výsluch a následne vešiak vydal policajtom.
Svedok A.. E. H. pred súdom vypovedal, že si spomína, že niekedy v mesiaci september minulého roku bol na hlavnej doline, kde chystal drevo. Mohlo to byť okolo pol tretej poobede, takže bolo ešte veľmi dobre vidieť. On prišiel asi pol hodinu predtým ako uvidel obžalovaného na aute, teda nevidel ho ísť hore. Keď prechádzalo auto, bol pri strede cesty a videl, že auto riadil obžalovaný. V aute si všimol drevený stojan, ktorý bol na zadných sedadlách. Hneď mu napadlo, že to môže byť z ich chaty. V daných miestach sa nachádza ešte jedna chata, ale taká rozpadnutá. Následne išiel chatu skontrolovať. Na prvý pohľad si nevšimol nič. Potom zbadal, že na jednej okenici bola odpílená zámka. Toto sa dalo zistiť až vtedy, keď zámku potiahol. Teda zámka visela tak, že na prvý pohľad nebolo vidno, že je rozpílená. Ostatné okenice boli v poriadku, zámky boli nepoškodené. On potom hneď telefonoval na políciu a keď prišli policajti tak išli dnu. Zistili, že chýbajú asi dve pece a ešte iné veci, čo potom upresnil majiteľ chaty pán V.. Policajtom oznámil evidenčné číslo vozidla, ktoré videl odchádzať.
Svedok poškodený K.. S. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že o vykradnutí chaty sa dozvedel od A.. H., ktorý mu to telefonicky oznámil. Pamätá si, že hovoril, že bola poškodená visiaca zámka, ktorú potom nahradil novou. Po nejakom čase sa dostavil do chaty a zistil, ktoré veci boli odcudzené. V chate sa nachádzajú tri miestnosti. Z najväčšej miestnosti chýbal luster z parožia, stojan na pušky a piecka. Z ďalšej miestnosti - kuchynky bol odcudzený sporák. V tretej miestnosti sa nachádzali dve poschodové postele, pričom tieto boli vyvrátené a chýbali štyri kusy matracov, ako i štyri kusy paplónov spolu s vankúšmi. Do každej miestnosti sú dvere na chodbičke, teda nejde len o zárubne. Do chaty bolo vniknuté cez okenicu na spálni. Chata bola zabezpečená tak, že na okeniciach boli petlice
a na týchto visiace zámky. Na dverách boli tiež zámky a mreža. Chatu chodil priebežne kontrolovať pán H.. Z odcudzených vecí bola doposiaľ vrátená iba polica so stojanom ( vešiakom ).
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Objektom tohto trestného činu je domová sloboda - nedotknuteľnosť obydlia. Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, oprávnene užíva tzn. v danom prípade rekreačnú chatu, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria jej príslušenstvo ako je uzavretý dvor, záhrada, či vedľajšie stavby ( napr. garáž ). Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiadúce vojdenie do obydlia bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa. Za prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu sa o.i. považujú zamknuté dvere, plot, mreže, pričom prekážka nemusí byť prekonaná za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, či prelezenie a pod. Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním. V zmysle § 122 ods. 4 Tr. zák. sa za vlámanie považuje vniknutie do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Z hľadiska subjektívnej stránky sa v obidvoch prípadoch jedná o úmyselné trestné činy, ktoré majú charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ).
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Ľ. F. sa dopustil skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním, pričom súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Súd stíhaný skutok právne kvalifikoval podľa prísnejšieho ustanovenia ako je uvedené v obžalobe tzn. podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. V danom prípade obžalovaný prekonal drevenú okenicu zaistenú kovovou pásovinou a visiacim zámkom, ktorú nepochybne možno považovať za „prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu“ ako to má na mysli ust. § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku bol obžalovaný vopred písomne upozornený pri doručení obžaloby, v súlade s § 284 ods. 2 Tr. por. Obžalovaný je okrem čiastočného vlastného priznania usvedčovaný i výpoveďou svedka A.. E. H., písomným potvrdením o zaistení odcudzenej veci zo dňa 10.12.2012 - 1 ks drevená polica s vešiakom o rozmeroch 190 x 100 x 50 cm ( č.l. 17 spisu ) a nepriamo i výpoveďou svedka poškodeného K.. S. V..
Obžalovaný pred súdom priznal, že skutočne niekedy v mesiaci september 2012 v podvečerných hodinách sa nachádzal v Skalnej doline, kde išiel zbierať huby, pričom vošiel cez okno do chaty č. XXX, odkiaľ odcudzil drevenú policu s vešiakom. Túto potom naložil do svojho osobného motorového vozidla Škoda Felícia a odviezol domov, kde si ju uložil do garáže. Odcudzenú vec neskôr vrátil na výzvu polície. Popieral však, že by odcudzil i ďalšie veci, ktoré sú špecifikované v obžalobe. Taktiež sa nepriznal ku násilnému vniknutiu do chaty - vlámaniu. Podľa jeho výpovede si všimol, že na jednej okenici chýbala zámka, túto okenicu otvoril a nakoľko nebolo zatvorené okno, vošiel dovnútra. Po odcudzení vešiaka zavrel okno a okenicu tak, ako to našiel a odišiel na vozidle preč. Táto časť výpovede obžalovaného je v rozpore s výpoveďou svedka A.. H.. Tento sa dostavil na miesto činu prakticky bezprostredne potom ako uvidel obžalovaného odchádzať na aute, v ktorom mal naložený odcudzený drevený vešiak. Svedok uviedol, že pri ohliadke chaty si na prvý pohľad nevšimol nič, až potom ako začal rukou kontrolovať zámky na okeniciach zistil, že jeden zámok bol rozpílený. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie obžalovaného o tom ako našiel okenicu s už odstráneným zámkom a teda do chaty vnikol bez prekonania uzavretia okna nie je pravdivá. Pokiaľ ide o krádež ďalších vecí uvedených v obžalobe, s výnimkou dreveného vešiaka, hoci je pravdepodobné, že i tieto veci mohol odcudziť obžalovaný, k čomu mohlo dôjsť postupne v období pred odcudzením vešiaka, v tejto časti ho súd vinným neuznal, a to s poukazom na zásadu in dubio pro reo. Súd ešte poznamenáva, že i časť výpovede obžalovaného o vniknutí iba do jednej miestnosti, v ktorej sa nachádzal drevený vešiak a holé poschodové postele sa ukázala ako nepravdivá, pretože z
výsluchu svedka poškodeného vyplynulo, že do chaty páchateľ vnikol cez okno na spálni, pričom vešiak sa nenachádzal v spálni, ale v hlavnej miestnosti. Rešpektujúc prezumpciu neviny, rozhodnutie súdu o vine nemožno založiť iba na určitom stupni pravdepodobnosti, ale len na skutočnostiach preukázaných vykonanými dôkazmi, o ktorých nie sú dôvodné pochybnosti. Ako jedinú vec odcudzenú obžalovaným z chaty možno jednoznačne dokázať iba drevený vešiak s policou, čo priznal sám obžalovaný, jej odcudzenie potvrdil svedok A.. H. a táto vec bola u obžalovaného i zaistená políciou. Právna kvalifikácia stíhaného činu sa tým však nemení.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľa, súd mal preukázané, že obž. Ľ. F. nebol doposiaľ súdne trestaný. Keďže sa dopustil dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu, súd s poukazom na ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na čin, zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, tzn. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v ktorom je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. t.j. spáchanie viacerých - dvoch trestných činov. Na druhej strane prihliadal i na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním činu viedol riadny život. Súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu a po vyhodnotení osoby páchateľa dospel k záveru, že na jeho prevýchovu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 50 ods. 1 Tr. zák. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného K.. S. V., X.. XX.X.XXXX odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže odcudzený vešiak bol poškodenému vrátený a odcudzenie ďalších vecí uvedených v obžalobe nebolo obžalovanému dokázané.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.