Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/74/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou v trestnej veci obžalovaného Ing. P. V. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa ods. X písm. a), ods. 2 písm. c) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný Ing. P. V., nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bytom T. XX, X., dôchodca,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27. 04. 2011 v čase okolo 14.00 hod. v časti Malý Háj - pri meste Stupava na cyklistickej cestičke smerom od Stupavy do Devínskej Novej Vsi ako vodič osobného motorového vozidla zn. U. H., ev.č. BA XXX JH nasmeroval osobné motorové vozidlo na príslušníka Mestskej polície mesta Stupava T. T., ktorý v rámci plnenie služobných úloh chcel zdvihnutím terčíka zastaviť osobné motorové vozidlo obvineného pre spáchanie priestupku v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom obžalovaný na znamenie „STOJ“ nereagoval a navyše svoje vozidlo nasmeroval na poškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený donútený uskočiť z jazdnej dráhy vozidla,

t e d a

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa s použitím sa výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , k trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Obžalovaný Ing. P. V. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa , že je nevinný, preto súd vykonal dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. P. V., výsluchom svedkov T. T., Y. K. a T. T., ohliadkou miesta činu a oboznámením fotodokumentácie, podľa vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Ing. P. V. využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd podľa prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vtedy uviedol, že obchádzal prekážku na ceste, ktorá bola mimoriadne nekvalitná, cez cyklistický chodník po dĺžke 10 - 20 metrov. Nenachádzali sa tu žiadne vozidlá ani iné osoby a ani žiadni policajti. Úkon dokončil, vošiel znova na vozovku a pokračoval v jazde. Asi po 8 km zistil, že ho prenasleduje neoznačené motorové vozidlo a až v Devínskej Novej Vsi, po streľbe, zastavil. Nasilu bol vytiahnutý z vozidla a spútaný mestskými policajtmi zo Stupavy. Následne prišli príslušníci policajného zboru.

Svedok T. T., ktorý vykonával hliadkovú službu s Y. K. pri cyklistickej trase v Stupave, uviedol, že videli vchádzať na cyklotrasu červené motorové vozidlo zn. U. H.. Svedok išiel oproti tomuto vozidlu so zastavovacím terčíkom v ruke a dával mu znamenie terčíkom, aby zastavil vozidlo. Bol v služobnej rovnošate mestskej polície. Jeho kolega išiel s ním, nebol však na jeho úrovni, ale za ním. Vozidlo zvýšilo rýchlosť a nasmerovalo na svedka, v dôsledku čoho musel uskočiť mimo cyklotrasu. Následne vozidlo opustilo cyklotrasu a vrátilo sa na vozovku. Obaja mestskí policajti rýchlo sadli do auta a začali ho prenasledovať, a to z dôvodu, že na základe správania vodiča, ktoré bolo neprimerané relatívnej nezávažnosti priestupku, poňali podozrenie, že pôjde o hľadanú osobu, kradnuté vozidlo alebo o podozrenie z iného trestného činu. Počas prenasledovania sa dva razy dostali vedľa tohto vozidla, Y. K. sediaci na sedadle spolujazdca mu dával cez okno znamenie terčíkom na zastavenie, a aj kričali, aby zastavil s tým, že vždy uviedli, že sú mestská polícia. Obžalovaný viedol vozidlo tak, že ich vytláčal doľava, preto sa museli opakovane zaradiť zaňho. Počas jazdy Y. K. nahlásil udalosť zástupcovi náčelníka T. T., ktorý informoval štátnu políciu. V smere na Devínsku Novú Ves vozidlo zastavilo pod železničným nadjazdom, obaja policajti vystúpili z vozidla a s opätovným oznámením, že sú mestská polícia, vodiča vyzvali, aby vystúpil z vozidla. Začal sa správať arogantne v tom zmysle, že sú len mestská polícia a nič nemôžu, nevystúpil a nepreukázal na výzvy svoju totožnosť. Poučili ho, že ak nevystúpi z vozidla, použijú proti nemu hmaty a chvaty, načo pokračoval vo vulgarizmoch, preto hmaty a chvaty použili za účelom jeho vybratia z vozidla. Založili mu putá. O chvíľu sa upokojil, putá mu zložili, a začal sa správať úplne normálne, predložil doklady, z ktorých zistili, že sa jedná o obžalovaného. Následne prišla štátna polícia, ktorá osobu prevzala.

Svedok Y. K., druhý člen hliadky, uviedol, že ich vozidlo bolo zaparkované pri poľnej ceste, chvíľami boli vo vozidle, ale väčšinou boli vonku. Vozidlo obžalovaného vošlo na cyklotrasu, T. T. zobral terčík a išiel oproti vozidlu toto zastaviť. Svedok tomu nevenoval zvýšenú pozornosť, malo sa jednať o bežný priestupok riešený pohovorom alebo pokutou 10,- €. Išiel pomaly za ním a spozoroval, že vozidlo nezastavuje, naopak pridáva, keď vtom zvrtol na T. T. volant, a tento uskočil doľava na trávnik. Vozidlo opustilo cyklotrasu a vošlo späť na vozovku. Nastúpili do auta a začali ho prenasledovať s podozrením, že je opitý. Svedok informoval zástupcu náčelníka, ktorý mal stálu službu, a požiadal ho o zabezpečenie štátnych policajtov. Počas prenasledovania ich obžalovaný vytláčal z cesty, dva razy sa dostali vedľa neho, svedok otvoril okno a ruku s terčíkom vystrčil z okna, kričal naňho „mestská polícia, zastavte vozidlo“. On mal tiež otvorené okno, bolo teplo, a len robil opičky. Toto trvalo asi 2 km, potom v smere na Devínsku Novú Ves asi 200 metrov za nadjazdom zastavil. Obaja policajti prešli k vozidlu, vyzvali ho, aby predložil doklady, ale on sa smial, že „vy kokoti, čo chcete“. T. T. ho upozornil, že v prípade, že nepredloží doklady a nevystúpi z vozidla, budú použité hmaty a chvaty. On neuposlúchol a ďalej policajtov urážal, preto použili hmaty a chvaty a založili mu putá. Prichádzala už štátna polícia, on sa upokojil, sňali mu putá a komunikácia sa zlepšila. Následne ho prevzala hliadka štátnej polície. Služobné vozidlo bolo označené znakom mesta Stupava. Služobné vozidlo bolo v tom čase v servise.

Svedok T. T. uviedol, že ho telefonicky kontaktoval člen hliadky Y. K., ktorý v ten deň vykonával hliadkovú službu pri cyklotrase spolu s T. T.. Oznámil mu, že vodič na cyklotrase nasmeroval vozidlo na policajta, tento musel uskočiť a vozidlo prenasledujú. Tiež ho žiadal o zabezpečenie súčinnosti Obvodného oddelenia PZ Stupava. Po návrate hliadky na oddelenie bol spísaný úradný záznam, ako aj záznam o použití donucovacích prostriedkov - hmaty, chvaty, putá. Svedok skontroloval podriadeným zbrane a vozidlo. Vozidlo bolo nepoškodené, počet nábojov zodpovedal počtu, ktorý mali na začiatku služby. Hliadka použila náhradné vozidlo, služobné bolo v servise.

Ohliadkou miesta činu, ktorú vykonal súd za prítomnosti procesných strán, bolo preukázané, že je vylúčené, aby obžalovaný policajta v rovnošate zastavujúceho vozidlo na cyklotrase nevidel. Vodič, ktorý by vošiel na cyklotrasu za denného svetla, by musel vidieť aj osobu odetú v nevýrazných farbách a bez reflexných prvkov, nieto ešte policajta v rovnošate, ktorý musel byť v zornom poli vodiča, keď na cyklotrasu sa zmestí maximálne jedno vozidlo a výhľadu vodiča dopredu absolútne nič nebráni.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o previerke výpovede na mieste, úradné záznamy, časť spisového materiálu ORP 564/OVK-B4-2011, najmä zápisnicu o trestnom oznámení, uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, sťažnosť, uznesenie o zamietnutí sťažnosti, ďalej na nariadenie č. 2 mesta Stupava o zriadení mestskej polície, správy o povesti a odpis registra trestov obžalovaného.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že skutkom, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu je nasmerovanie vozidla na policajta vykonávajúceho právomoc. Ďalšie konanie obsiahnuté v skutkovej vete obžaloby spočívajúce v prenasledovaní vozidla mestskou políciou až po zastavenie vozidla v Devínskej Novej Vsi sú okolnosti nad rámec znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktoré síce nie sú bez významu z hľadiska dokazovania viny, avšak ako súčasť skutku sú nadbytočné, preto ich súd zo skutkovej vety vypustil.

Na hlavnom pojednávaní boli produkované dve protichodné verzie priebehu skutkového deja, keď obžalovaný popiera vizuálny kontakt s policajtom, a teda vylučuje akékoľvek násilné konanie smerujúce proti telu policajta, naproti tomu obaja členovia hliadky popísali správanie vodiča tak, že doslova skrútil volant na mestského policajta v čase, keď tento stál na cyklistickom chodníku pred vozidlom a zastavoval ho, v dôsledku čoho musel policajt uskočiť na trávu, inak by ho vozidlo zrazilo. V takejto dôkaznej situácii súd považoval za primárnu otázku pre preverenie obhajoby obžalovaného to, či reálne mohla nastať taká situácia, že by po vjazde na cyklistický chodník policajta nevidel. Preto súd vykonal ohliadku miesta činu, ktorej výsledkom bol jednoznačný záver spočívajúci v tom, že ak bol policajt v čase, keď vozidlo obžalovaného vošlo na cyklistický chodník pred vozidlom, a to na ktoromkoľvek mieste cyklotrasy a v akejkoľvek vzdialenosti od začiatku cyklotrasy až po jej koniec, musel obžalovaný tohto vidieť a rozoznať i jeho služobnú rovnošatu či povely rukou. Tvrdenie obžalovaného, že policajta nevidel, možno vysvetliť dvoma spôsobmi. Buď sa policajt na cyklistickom chodníku nenachádzal a nezastavoval obžalovaného, ale hliadka ho pozorovala z miesta, kde bolo zaparkované policajné vozidlo, keď toto nemuselo byť z vjazdu na trasu viditeľné, a začala obžalovaného prenasledovať po opustení cyklotrasy bez toho, aby ho predtým policajt zastavoval. V tomto prípade však chýba motív mestských policajtov prenasledovať priestupcu pri menej závažnom priestupku po relatívne dlhú vzdialenosť, a tiež by nezastavovanie vozidla priestupcu na cyklistickej trase bolo v rozpore s úlohou, ktorú hliadka mestskej polície na mieste plnila, a to zastavovanie vozidiel, ktoré vošli na cyklotrasu. Navyše v zmysle výpovedí všetkých troch zúčastnených osôb na mieste v inkriminovanom čase nikto ďalší nebol, preto je nelogické, aby mestskí policajti, ktorí videli vchádzať vozidlo na cyklotrasu, sa toto nepokúsili zastaviť, ale nechali by ho zísť z cyklistického chodníka na vozovku, a radšej ho začali prenasledovať, hlásili by udalosť nadriadenému, používali by donucovacie prostriedky, spisovali o tom i o udalosti samotnej úradné záznamy a vystavovali by sa bez subjektívneho dôvodu nebezpečenstvu trestného stíhania zo strany vodiča inkrimiô2novaného vozidla. Okrem tejto verzie sa dá tvrdenie obžalovaného, že zastavujúceho policajta nevidel, vysvetliť len tak, že obhajoba obžalovaného je nepravdivá. Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako ho opísal poškodený T. T.. Okolnosti, ktoré nastali po skutku, sú obžalovaným a policajtmi opisované tiež rozdielne, a v rovnakom kontexte ako ich výpovede o skutku. Obžalovaný tvrdí, že vozidlo nebolo označené, a že ho zaregistroval až v Devínskej Novej Vsi, kedy hneď zastavil, policajti tvrdia, že ho aktívne prenasledovali, mali s ním aj vizuálny kontakt. Vychádzajúc so záveru, že obžalovaný zastavujúceho policajta na cyklotrase videl, je nepodstatné, či bolo vozidlo mestskej polície ľahko identifikovateľné alebo nie, nakoľko pred prenasledovaním obžalovaný videl policajta v služobnej rovnošate, ako ho zastavuje, preto vzhľad prenasledujúceho vozidla je nepodstatný.

Správanie obžalovaného po skutku podporuje záver o jeho vine, a výpovede policajtov majú aj v tejto časti racionálny základ, keď obžalovaný zastavil vozidlo až na mieste, o ktorom sa domnieval, že je mimo katastra mesta Stupava, a teda že sem nesiaha miestna príslušnosť hliadky miestnej polície.

Obžalovaný tým, že použil násilie vo forme pohybu vozidla smerom k telu policajta, ktorý vykonával právomoc verejného činiteľa, práve z dôvodu výkonu tejto právomoci, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, za ktorú v zmysle považuje každá vec, ktorou možno útok voči telu urobiť dôraznejším, (v tomto prípade je zbraňou vozidlo), naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na .

S obhajobnými námietkami obžalovaného, ktoré nie sú obsiahnuté vo vyššie uvedených úvahách, sa súd vysporiadal nasledovne:

Obžalovaný spochybňoval skutočnosť, že poškodený vykonával právomoc verejného činiteľa v súlade so zákonom, ako aj jeho spôsobilosť vykonávať činnosť mestského policajta. Ďalej namietal, že sa nedopustil žiadneho priestupku, keď na mieste činu nebola žiadna zákazová značka, navyše o jeho údajnom priestupku nebolo v rozpore so zákonom žiadnym spôsobom rozhodnuté.

Mestská polícia mesta Stupava bola na základe o obecnom zriadení zriadená nariadením Mestského zastupiteľstva v Stupave č. 2, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 08. 1991. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka spôsobilosti poškodeného vykonávať činnosť mestského policajta, nemala žiaden vplyv na konanie obžalovaného, súd návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere zamietol, rovnako ako návrh na zabezpečenie organizačného poriadku mestskej polície. Skutočnosť, či poškodený vykonával právomoc verejného činiteľa v spôsobom neodporujúcim zákonu, súd vyhodnotil na základe , podľa ktorého obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho

1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.

Všeobecná úprava cestnej premávky zakazujúca o.i. vjazd vozidiel je obsiahnutá v o cestnej premávke, ktorého vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 9/2009. Táto určuje, že dopravná značka C8, ktorá sa nachádza na mieste činu, a označuje „Cestička pre cyklistov“ prikazuje cyklistom použiť v predmetnom smere takto označenú cestičku alebo pruh. Cestičku alebo pruh pre cyklistov môže použiť aj osoba pohybujúca sa na kolieskových korčuliach, lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí cyklistov; cestičku alebo pruh smie použiť aj osoba tlačiaca bicykel. Iným účastníkom cestnej premávky je používanie cestičky alebo pruhu zakázané.

Z uvedených právnych predpisov súd vyvodil právomoc mestskej polície prejednávať priestupky súvisiace s nerešpektovaním príkazovej dopravnej značky C8. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že právomoc orgánu verejnej správy pri výkone konkrétnej činnosti je právnou otázkou, ktorú nie je na mieste riešiť v čase a za situácie, kedy mestský policajt v služobnej rovnošate zastavuje vozidlo na cestičke pre cyklistov. Aj v prípade nedostatku právomoci, vodič v žiadnom prípade nie je oprávnený pre výkon tejto právomoci (a ani zo žiadneho iného dôvodu) nasmerovať vozidlo voči človeku. Z hľadiska viny obžalovaného je úplne irelevantné, či sa obžalovaný dopustil priestupku alebo nie, a ako a či bolo o priestupku rozhodnuté, nakoľko predmetom tohto konania je skutok uvedený v obžalobe, a za tento bol obžalovaný postavený pred súd, nie za dôvody, pre ktoré nerešpektoval dopravnú značku C8.

Konanie obžalovaného tvoriace skutok tiež vôbec nezáviselo od toho, či ho mestskí policajti prenasledovali mimo kataster obce Stupava, preto súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania katastrálnou mapou. Obžalovaný žiadal založiť do spisu videosekvenciu previerky výpovede na mieste, ktorá bola vykonaná v prípravnom konaní, čo súd neakceptoval, nakoľko výsledkom tohto

úkonu prípravného konania bol záver, že technicky je možná tak verzia obžalovaného ako aj verzia poškodeného, čo bolo v podstate zrejmé už z výpovedí týchto osôb z prípravného konania, preto súd považuje z dôkazného hľadiska za nadbytočnú aj samotnú previerku výpovede na mieste, resp. jej zameranie a priebeh boli neefektívne. Obžalovaný navrhoval vypočutie policajta OO PZ Stupava, ktorý prevzal osobu obžalovaného v Devínskej Novej Vsi, a tiež starostu mesta Stupava na druh a výzor vozidla mestskej polície. Dôvody zamietnutia týchto návrhov vyplývajú z ohraničenia skutku momentom uskočenia policajta z jazdnej dráhy vozidla, čo je podrobnejšie uvedené vyššie.

Zavinenie obžalovaného súd vyhodnotil podľa ako priamy úmysel, nakoľko zo spôsobu spáchania trestného činu a okolností prípadu je zrejmé, že chcel použiť násilie - zbraň (vozidlo) voči policajtovi pre výkon právomoc verejného činiteľa.

Obžalovaný Ing. P. V. nebol doposiaľ súdne trestaný ani prejednávaný za priestupok.

Súd v zmysle zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa spočívajúca v tom, že doposiaľ viedol riadny život. Nie sú dané žiadne priťažujúce okolnosti. Pomer je 1:0.

Z uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a dospel k záveru, že s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý mal v čase skutku 60 rokov, a dostal sa do rozporu so zákonom po prvý raz, ako aj so zreteľom na následok trestného činu, kedy k ujme na zdraví ani materiálnej škode nedošlo, by bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody čo i len na spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v , ktorá je 3 až 8 rokov (resp. po znížení hornej hranice podľa 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace), neprimerane prísne. Aj z okolností prípadu, kedy je zrejmé, že vzhľadom na pomery na cyklistickej cestičke, ktorej rozmery neumožňujú vyvinúť vysokú, nebezpečnú rýchlosť, keď sa vodič musí sústrediť na udržanie vozidla na cestičke, bolo nasmerovanie vozidla na poškodeného len demonštratívne a umožňujúce mu bezpečne uskočiť bez toho, aby stratil rovnováhu. Súd dospel k záveru, že nie je potrebné dôraznejším spôsobom chrániť spoločnosť pred obdobnými aktivitami obžalovaného, pretože nie je dôvodné s prihliadnutím na jeho doterajší riadny život predpokladať, že sa do rozporu s dostane opätovne. Obžalovaný je vo veku starobného dôchodcu, ktorého síce je potrebné sankcionovať za porušenie zákona, avšak trest musí byť primeraný závažnosti jeho konania a musí naňho pôsobiť výchovne. Takéto kritériá spĺňa uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez potreby probačného dohľadu, preto súd využil zmierňujúce zákonné ustanovenie a podľa uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Podľa súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, čo je pri spodnej hranici rozpätia uvedeného v . Súd dospel k záveru, že z dôvodu, že obžalovaný viedol motorové vozidlo spôsobom priečiacim sa účelu vedenia motorových vozidiel, je pre rešpektovanie účelu trestu v zmysle potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá podľa , , a to na spodnej hranici zákonnej sadzby (1 až 10 rokov). Takto určený trest bude dostatočným nástrojom individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti a odzrkadľuje všetky zákonné hľadiská vrátane požiadaviek generálnej prevencie a morálneho aspektu.

Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.