Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-315-2013.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/315/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. deti M. Š., nar. XX.XX.XXXX a P. Š., nar. XX.XX.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno deti rodičov: V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, Z. I. a Ž. A., nar. X.X.XXXX, bytom Š.Á. XXXX/XXC, Q. X. o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. deti M. Š., nar. XX.XX.XXXX a P. Š., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na mal. deti , ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/297/2012 dňa 12.12.2012. Poukázal na to, že zmenu pomerov vidí v tom, že v máji 2013 sa oženil a v auguste 2013 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť mal. M.. A jeho manželka nastúpila na MD.
Matka s návrhom otca nesúhlasil. Potvrdila, že otec na výživu detí prispieva v zmysle súdneho rozhodnutia. Deťom darčeky nekupuje. Sem tam deti niečo donesú domov, čo kúpi ich stará matka.
Kolízna opatrovníčka doporučila návrh zamietnuť s poukazom na to, že otcovi mal. detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť avšak sa jeho príjem zvýšil cca o 200,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s RL mal. M., daňovým priznaním otca, potvrdením o príjme matky, o evidencii, o PND, a o hmotnej núdzi , spisom OS KN 9P/297/2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/297/2012 zo dňa 12.12.2012 bola určená vyživovacia povinnosť otca na mal. M. 100,- eur mesačne a na mal. P. 100,- eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia matka mal. detí bola čerstvo po MD zamestnaná a jej hrubý príjem predstavoval 400,- eur. Otec bol v čase rozhodnutia súkromný podnikateľ s príjmom 600,- eur , býval s matkou v jej dvojizbovom byte a nevlastnil žiadne nehnuteľnosti. V súčasnej dobe je otec mal. detí ženatý od mája 2013 a 25.8.2013 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. M.. Jeho manželka je teraz na MD . Pred nástupom na MD pracovala a dosahovala príjem okolo 700,- eur a teraz poberá
60 % z platu po dobu 6 mesiacov. Otec je súkromný podnikateľ s čistý mesačným príjmom 800,- eur po zaplatení odvodov. Spolu s manželkou bývajú v 2 izbovom byte v ktorom bývala jeho matka, avšak sa odsťahovala do domu svojich rodičov. Otec vlastní motorku . Zadovážil si ju pred týždňom. Daroval mu ju kamarát. S deťmi sa stretáva pravidelne na základe dohody s matkou. Deťom darčeky kupuje, ktoré však zostávajú u neho. Matka mal. detí je t. č. nezamestnaná od januára 2013, avšak pracuje na dohodu u F., Q.. J.. H.. A. . Za mesiac 9/2013 mala odmenu 2,79,- eur nakoľko pracovala len niekoľko hodín. Ako nezamestnaná je vedená od 11.1.2013. Poberá dávky v hmotnej núdzi 10,30,- eur, PND vo výške 46,20,- eur . Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije sama s mal. deťmi a jej celkový príjem za mesiac predstavuje 256,- eur. Mal. deti navštevujú MŠ . Platbu za stravu má mesačne zvýhodnenú mesačne 5,-eur na jedno dieťa a jednorázovo na hračky platí 10,- eur na jedno dieťa. Za réžiu bývania hradí 150,- eur . Vykuruje drevom , ktoré na celú zimu stojí 200,- eur. U posledného zamestnávateľa prac. zmluvu skončila v skúšobnej dobe, nakoľko si nevedela deti vyberať zo škôlky a častokrát mala služobné cesty, pričom deti nemohla nechať bez dozoru. Potvrdila, že aj ona vlastní motorku aj , že fajčí avšak si kupuje tabak a šúľa cigarety.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov , ktorá by
zníženie odôvodňovala. I keď otcovi mal. detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť od posledného rozhodnutia sa mu zvýšil príjem cca o 200,- eur a taktiež jeho manželka poberá 60 % z platu , ktorý dosahovala pred MD. Príjem matky sa znížil , nakoľko v čase rozhodovania v predchádzajúcom konaní bola zamestnaná . V súčasnej dobe však zamestnaná nie je i keď má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce , ktorá je však len na príležitostnú prácu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že otec nepreukázal zmenu pomerov , ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti . Doposiaľ súdom stanovená výška výživného je primeraná veku a potrebám mal. detí ako aj zárobkovým možnostiam rodičov bez ohrozenia ich vlastnej životnej úrovne .
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.