Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-51-2013.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa D. A., F.. XX.X.XXXX, T. H., Q.O. XXXX/XX, proti odporkyni C. A., F.. XX.XX.XXXX, T. H., Q. XXXX/XX, zast. spln. zástupkyňou D.. E. U., T. H., Š. XXXX/XX, o uloženie povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 15.4.2013, ktorý doplnil podaním zo dňa 14.6.2013 žiadal, aby súd uložiť odporkyni povinnosť predložiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku písomné vyhlásenie o tom, že s navrhovateľom bude uzavretá nájomná zmluva o nájme na primeraný náhradný byt v Meste H..
Navrhovateľ uviedol, že už v rozhodnutí o zrušení práva spoločného nájmu bytu bola odporkyni uložená povinnosť zabezpečiť mu primeraný náhradný byt, chce však, aby odporkyni bola uložená aj nejaká lehota na splnenie tejto povinnosti, pretože to už dlho trvá a odporkyňa s tým nič neurobila. Pokiaľ odporkyňa nie je schopná zabezpečiť náhradný byt, tak nech ho finančne odškodní a byt si pozháňa. Navrhovateľ potvrdil, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností a v súčasnosti býva v rodinnom dome v H. C., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.
Odporkyňa uviedla, že podľa nej petit návrhu predstavuje prekážku rozhodnutej veci, pretože už v minulosti bolo rozhodnuté, že odporkyňa má zabezpečiť primeraný náhradný byt navrhovateľovi. Poukázala na skutočnosť, že sa snažila navrhovateľovi zabezpečiť náhradný byt, ktorý navrhovateľ odmietol, preto sa aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/115/2011 domáha určenia, že zanikla jej povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt, o tejto veci však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Poukázala aj na skutočnosť, že je ťažké splniť povinnosť tak, ako bola pôvodne uložená, pretože štátne byty nie sú a ohľadom bytov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, nie je zo strany vlastníkov ochota uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú.
Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/419/01-66 zo dňa 16.10.2002, rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/64/03-90 zo dňa 17.3.2004, rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/207/2007-38 zo dňa 25.4.2008, rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/112/2008-75 zo dňa 9.2.2009, výpisu z LV č. 287 pre k. ú. G., výpisu z LV č. 1925 pre k. ú. J., LV č. 3001 pre k. ú. G., súd zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 9C/419/2001-66 zo dňa 16.10.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/64/03-90 zo dňa 17.3.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.5.2004, súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania nachádzajúceho sa v H. na ulici Q. Č.. XXXX/XX v bloku B., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu sa stala odporkyňa. Zároveň súd vyslovil, že právo odporcu užívať tento byt zanikne dňom predloženia písomného vyhlásenia navrhovateľky o tom, že s ním bude uzavretá nájomná zmluva o nájme primeraného náhradného bytu v Meste H. a uložil odporcovi povinnosť v lehote 15 dní od tohto dňa vypratať a odovzdať tento byt navrhovateľke.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/207/2007 sa odporkyňa domáhala zmeny vyššie uvedeného rozsudku vo výroku o bytovej náhrade, avšak návrh odporkyne bol zamietnutý. V súčasnosti na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 7C/115/2011, v ktorom sa odporkyňa domáha určenia, že zanikla jej povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt, konanie však doposiaľ nebolo právoplatne ukončené.
Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom viacerých nehnuteľností, okrem iného aj rodinného domu v H. C. a bytov G. a vo J..
Podľa § 712a, ods. 8, Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705, ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 712c, ods. 1, Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 712c, ods. 3, Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporkyni, aby mu zabezpečila primeraný náhradný byt, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, čo vyplýva z upraveného petitu návrhu tak, ako ho navrhovateľ upravil potom, čo bol zo strany súdu vyzvaný na odstránenie vád podania. Odporkyňa namietala, že konanie v danej veci by malo byť zastavené pre prekážku rozhodnutej veci. V zmysle § 159, ods. 3, O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Je pravdou, že prekážka „res judicata“ je jednou z neodstrániteľných podmienok konania, ktoré bránia tomu, aby konanie mohlo prebehnúť, avšak o uvedenú prekážku ide iba v prípadoch, keď je nepochybne preukázaná totožnosť účastníkov konania, ako aj totožnosť predmetu konania. V danej veci sa navrhovateľ domáha nielen uloženia povinnosti zabezpečiť náhradný byt, o ktorej už skutočne bolo rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/419/2001, ale žiada aj o určenie lehoty na splnenie tejto povinnosti, teda podľa názoru súdu v tomto prípade nejde o totožný predmet konania ako v konaní sp. zn. 9C/419/2001 a teda nie je daný dôvod pre zastavenie konania z titulu prekážky rozhodnutej veci.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vyššie citovaným rozsudkom bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a odporkyni bola uložená povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi primeraný náhradný byt. Odporkyňa preukázala, že sa snažila o splnenie tejto podmienky a navrhovateľ odmietol uzavretie nájomnej zmluvy. Otázka, či týmto konaním došlo k zániku práva navrhovateľa na bytovú náhradu, je predmetom dokazovania vo veci vedenej na tunajšom súdu pod sp. zn. 7C/115/2011. V tomto konaní sa navrhovateľ fakticky domáha zmeny rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 9C/419/2001-66 zo dňa 16.10.2002 tak, aby odporkyni bola uložená povinnosť zabezpečiť mu primeraný náhradný byt v určitej lehote, ktorú navrhovateľ navrhol stanoviť na 90 dní. Otázku bytovej náhrady pri zrušení práva spoločného nájmu bytu upravuje ust. § 712a, ods. 8, Obč. zákonníka, ktoré stanovuje podmienky za akých má rozvedený manžel právo na rôzne formy bytovej náhrady. Z uvedeného zák. ustanovenia nevyplýva žiadna lehota, v priebehu ktorej mala byť zabezpečená bytová náhrada. Lehota na zabezpečenie bytovej náhrady nevyplýva ani z ust. § 712c, ods. 1, Obč. zákonníka, ktoré ale upravuje povinnosť bývalého nájomcu vysťahovať sa z bytu a vypratať byt tak, že táto povinnosť nie je daná, kým nie je pre neho zabezpečená bytová náhrada. Z týchto zásad súd vychádzal aj v konaní č. 9C/419/2001, kde v 2. výroku vyslovil, že právo navrhovateľa užívať predmetný byt zanikne dňom predloženia písomného vyhlásenia odporkyne o tom, že s ním bude uzavretá nájomná zmluva o nájme primeraného náhradného bytu. Podľa názoru súdu na splnenie povinnosti zabezpečiť primeraný náhradný byt nemožno povinnej osobe uložiť lehotu, pretože takáto lehota nevyplýva z príslušných zákonných ustanovení. Je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť, že splnenie povinnosti zabezpečiť náhradný byt nie je závislé len od konania osoby, ktorá má takúto povinnosť, ale aj od konania tretích osôb, ktoré sú vlastníkmi bytov a musia prejaviť vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, pretože žiadnemu vlastníkovi bytu nie je možné akýmkoľvek spôsobom vnútiť uzavretie nájomnej zmluvy. Naviac súd poukazuje aj na to, že práva navrhovateľa nie sú žiadnym spôsobom ukrátené, pretože až do doby, kým mu bytová náhrada nie je zabezpečená, trvá jeho právo užívať predmetný byt, preto nemožno konštatovať, že by nezabezpečením bytovej náhrady dochádzalo k ujme na právach navrhovateľa. S prihliadnutím na uvedeného skutočnosti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a teda nárok na náhradu trov konania mu nevznikol a odporkyňa ako úspešná účastníčka konania náhradu trov konania nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).