Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-79-2013.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, dcéru O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. - R., ul. X.. R. XXXX/XX, t. č. na rodičovskej dovolenke, a D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., K. XXX/X, nezamestnaného, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/121/2013-38 zo dňa 11. 07. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a o zročnom výživnom, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú T. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu s účinnosťou od 01. 01. 2013 po 26,65 € mesačne, s účinnosťou od 01. 07. 2013 po 27,13 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným vo výške zodpovedajúcej 30 % takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletej. Súd rozhodol tiež, že za obdobie od 01. 01. 2013 do 11. 07. 2013 otcovi dlh na zročnom výživnom nevznikol, styk otca s maloletou neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie matka maloletej. Poukázala na to, že odporca (otec maloletej) má okrem maloletej dcéry ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému E. T., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého je Okresným súdom Galanta zaviazaný prispievať výživným 93 € mesačne. Ešte pred podaním návrhu na určenie výživného pre maloletú sa ústne dohodla s otcom maloletej, že jej bude prispievať rovnakou čiastkou 93 € mesačne ako na svoje ďalšie maloleté dieťa, s čím otec maloletej súhlasil. Poukázala na svoje mesačné výdavky, ako aj na mesačné výdavky na maloletú a na ďalšie maloleté dieťa V. Z. s tým, že jej mesačné príjmy činia 342,80 € a náklady na všetko približne 600 €. Namietala, že súd rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že otec maloletej nepracuje a nemá z čoho platiť, pričom určite nejaký zárobok má. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal postupom podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. v napadnutých výrokoch potvrdil a vo zvyšku ponechal nedotknutým.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec aj správne právne posúdil, a to podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 70, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd správne v konaní poukázal na tú skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletej majú rodičia dieťaťa a nie starí rodičia zo strany otca maloletej, a preto súd správne prihliadol len na súčasné pomery, a to možnosti a schopnosti otca maloletej a na možnosti a schopnosti matky maloletej a osobnú starostlivosť o maloletú a taktiež na potreby maloletej. Vzhľadom na pomery otca okresný súd správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške, keď prihliadol na tú skutočnosť, že v čase predošlého rozvodu otca maloletej výživné na syna E. vo výške 93 € bolo určené z jeho hrubého zárobku 950 €, ktorý dosahoval u bývalého zamestnávateľa v Doprastave. Z dôvodov reorganizácie sa stal nadbytočným asi pred 3,5 rokmi, keď dostal vyplatené aj odstupné. V súčasnosti vzhľadom na svoju situáciu podal návrh na zníženie výživného na maloletého E.. V súčasnosti je otec maloletého evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, požiadal o dávky v hmotnej núdzi, do rozhodnutia prvostupňového súdu o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. Otec maloletého býva u svojich rodičov v trojizbovom byte, ktorým však na spoločnú domácnosť ničím neprispieva.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti zistené prvostupňovým súdom odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca maloletého v minimálnej výške, za vecne správne. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny aj vo výroku o zročnom výživnom a aj vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku prvostupňového súdu.
Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a vo výroku, ktorým okresný súd styk otca s maloletou neupravil, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.