Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/41/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Slovenský filmový ústav, príspevková organizácia zriadená MK SR, Grösslingova 32, Bratislava, IČO: 89 14 44, zast. JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava proti žalovanému: JAKUBISKO FILM, s.r.o., Nad údolím 113/72, Praha 4, Česká republika, IČO: 45 548 819, zast. Mgr. Mária Karcolová, advokát, Panenská 8, 811 03 Bratislava vo veci zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 18.573,99 EUR (559.660,- Sk)

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.842,52 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.04.2006 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 559.560,- Sk odo dňa nasledujúceho po uloženej zmluvnej povinnosti na vrátenie až do dňa 31.12.2003 za omeškanie s vrátením filmových kópií, ktoré žalobca uviedol v žalobnom návrhu, a to filmových kópií: Vtáčkovia, siroty a blázni - od 25.05.2003 do 31.12.2003 (221 dní) ide o sumu 66.300,- Sk, Perinbaba - od 03.06.2003 do 31.12.2003 (212 dní) ide o sumu 63.600,- Sk, Pehavý Max a strašidlá - od 27.05.2003 do 31.12.2003 (219 dní) ide o sumu 65.700,- Sk, Bubeník červeného kríža - od 05.06.2003 do 31.12.2003 (210 dní) ide o sumu 63.000,- Sk, Sedím na konári a je mi dobre - od 31.05.2003 do 31.12.2003 (215 dní) ide o sumu 64.500,- Sk, Postav dom a zasaď strom - od 02.06.2003 do 31.12.2003 (213 dní) ide o sumu 63.900,- Sk, Dovidenia v pekle priatelia

- od 28.05.2003 do 31.12.2003 (218 dní) ide o sumu 65.400,- Sk, Tisícročná včela od 24.05.2003 do 31.12.2003 (222 dní) ide o sumu 106.500,- Sk, Portrét C. C. od 05.06.2003 do 06.06.2003 (2 dni) ide o sumu 600,- Sk. Spolu je teda žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 559.560,- Sk za omeškanie s vrátením zapožičaných filmových kópií za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni uloženej zmluvnej povinnosti na vrátenie do dňa 31.12.2003, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

K žalobe žalobcu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2007 vyjadril žalovaný, ktorý okrem iného uviedol, že žalobca svoju procesnú legitimáciu opiera o tvrdenie, že „vykonáva práva výrobcu k slovenským filmom vyrobenými organizáciami vo výlučnej pôsobnosti štátu. Neoznačil však dôkazy, ktorými by sa malo toto jeho tvrdenie preukázať. Vo vzťahu k tejto svojej povinnosti tvrdenia nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a preto jeho žaloba nemá náležitosti uvedené v . Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne tiež dňa 20.10.2011, ktoré

podanie bolo súdu doručené toho istého dňa. Uviedol, že zo žalobného návrhu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v súlade s . S takýmto tvrdením žalobcu sa však žalovaný nestotožňuje. Ustanovenie dáva stranám konkrétneho záväzkového vzťahu možnosť dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim v prípadoch, keď v zmysle tento vzťah nemožno podriadiť režimu . Na platnosť takejto dohody sa však vyžaduje písomná forma. List žalovaného zo dňa 14.03.2003 neobsahuje ani len poukaz na údajnú osobitnú dohodu účastníkov konania o príslušnosti , ktorým by sa predmetný zmluvný vzťah mal spravovať. K platnému uzatvoreniu písomnej dohody teda medzi účastníkmi strán nikdy nedošlo.

Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o údajnom konvalidovaní a potvrdení predtým ústne dohodnutého zapožičania filmových kópií v súlade s Výpožičným poriadkom žalobcu. Žalobca žalovaného nikdy neoboznámil so skutočnosťou, že sa pri svojej činnosti riadi nejakým Výpožičným poriadkom, nebol s ním oboznámený a nebol oboznámený s jeho podmienkami. Žalovaný žiadnym spôsobom neakceptoval, že by sa vypožičanie predmetných kópií malo spravovať Výpožičným poriadkom žalobcu. Práve naopak medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania na prípravu nekomerčnej putovnej prehliadky „Jakubisko očami Jakubiska“, na ktorej mal žalobca participovať práve vypožičaním dotknutých filmových kópií. Išlo teda o bezodplatné vypožičanie filmových kópií zo strany žalobcu čo jednoznačne vyplýva z písomnej komunikácie žalovaného a žalobcu, dotknutá aktivita priamo spadala do základného účelu a predmetu činnosti žalobcu, ktorý v tom čase ako aj v súčasnosti je príspevkovou organizáciou - teda v zásade nepodnikateľským subjektom, ktorá v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách mohol vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa, žalobca však súdu ani žalovanému nikdy takýto súhlas zriaďovateľa nepredložil.

V predmetnom súdnom spore žalobca a žalovaný neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu v zmysle , a tak ani žiadnu písomnú zmluvu, v ktorej by bola zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta, teda jej výška a vznik nároku na jej zaplatenie. Okolnosti, či a akým spôsobom došlo k prevzatiu filmových kópií a kto ich má v súčasnosti v držbe nemajú podľa žalovaného vplyv na posúdenie údajne vzniknutého nároku žalobcu na finančné plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný preto navrhuje, aby súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a priznal mu náhradu trov konania.

Písomným podaním zo dňa 09.03.2012 doručeným súdu dňa 15.03.2012 žalobca žiadal predmetné konanie odročiť z dôvodu hospodárnosti konania, poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, do dňa jeho písomného podania na tunajší súd, nerozhodol o odvolaní medzi identickými účastníkmi konania v právnej veci o zaplatenie výpožičného za požičanie filmových kópií a zmluvnej pokuty za omeškanie s vrátením filmových kópií za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2004 (pôvodná sp. zn. na Krajskom súde v Bratislave a zo strany Najvyššieho súdu do dňa tohto písomného podania nebol urobený žiaden procesný úkon). V tomto písomnom podaní žalobca ďalej uvádza, že list žalovaného zo dňa 14.03.2003 považoval vzhľadom na jeho obsah za písomnú objednávku bez ohľadu na to, že neobsahuje náležitosti podľa Výpožičného poriadku. Vypožičanie filmových kópií bolo medzi stranami uskutočnené za štandardných podmienok Výpožičného poriadku žalobcu, ktorý bol žalovanému známy a ktorý okrem iného bol dostupný aj na webovej stránke žalobcu. Akceptácia objednávky (predovšetkým z jej textu) zo dňa 14.03.2011 je žalobcom považovaná za požičanie filmových kópií v súlade s Výpožičným poriadkom. Podľa žalobcu český výraz „zapujčení“, ktorý je uvedený v objednávke žalovaného, nemožno považovať za právny termín, ktorý by vyjadroval bezodplatnosť. Žalobca je názoru, že žalovaný nesprávne posúdil komunikáciu medzi účastníkmi sporu a pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nie je podnikateľským subjektom, tu uvádza, že výpožičná činnosť nie je podnikateľskou činnosťou aj napriek tomu, že žalobca si za ňu účtuje poplatky. Z takejto činnosti žalobca nedosahuje zisk, nakoľko náklady na požičiavanie niekoľkonásobne prevyšujú a presahujú príjmy žalovaného.

Písomným podaním zo dňa 14.05.2012 doručeným súdu dňa 18.05.2012 právny zástupca žalobcu požiadal tunajší súd o prerušenie predmetného konania z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom podaní zo dňa 21.10.2011 a zo dňa 09.03.2012.

Uznesením sp. zn. - 113 zo dňa 13.12.2013 súd návrh na prerušenie konania zamietol. Žalobca ani žalovaný voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote nepodali opravný prostriedok.

Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2011 sa zúčastnila iba právna zástupkyňa žalovaného, právny zástupca žalobcu sa nedostavil, písomným podaním doručeným súdu požiadal o odročenie termínu pojednávania do skončenia veci vedenej v tom období na Najvyššom súde Slovenskej republiky o odvolaní medzi identickými účastníkmi konania v právnej veci o zaplatenie výpožičného za požičanie filmových kópií a zmluvnej pokuty za omeškanie s vrátením filmových kópií za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2004 (pôvodná sp. zn. na Krajskom súde v Bratislave a zo strany Najvyššieho súdu do dňa tohto písomného podania nebol urobený žiaden procesný úkon). Na pojednávanie súdu konané dňa 04.03.2013 sa účastníci nedostavili, z dôvodu, že medzi nimi v tom čase prebiehali mimosúdne rokovania, ktorú skutočnosť oznámili aj súdu. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 právni zástupcovia strán zotrvali na svojich písomných vyjadreniach založených v súdnom spise.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 navrhol výsluch svedkyne p. H., ktorá aj v roku 2003 pracovala u žalobcu, pracuje u neho i teraz a práve ona by sa mohla vyjadriť k vypožičaniu kópií sporných filmových kópií. Návrh na výsluch svedkyne p. H. súd zamietol z dôvodu, že zastáva názor, že žalobca mal od podania žalobného návrhu dostatočný časový priestor na zabezpečenie účasti p. Valkovej na konaných pojednávaniach, resp. mohol (od roku 2006, kedy podal na súd žalobný návrh) založiť do súdneho spisu jej písomné vyjadrenie. Na základe uvedeného mal súd návrh na jej vypočutie v konaní trvajúcom od roku 2006 za snahu mariť pojednávanie a oddialiť meritórne rozhodnutie súdu. Navyše je dôvodné poukázať aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý vo svojom prednese pred súdom dňa 10.10.2013 konštatoval, že „nevie ako a či si bude p. H. pamätať ako došlo k vypožičaniu kópií žalovaným.“

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrhom vo veci samej, Výpožičným poriadkom z roku 2001 vrátane príloh, ktorého fotokópiu však do súdneho spisu založila právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013, Rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o zmene a doplnení Zriaďovacej listiny Národného centra pre audiovizuálne umenie zo dňa 30.07.1999, Listom žalovaného zo dňa 14.03.2003, Retrospektívnou prehliadkou „Jakubisko očima Jakubiska“, preberacím protokolom zo dňa 04.03.2004, 11.04.2003, faktúrou č. 204104 na sumu 1.083.200,- Sk splatnou dňa 27.07.2004, podkladom pre penalizáciu zo dňa 30.06.2004, Dodacím listom č. 27 - 04 zo dňa 30.06.2004, č.k. - 308 zo dňa 13.07.2011, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2012, písomným podaním žalovaného zo dňa 09.10.2013 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.04.2006 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 559.560,- Sk odo dňa nasledujúceho po uloženej zmluvnej povinnosti na vrátenie až do dňa 31.12.2003 za omeškanie s vrátením filmových kópií, ktoré žalobca uviedol v žalobnom návrhu. Žalobca v žalobnom návrhu ako aj počas súdneho konania tvrdil, že žalovaný písomnou objednávkou potvrdil, že bol oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu.

Z výpožičného poriadku z roku 2001 vrátane príloh súd zistil, že žalobca je subjektom prevádzkujúcim Národný filmový archív ako archív osobitného významu na základe zák. č. 332/92 Zb, ktorý vypožičiava filmové kópie a audiovizuálne záznamy tretím osobám.

V liste žalovaného zo dňa 14.03.2003 (č.l. 14 súdneho spisu) je uvedené, že žalovaný oficiálne žiada o zapožičanie filmových kópií filmov p. C. C.. Do súdneho spisu však žalobca založil ako dôkaz iba

fotokópiu, ktorá nie je podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného - p. N. T. - C. a počas celého súdneho konania nepredložil originál predmetného listu, ktorým by deklaroval pravosť tohto listu. Súd preto vyvodil záver, že vzhľadom na to, že žalobca nepredložil originál tohto listu, s najväčšou pravdepodobnosťou ním vôbec nedisponuje. Predmetný list žalovaného súd nepovažuje za objednávku a ani žalobca ho za objednávku považovať nemohol s poukazom na čl. 5 Výpožičného poriadku. Vo Výpožičnom poriadku Článku 5 - Objednávka sa v písmene g/ uvádza: pečiatku používateľa, čitateľne uvedené meno a priezvisko a podpis zodpovedného pracovníka NFA.

Žalobca sa pridržiaval svojich tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa . Tu sa súd stotožnil s obranou žalovaného, že ustanovenie dáva stranám konkrétneho záväzkového vzťahu možnosť dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim v prípadoch, keď v zmysle tento vzťah nemožno podriadiť režimu . Na platnosť takejto dohody sa však vyžaduje písomná forma. List žalovaného zo dňa 14.03.2003 neobsahuje ani len poukaz na údajnú osobitnú dohodu účastníkov konania o príslušnosti , ktorým by sa predmetný zmluvný vzťah mal spravovať. K platnému uzatvoreniu písomnej dohody teda medzi účastníkmi strán nikdy nedošlo. V tomto prípade ide o bezodplatné vypožičanie kópií filmových diel zo strany žalovaného, o čom svedčí aj ich písomná komunikácia. Správna je aj argumentácia žalovaného v tom smere, že žalobca bol a aj v súčasnosti je príspevkovou organizáciou, ktorá podľa o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov mohla vykonávať podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim súhlasom zriaďovateľa, pričom žalobca takýto súhlas nikdy od svojho zriaďovateľa nemal.

Z dôkazov, ktoré žalobca založil do súdneho spisu, predovšetkým však s poukazom na samotný účel organizovania prehliadky filmov „ Jakubisko očami Jakubiska“ je zrejmé, že v tomto prípade mohlo ísť iba o zmluvu o výpožičke podľa a nasl. .

Skutočnosti, za ktorých došlo k prevzatiu filmových kópií, resp. skutočnosť kto má predmetné filmové kópie teraz v držbe, nemajú žiaden vplyv na posúdenie a predmet tohto sporu.

Súd je názoru, že účastníci konania neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu, žiadnu zmluvnú pokutu si ani písomne nedohodli. Podklad za penalizáciu zo dňa 30.06.2004 podpísaný vtedajším generálnym riaditeľom SFÚ, obsahujúci znenie: V zmysle Výpožičného poriadku SFÚ z 01.06.2001 - časť III. bod 1.2., ak filmová kópia alebo audiovizuálny záznam neboli vrátené v stanovenej lehote, je používateľ povinný zaplatiť SFÚ zmluvnú pokutu vo výške 30% sadzby za jedno premietnutie za každý deň omeškania s jej vrátením. Predmetná zmluvná pokuta je primeraná hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti a v prípade sporu sa vylučuje použitie § - u 301 , je jednostranným právnym úkonom, čím nedošlo k naplneniu základnej podmienky pre platne dohodnutú zmluvnú pokutu podľa .

Žalobca vyššie uvedeným „podkladom pre penalizáciu“ nepreukázal, že by bol žalovaného oboznámil s podmienkami Výpožičného poriadku, nepreukázal, že by bol býval žalovaný v minulosti tento Výpožičný poriadok akceptoval.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že celý zmluvný vzťah, ktorý zakladá nárok žalobcu na zmluvnú pokutu prebehol za osobitných podmienok vzhľadom na osobu majstra pána C. C..

List žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 14.03.2003 neobsahuje predpísané náležitosti Výpožičného poriadku v súlade s článkom 6., bod 6.3. Tento list nie je taktiež podpísaný zodpovedným pracovníkom žalovaného. Táto písomnosť nemala náležitosti podľa už zmieňovaného Výpožičného poriadku. Tu je možné aj predpokladať, že žalobca ju pravdepodobne nevyžadoval práve pre ním už

vyššie uvedené nadštandardné vzťahy so spoločnosťou žalovaného (majster pán C. C.), čo je však súdom hodnotené v jeho neprospech.

Podľa ust strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na základe objednávky uzatvoril so žalovaným zmluvu o odplatnom zapožičaní predmetných filmových kópií, nepreukázal, že žalovaný bol plne oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu, a preto mu z dôvodu omeškania s vrátením zapožičaných filmových kópií za obdobie uvedené a špecifikované v žalobnom návrhu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.

Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.842,52 EUR podľa ust. , ust. a ust. vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasl. úkony právnej služby:

1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04.07.2007 v zmysle ust. v spojení s ust. vyhl. č. : vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 5,91 EUR + 20 % DPH: 70,71 EUR,

2.) 1 úkon PS - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 05.07.2007 v zmysle ust. v spojení s ust. vyhl. č. : vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 5,91 EUR + 20 % DPH: 70,71 EUR,

3.) 1/4 úkonu PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 24.10.2011 v zmysle ust. v spojení s ust. a s ust. vyhl. č. : vo výške 88,39 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20 % DPH: 19,16 EUR,

4.) 1 úkon PS - vyjadrenie zo dňa 01.03.2013 v zmysle ust. v spojení s ust. vyhl. č. : vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 7,81 EUR + 20 % DPH: 72,27 EUR,

5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.10.2013 v zmysle ust. v spojení s ust. vyhl. č. : vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 7,81 EUR + 20 % DPH: 72,27 EUR.

Súd priznal žalovanému DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa vyhl. č. priznáva DPH aj z režijných paušálov.

Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, za podanie vyjadrenia zo dňa 20.10.2011 a za podanie vyjadrenia zo dňa 09.10.2013, nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za potrebné a žalovaný nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony právneho zástupcu žalovaného považuje za nadbytočné.

Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, za podanie vyjadrenia zo dňa 02.07.2007, nakoľko žalovaný mal v tom čase dvoch právnych zástupcov, a každý z nich sa vyjadroval k návrhu na začatie konania. Súd navyše nemal preukázané, že právny zástupca, ktorý uvedené vyjadrenie zo dňa 02.07.2007 podal, bol právnym zástupcom žalovaného, keďže v spise sa nenachádzala plná moc, ktorá by ho oprávňovala na zastupovanie žalovaného.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.