Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-3Csp/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Y. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom: L., o zaplatenie 1.912,67 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.262,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.759,23 EUR odo dňa 08.12.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.10.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.912,67 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o pôžičke právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Tatra banka, a.s., odštepný závod - Raiffeisen banka, IČO: 00 686 930. Konkrétne sa domáhal uhradenia nesplatenej istiny vo výške 1.759,23 EUR, dlžných zmluvných úrokov a zákonných úrokov do dňa predchádzajúceho 07.12.2017 vo výške 121,44 EUR, dlžných poplatkov vo výške 32,00 EUR, t.j. spoločne sumy 1.912,67 EUR, zmluvného úroku vo výške 19,00% ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 1.759,23 od 08.12.2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 19,00% ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 1.759,23 od 08.12.2017 do zaplatenia. Zároveň požadoval nahradiť trovy konania. K žalobe priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok.

2. Súd v súlade s vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného za účelom doručenia žaloby do vlastných rúk. Keďže však tieto pokusy neboli úspešné, a žalovaný má hlásený trvalý pobyt v meste Poprad, súd doručil žalovanému žalobu prostredníctvom Mestského úradu v Poprade oznámením na úradnej tabuli, resp. následne v zmysle zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 20.06.2023. Žalobca svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu a požiadal, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti oboch strán.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Z dokumentov nazvaných Základná zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (spotrebiteľský úver) (č.l. 67 až 81) a Akceptovanie žiadosti o poskytnutie úveru Raiffeisen pôžičky číslo XXXXXXXXXX (č.l. 26, zadná strana) mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., odštepný závod - Raiffeisen banka, IČO: 00 686 930 a žalovaný uzatvorili dňa 30.03.2016 zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- EUR s dobou splatnosti 36 mesiacov, ročnou úrokovou sadzbou 19,00%, RPMN 21,06%, mesačnou splátkou 73,58 EUR a celkovými nákladmi 2.648,88 EUR. Z výpisu z bankovej knihy zo dňa 10.09.2018 (č.l. 66) resp. súvisiacej tabuľky splácania pôžičky (č.l. 59) mal súd za preukázané, že žalovaný splatil právnemu predchodcovi žalobcu do 22.11.2016 istinu vo výške 240,77 EUR a riadne úroky vo výške 151,35 EUR, pričom nesplatená časť istiny bola vo výške 1.759,23 EUR. Z Poslednej výzvy na zaplatenie zo dňa 14.11.2016 (č.l. 59 zadná strana), Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.12.2016 (č.l. 66 zadná strana) a podacieho hárku č. EPH008537420 (č.l. 28) mal súd za preukázané, že v dôsledku omeškania so splácaním pôžičky vyhlásil právny predchodca žalobcu dňa 27.12.2016 mimoriadnu splatnosť celej pôžičky s istinou 1.759,23 EUR.

5. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 07.12.2017 (č.l. 50 až 53), Oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2017 (č.l. 49) a podacieho hárku č. Q zo dňa 13.12.2017 (č.l. 48) mal súd za preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vo výške 1.912,67 EUR s príslušenstvom bola postúpená na žalobcu.

6. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný riadne uzatvorili zmluvu o poskytnutí pôžičky v zmysle , pričom právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000,- EUR. Žalovaný v súlade so zmluvou splatil iba sumu 240,77 EUR, pričom splátky splácal riadne a včas len do júna 2016, a s ďalšími mesačnými splátkami sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu v súlade s ods. 2.1 písm. a) zmluvy o poskytnutí pôžičky, resp. v súlade s v spojení s v dôsledku viac ako 3 mesiace trvajúcich nedoplatkov splátok istiny vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky, pričom žalovaný si ani následne nesplnil povinnosť splniť dlh riadne a včas. Súd tak žalobcovi ako súčasť prvého výroku priznal právo na zaplatenie nesplatenej časti istiny vo výške 1.759,23 EUR.

8. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle a nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky žalobca požadoval až odo dňa 08.12.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, a keďže tento jeho nárok na úroky z omeškania vznikol v dôsledku omeškania žalovaného už skôr, súd v súlade s jeho návrhu vyhovel. Výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňa 08.12.2017 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5%. Súd tak priznal žalobcovi prvým výrokom tohto rozsudku aj úrok z omeškania, a to v požadovanej výške 5% zo sumy 1.759,23 EUR odo dňa 08.12.2017 do zaplatenia.

9. Popri úrokoch z omeškania požadoval žalobca aj dlžné zmluvné úroky. Hoci v minulosti existovali rôzne právne názory na možnosť súbehu úrokov z omeškania s riadnymi zmluvnými úrokmi v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľskej pôžičky, tieto rozpory boli z pohľadu súdu vyriešené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.06.2020, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 pod č. R5/2021. Z tohto uznesenia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva možnosť veriteľa domáhať sa v takomto prípade popri sebe tak úrokov z omeškania, ako aj zmluve dohodnutých úrokov (v obmedzenej miere, viď odseky 11 až 12 nižšie).

10. Z uvedeného uznesenia však zároveň vyplýva, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí; toto konštatovanie tvorí právnu vetu uvedeného uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia zároveň vyplýva, že bez ohľadu na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo, alebo nedošlo. Najvyšší súd SR tak po komplexnom právnom zhodnotení všetkých dovtedy aplikovaných právnych názorov dospel k záveru, že súladný s je taký výklad, ktorý ukladá dlžníkovi (popri povinnosti platiť úroky z omeškania) aj povinnosť zaplatiť dohodnutý zmluvný úrok v takej výške, akú by bol povinný uhradiť pri riadnom splácaní.

11. Keďže v prejednávanom prípade nedošlo k splateniu istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky počas celej pôvodne dohodnutej doby splácania, t.j. do 27.03.2019, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov v celej výške, t.j. vo výške 648,88 EUR (č.l. 26, zadná strana). Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal preukázané, že žalovaný uhradil zmluvné úroky v celkovej výške 151,35 EUR (č.l. 59), súd priznal žalobcovi ako súčasť prvého výroku tohto rozsudku nárok na sumu zmluvných úrokov vo výške 497,53 EUR (648,88 - 151,35).

12. Žalobca požadoval zmluvne dohodnuté úroky v dvoch samostatných podobách, a to ako sumu 115,56 EUR ako zmluvný úrok do dňa 07.12.2017 a zmluvný úrok vo výške 19% ročne z celej nesplatenej istiny od 08.12.2017 do zaplatenia. V časti presahujúcej priznanú výšku (odsek 11 vyššie) súd úroky z omeškania žalobcovi nepriznal, nakoľko sa stotožnil s vyššie uvedeným zbierkovým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého dohodnuté (zmluvné) úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, a dlžník (spotrebiteľ) teda vopred vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Najvyšší súd SR tak dospel k záveru, že možnosť požadovať v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti dohodnutú výšku úrokov neobmedzene, t.j. až do zaplatenia istiny spotrebiteľom vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že už k predčasnej splatnosti dochádza (spravidla) práve z toho dôvodu, že spotrebiteľ ako dlžník nie je schopný svoje základné záväzky splácať. Možnosť veriteľa uplatňovať dohodnutú výšku úrokov neobmedzene je tak v rozpore s . Súd preto druhým výrokom zamietol žalobu v časti, v ktorej požadované zmluvné úroky prevyšujú sumu priznanú prvým výrokom.

13. Žalobca ďalej v žalobe požadoval položky označené ako úrok z istiny v omeškaní vo výške 4,05 EUR a sankčný úrok vo výške 1,83 EUR, pričom obe sumy požadoval za obdobie do 07.12.2017. Súd v prípade oboch súm z obsahu podania prišiel k záveru, že ide o úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania si inak žalobca uplatnil až odo dňa 08.12.2017, pričom nárok naň mu vznikol skôr, a požadovaná suma úroku z omeškania za obdobie do 07.12.2017 vo výške 5,88 EUR je celkom zjavne nižšia, ako suma, na ktorú mal žalobca od januára 2017 nárok, súd tento úrok z omeškania v požadovanej sume žalobcovi priznal.

14. Okrem uvedených súm žalobca požadoval ešte uhradenie sumy 32,- EUR, označenej v žalobe a vo výpise z bankovej knihy ako „poplatky v omeškaní“ a v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ako „náklady spojené s vymáhaním“. Keďže v zmysle nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neupresnil, o aký poplatok v tomto prípade ide, a neodkázal na konkrétne ustanovenie zákona alebo zmluvy so žalovaným, resp. zo zmluvy nie je zrejmé, o aký poplatok má ísť, súd tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

15. Celkovo tak súd priznal prvým výrokom tohto rozsudku žalobcovi nárok na sumu vo výške 1.759,23 EUR ako istinu pohľadávky (odsek 7 vyššie), sumu 497,53 EUR ako celkový zmluvný úrok (odsek 11 vyššie) a 5,88 EUR ako celkový úrok z omeškania do dňa 07.12.2017 (odsek 13 vyššie), spolu teda 2.262,64 EUR.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa v spojení s a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. Nakoľko žalobcom požadované úroky z omeškania predstavovali podstatnú časť nároku žalobcu, súd pri posudzovaní úspechu oboch strán

zobral do úvahy celkovú požadovanú sumu istiny a úrokov, pričom vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 20.06.2023. K tomuto dňu pozostával nárok žalobcu z istiny úveru v sume 1.759,23 EUR, úrokov do dňa 07.12.2017 v sume 121,44 EUR, poplatku v sume 32,00 EUR, zmluvných úrokov v sume 1.849,84 EUR a úroku z omeškania v sume 486,60 EUR, spolu teda predstavoval nárok žalobcu celkovú sumu 4.249,11 EUR. Súd priznal žalobcovi nárok na istinu úveru v sume 1.759,23 EUR, úroky do dňa 07.12.2017 v sume 5,88 EUR, zmluvné úroky v sume 497,53 EUR a úroky z omeškania v sume 486,60 EUR, spolu teda priznal žalobcovi nárok v sume 2.749,24 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný na 65% (2.749,24 / 4.249,11) a žalovaný na zvyšných 35%. Žalobcovi tak súd priznal tretím výrokom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu 30% (65-35).

17. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).