Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-198-2013.pdf
PDF · 94.58 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/198/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., K. X a otca V.. N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., V. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 32P/74/2005-33 zo dňa 10. 05. 2005 vo výroku o výžive mal. F. M., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 1800,--Sk mesačne na sumu 115 € mesačne od 01. 08. 2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. dieťaťa.
Zročné výživné za čas od 01. 08. 2013 do 11. 10. 2013 vo výške 165,75 € sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v 10 € mesačnej splátke, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala toho, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená na sumu 1800,--Sk, čo v súčasnej dobe predstavuje 59,74 €, ktorú otec prakticky prispieva až do dnešnej doby. Poukázala na tú skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala ZŠ a v súčasnej dobe má maloletá XX M.. navštevuje X.ročník K. N.. K.. U. D. H. H. a od 06. 08. 2013 do 06. 06. 2014 sa zdržiava na študijnom pobyte v O. D. I. P. v štáte T. E., kde žije v rodine. Ona sama maloletej zaplatila všetko dopredu, čo bolo 4700 € za sprostredkovanie školy, cestovné, W. do T. E. a z T. E. do mesta P., ďalej mal. dieťaťu dala na účet 700 € s tým, že to má na náklady na 2 mesiace. Maloletá by mala žiť v rodine, ktorá jej má hradiť nocľah a stravu. Matka ďalej uviedla, že otec sa s dieťaťom od jeho narodenia nestretáva, dieťa nepozná. Potvrdila, že nežiadala otca o udelenie súhlasu na štúdium maloletej v zahraničí, ale poukázala na tú skutočnosť, že otec dieťaťa si prakticky svoje rodičovské práva neuplatňuje, vzdal sa ich a od narodenia maloletej v podstate maloletú živí sama. Otec posiela maloletej nejaký vianočný príspevok.
Otec dieťaťa nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu, ktorú matka požadovala a podľa jeho názoru, mu jeho súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery neumožňujú prispievať na úhradu potrieb mal. dieťaťa takou sumou, akú žiada matka. Jeho mesačný príjem je vo výške 730 €. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patrí: platenie výživného 59,75 €, zálohová platba za byt 122,30 €, elektrická energia 24 €, plyn a rozhlas 8,64 €, doplatky za lieky 24,05 €. Žije v X-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. Potvrdil, že sa s maloletou nestretáva. O tom, že maloletá študuje v zahraničí a aké má matka s tým náklady sa dozvedel až z podaného návrhu. Navrhol zvýšiť výživné
najviac na sumu 100 €, ktorá suma je podľa jeho názoru na hranici jeho možností a schopností. Poukázal na to, že mal. dieťaťu prispieva výživným nad rámec stanovenej výšky výživného raz ročne sumou 200 € pri príležitosti Vianoc. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá reálnu možnosť zmeny zamestnania na lepšie platené miesto. Sám inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane mal.dieťaťa uplynutím času a tiež uviedol, že nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú a preto navrhol vzhľadom na odstup času zvýšenie výživného a považoval návrh matky v tomto smere za dôvodný a doporučoval mu vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 32P/74/2005-33 zo dňa 10. 05. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17. 06. 2005. Týmto rozhodnutím súdu bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 1800,--Sk od 01. 01. 2005. V tom čase bol priemerný mesačný čistý príjem matky 5272,--Sk netto mesačne a otca 11 803,--Sk netto mesačne. Maloletá v tom čase navštevovala ZŠ a ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť.
Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného ubehla dlhšia doba, počas ktorej sa výrazným spôsobom zmenili pomery na strane účastníkov konania, najmä maloletej ktorá je výrazne staršia a toho času je študentkou X.ročníka K.F. N.. K.. U. D. H. H.. Úmerne s vekom a rastom maloletej a zmenou typu štúdia, došlo u maloletej k podstatnému navýšeniu nákladov spojených s jej ošatením, obutím, stravovaním, s krytím jej odôvodnených kultúrnych, školských a športových potrieb.
K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov mal. dieťaťa. Priemerný mesačný čistý príjem matky v minulosti bol vo výške 5272,--Sk ( 174,99 €). Ako to vyplýva z potvrdenia I. Ú. H. H., z XX.XX.XXXX matka dieťaťa je vlastníčkou X-izbového bytu v H. H., K. D. H. a pozemku v M.. Z výpisu z obchodného registra ( Č. W. XX ) súd zistil, že matka dieťaťa bola v čase od 03. 03. 2003 do 28. 02. 2012 spoločníčkou firmy S. G.. G..M..B.., so sídlom M. XX, Y., alebo Y. XX, Y., kde vložila vklad spoločníka vo výške 14 273,385 €. Podľa vlastného tvrdenia matky, z jej písomného podania z čísla listu XX spisu, matka uviedla, že od XX. XX. XXXX nie je spolumajiteľkou tejto firmy, pretože spoločnosť bola bezodplatne prevedená na konateľa N. Y.. Z výpisu z obchodného registra (číslo listu 81 spisu) súd zistil, že matka bola spoločníčkou firmy G. B. G..M..B.., K.Š. X, H. H., od XX. XX. XXXX pričom mala zaplatený vklad spoločníka vo výške
3319,39 €. Matka bola sC. tejto Q. podľa vlastného tvrdenia ( číslo listu 89 spisu ) do XX. XX. XXXX. Matka však nepreukázala v konaní, akým spôsobom došlo k zániku jej spoluvlastníctva predmetnej firmy a k vzájomnému vyrovnaniu s ostatnými spoluvlastníkmi. Podľa vlastných tvrdení, je matka toho času nezamestnaná. Za rok XXXX podala matka dieťaťa daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby, kde priznala príjmy vo výške 2417,18 €, pričom neplatila žiadnu daň. Firma G. B. G..M..B.., K. X, H. H., za rok XXXX priznala súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v celkovej sume 40 161,98 €, vyčíslila súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 39 526,60, pričom jej vznikla daňová povinnosť 223,44 €. Matka bola v minulosti spolumajiteľkou firmy S. G.. G..M..B.., Y., ktorá firma vykázala stratu v hospodárení ( číslo listu 117 spisu ) vo výške 171 488,60 €.
Matka ďalej tvrdila, že poberala len príjmy G. B. G..M..B.., K. X, H. H., D. ktorej bola zamestnaná, kde uvádzala, že jej priemerný mesačný čistý príjem bol do I. XXXX vo výške 548,01 € .
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z nej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenia ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Ako to vyplýva z hore citovaného dokazovania, matka dieťaťa neuniesla svoje dôkazné bremeno a súdu nepredložila podklady osvedčujúce celkové jej príjmy a jej majetok a najmä nepredložila zmluvy o ukončení podnikateľskej činnosti na ktoré sa odvoláva a nedoložila súdu výpisy z listu vlastníctva na vlastnenie ďalších nehnuteľností, ani neosvedčila hodnotu týchto nehnuteľností. Podľa vlastného tvrdenia je toho času nezamestnaná, nedoložila doklad o tom, že by bola zaradená do zoznamu uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR a tak isto nedoložila doklady osvedčujúce majetkové vyporiadanie spoločníkov vo firmách, s ktorými ukončila spoluprácu.
Za danej situácie súd preto dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach matky dosahovať mzdu rovnajúcu sa priemernému zárobku pracovníka v národnom hospodárstve.
Otec maloletej je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere vo firme K. G. G..M..B.., H. H. ( Č. W. XX G. ) a v mesiaci november a december XXXX pracoval aj v spoločnosti Q. C. G..M..B.., H. H., na dohodu o vykonaní práce. Z oboch týchto zamestnaní za M. XXXX dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 814,32 €. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa je vlastníkom X- izbového bytu.
Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Z hore citovaného zákonného ustanovenia, vyplýva, že zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Z uvedeného vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, teda nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných každodenných veciach, dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu dohody s druhým z rodičov, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia, môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.
V danej veci súd zistil, že mal. dieťa je zverené do osobnej výchovy matky, ktorej bolo dané právo dieťa opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. Týmto rozhodnutím súdu, otcovi dieťaťa neboli odňaté, pozastavené, alebo odobraté jeho rodičovské práva rozhodovať o podstatných veciach pri výchove a opatere mal. dieťaťa. Súd potom konanie, ktorým matka sama rozhodla o tom, že maloletá pôjde študovať na jeden rok do zahraničia do O. a za akých podmienok, považoval za prekročenie rodičovskej právomoci vo vzťahu k mal. dieťaťu.
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, otec sa dozvedel o tom, že mal. dieťa študuje v cudzine, len z podaného návrhu. Z hore uvedeného je teda zjavné, že matka otca dieťaťa nežiadala o súhlas s takýmto štúdiom maloletej. Otec v konaní prejavil svoj nesúhlas s takýmto štúdiom maloletej, pretože podľa jeho názoru, maloletá v podstate v cudzine neštuduje, išla sa tam venovať najmä športovej činnosti. Za danej situácie súd preto nemohol prihliadať na zvýšené náklady, ktoré matka preukazovala súdu v súvislosti so štúdiom maloletej v O..
V danej veci súd musel prihliadať aj na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v ktorom sa uvádza, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z hore uvedeného je zjavné, že životná úroveň rodičov a mal. dieťaťa má byť približne rovnaká a to znamená, že pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť aj nároky mal. dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky dieťaťa je čiastočne dôvodný. Skutočne je pravdou, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré je staršie o niekoľko rokov. U oboch rodičov došlo k zvýšeniu ich priemerných mesačných čistých príjmov, oproti príjmom, aké dosahovali v čase ostatného rozhodovania súdu.
Za takýchto okolností má na takto zvýšenej životnej úrovni rodičov právo podieľať sa aj maloleté dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného, vychádzal z nákladov na mal. dieťa, aké by boli, keby riadne pokračovala v štúdiu v mieste svojho trvalého bydliska a neprihliadal na značne vysoké náklady, ktoré matka v súčasnej dobe maloletej uhrádza v súvislosti so štúdiom v zahraničí.
Z týchto dôvodov súd potom dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových, zárobkových možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej sumou 115 €. Takto stanovená výška výživného, spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka na mal. dieťa poberá a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o maloletú už v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platiť výživné, zodpovedá všetkým odôvodneným potrebám a záujmom mal. dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Výživné súd zvýšil od 01. 08. 2013. Podľa názoru súdu, uplynutím doby a postupným zvyšovaním nákladov na maloletú k tomuto dňu došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozsudku súdu o výške výživného.
Za čas od 01. 08. 2013 ku dňu 11. 10. 2013 vznikol tak otcovi dlh na výživnom vo výške 165,75 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi doteraz stanovenou výškou výživného a novo stanovenou výškou výživného. Toto zročné výživné súd povolil otcovi splácať s prihliadnutím na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery v mesačnej splátke 10 € spolu s bežným výživným, pričom dĺžku a trvanie splátok súd obmedzil stratou výhody týchto splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa
Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.