Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoP-29-2013.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/29/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., P. Q. XXXX/ XX, t. č. bytom P., G. XX proti odporcovi G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., P. Q. XXXX/XX v konaní o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 03. 04. 2013, č. k. 6P 117/2012-11, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľke mesačne sumou 100 Eur s povinnosťou platiť výživné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky zo dňa 19. 11. 2012, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu
- jej otca, platiť výživné 100 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že dovŕšila plnoletosť, je študentkou gymnázia a mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Od novembra 2012 jej výživu zabezpečuje výlučne matka, ktorá s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Odporca na pojednávaní uviedol, že je súkromným podnikateľom a mesačne dokáže zarobiť cca 400 Eur. Trpí zdravotnými problémami (zelený zákal oka, ktorý sa nedá operovať). Spolu so synom žije v rodinnom dome, kde výdavky na inkaso predstavujú 140 Eur mesačne. S poukazom na ust. § 65 ods. 3, § 62 ods. 1, 2. § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd uzavrel, že výživné v sume 100 Eur mesačne zodpovedá potrebám navrhovateľky a výživné preto určil odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Odporca v odvolaní poukazuje na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), f) O. s. p.. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, neobsahuje žiadne odôvodnenie, obsahuje iba strohé konštatovanie, „že výživné v sume 100 Eur mesačne zodpovedá potrebám navrhovateľky a výživné preto súd určil odo dňa právoplatnosti rozsudku“. Vytýkal prvostupňovému súdu, že vôbec neskúmal zárobkové a výdavkové pomery na strane odporcu, nežiadal, aby ich odporca preukázal, či zdokladoval. Je preto nepochopiteľné, že k tomu, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti platiť výživné, nie je pre súd potrebné riadne zdokladovanie príjmu odporcu (daňové priznanie za predchádzajúci rok). S výživným vo výške 100 Eur odvolateľ nesúhlasí. Platenie výživného by mohlo mať za následok exekvovanie jeho osoby, čím by sa odporca dostal do problémov a zvýšili by sa tým jeho výdavky. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na základe správne zisteného skutkového stavu rozhodol.
Navrhovateľka v podanom odvolaní uviedla, že súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné 100 Eur od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že v návrhu žiadala, aby súd určil odporcovi platiť výživné od 01. 11. 2012 sumou 100 Eur, v konaní došlo k nesprávnemu rozhodnutiu veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu platiť výživné od 01. 11. 2012.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú splnené predpoklady ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§§ 1, 3 O. s. p.).
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné práve ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Len odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha určenia výživného vo vzťahu k odporcovi odôvodňujúc, že po odchode matky od otca zo spoločnej domácnosti, otec prestal na navrhovateľku platiť výživné. Navrhovateľka je študentkou, a preto nie je schopná sama sa živiť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.; ďalej len Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
Povinnosť rodiča vyživovať svoje dieťa spolu so základnými pravidlami pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Tieto faktory existujú jednak na strane povinného otca a jednak na strane oprávneného dieťaťa. Na strane povinného otca sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k oprávnenému dieťaťu. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho osobné potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, ďalej tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje dieťaťu druhý rodič (matka), na ich schopnosti, možnosti, prípadne majetkové pomery. Pokiaľ ide o majetkové pomery plnoletého dieťaťa, je rovnako nevyhnutné zohľadňovať ich pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu vzhľadom na aplikáciu § 75 ods. 2 Zákona o rodine (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi).
Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, od jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti povinného rodiča dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti povinného rodiča.
V prejednávanej veci sa náležitá pozornosť nevenovala zisťovaniu osobných, príjmových, majetkových pomerov, výdavkov povinného otca. Nezisťoval sa počet jeho vyživovacích povinností, nezisťovali sa faktické príjmy povinného otca, ktoré dosahoval v čase súdneho konania. Pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu je možné využiť ust. § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pre čo možno čo najobjektívnejšie zistenie príjmových pomerov povinného otca, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti. V prípade rodiča - podnikateľa totiž súd musí primárne vychádzať z jeho daňového priznania, z peňažných denníkov a nie s otcom tvrdených príjmov. Ak sa ocitol rodič v daňovej strate, je potrebné skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenia dosiahnutia a udržania príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča (i keď inak uznaný daňovými predpismi) je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, žeby nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Na strane oprávneného plnoletého dieťaťa - navrhovateľky je potrebné skúmať, či pokračuje v štúdiu, skúmať aké sú skutočné jej odôvodnené potreby, vychádzať z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu týchto odôvodnených potrieb.
Konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa je podľa právnej úpravy § 82 ods. 1 O. s. p. začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie. V prejednávanej veci návrh na začatie konania bol doručený súdu 19. 11. 2012 a prvostupňový súd z nepochopiteľných dôvodov určil výživné odo dňa právoplatnosti rozsudku. Napriek tomu, že navrhovateľka žiadala priznať výživné už od 01. 11. 2012, o tejto časti návrhu prvostupňový súd vôbec nerozhodol.
Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom konania odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy, odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Nepreskúmateľné súdne rozhodnutie vydané v predmetnej veci prvostupňovým súdom založilo aj protiústavný stav, pretože podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa ukladá súdom zákonom ustanoveným spôsobom, teda v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Tým, že uvedené princípy neboli v predmetnom konaní rešpektované, došlo k porušeniu základných práv odvolateľov na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a tým aj k naplneniu dôvodu na postup podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.