Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-110-2013.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zastúpený zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej 14, proti odporcovi: X. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad V., C. II XXX/ XX, tohto času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Jánom Vojtekom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 102,66 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 102,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,71 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,37 eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 32,51 eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 29,07 eur od 19.08.2009 do zaplatenia.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 28,08 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 11,58 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 17.05.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 102,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,71 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,37 eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 32,51 eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 29,07 eur od 19.08.2009 do zaplatenia. Zároveň navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej telekomunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas podľa aktuálneho Cenníka. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.05.2009 znejúcu na sumu 19,71 eur, faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 18.08.2006 znejúcu na sumu vo výške 29,07 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.07.2009 znejúcu na sumu vo výške 32,51 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.06.2009 znejúcu na sumu vo výške 21,37 eur. Odporca dlžnú sumu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania.
V priebehu konania súd výzvou zo dňa 27.06.2012 vyzval navrhovateľa na predloženie zmluvy o pripojení, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha. Navrhovateľ dňa 10.08.2012 uvedenú zmluvu predložil. Súd ďalej výzvou zo dňa 20.08.2013 vyzval navrhovateľa na odôvodnenie návrhu v časti vzniku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Dňa 30.08.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ odôvodnil povinnosť odporcu na zaplatenie žalovanej sumy tým, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o
pripojení, a to záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade s Dodatkom k Zmluve o pripojení.
V priebehu konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu, resp. miesto jeho aktuálneho pobytu. Súdu nie je známy pobyt odporcu. Preto uznesením č.k. 17C/110/2013 - 36 zo dňa 27.05.2013 bol odporcovi ustanovený opatrovník.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Opatrovníkovi odporcu bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 27.06.2013. Opatrovník na doručený návrh navrhovateľa nereagoval. Súd sa oboznámil s návrhom, faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2007 a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi má súd za preukázané, že navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v záväzkovom vzťahu s odporcom. Právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a odporca uzavreli dňa 13.12.2007 podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol právny predchodca navrhovateľa povinný sprístupniť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu Internet. V bežnom ponímaní poskytovanie internetu. Odporca bol naproti tomu povinný platiť mu cenu za sprístupnenie a poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet podľa platnej tarify. Ďalej bolo dohodnuté doručovanie vyúčtovania poštou písomnou faktúrou a spôsob platby v hotovosti. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 18 mesiacov. Odporcovi bola poskytnutá akciová cena MP3 video prehrávača a akciová cena na služby Vysokorýchlostný internet 4G internet Turbo 2 Plus.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách", zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Podľa § 42 ods. 1 písm.a/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 2 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, účastník má právo na poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods. 4 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluva o pripojení je zmluvou, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ s odporcom ako spotrebiteľom, pretože pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto je Zmluva o pripojení spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Touto kontrolou súd zabezpečuje ochranu podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej podmienky. Súd v tomto konaní nezistil skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Táto zmluva je zmluvou o pripojení podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Vzájomné práva a povinnosti v tomto zmluvnom záväzkovom vzťahu medzi podnikom, teda poskytovateľom služieb a účastníkom, teda užívateľom služieb, sú upravené jednak v Zmluve o pripojení, jednak v zákone o elektronických komunikáciách a nakoniec aj v Občianskom zákonníku. Podstatnou právnou skutočnosťou v tomto konaní je, že na základe Zmluvy o pripojení bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca bol povinný platiť za tieto poskytnuté služby cenu. Od tejto skutočnosti odvodzuje navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili Zmluvu o pripojení
podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách, právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby a odporca cenu týchto služieb nezaplatil.
Právny predchodca navrhovateľa v zmysle zmluvného dojednania vystavil a doručil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2009 splatnú dňa 18.05.2009 znejúcu na sumu 19,71 eur za pravidelné mesačné poplatky za poskytnuté služby v období od 01.05.2009 do 31.05.2009, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 04.08.2009 splatnú dňa 18.08.2006 znejúcu na sumu vo výške 29,07 eur za pravidelné mesačné poplatky za poskytnuté služby v období od 01.08.2009 do 31.08.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.07.2009, splatnú dňa 18.07.2009 znejúcu na sumu vo výške 32,51 eur za pravidelné mesačné poplatky za poskytnuté služby v období od 01.07.2009 do 31.08.2009 a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2009 splatnú dňa 18.06.2009 znejúcu na sumu vo výške 21,37 eur za pravidelné mesačné poplatky za poskytnuté služby v období od 01.06.2009 do 30.06.2009. Faktúry vystavené právnym predchodcom navrhovateľa sú riadnymi dokladmi o vyúčtovaní cien za poskytnuté služby v zmysle § 42 ods. 1 písm.a/ a § 42 ods. 4 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, a preto odporcovi vznikla povinnosť na ich zaplatenie, ktorú si odporca nesplnil. Tým sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby, ktoré boli riadne vyúčtované. Toto omeškanie doposiaľ trvá. Súd preto rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zároveň zaplatiť úroky z omeškania z dlhu, s plnením ktorého je v omeškaní. Úroky z omeškania sú určené na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 9 % ročne.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eur. Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 07.12.2011 (generálne plnomocenstvo) a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 20.04.2012. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2011 bol vo výške 741 eur a v roku 2012 vo výške 763 eur. Právny zástupca navrhovateľa je od 01.05.2009 platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 57,88 eur.
Ako je uvedené vyššie, súd na rozhodovanie o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda vo výške 11,58 eur. Celková náhrada trov konania
navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,08 eur, ktorá sa rovná približnej štvrtine uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil náhradu trov konania navrhovateľa, tieto trovy by tvorili viac ako polovicu
žalovanej sumy. Súd týmto rozhodnutím reflektoval skutočnosť známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to skutočnosť, že navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo veľmi podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom súde Trenčín. V čase rozhodnutia súdu predstavoval tento počet približne 170 neskončených konaní. Právnemu zástupcovi navrhovateľa udelil navrhovateľ generálnu plnú moc, ktorá je založená a zaregistrovaná na správe súdu pod Spr 154/2012. Preto je úkon právnej služby spočívajúci v príprave a prevzatí veci zo dňa 07.12.2011 reálne vykonaný iba raz pre všetky konania. Samotná príprava zastúpenia sa prejavuje v inom odmeňovanom úkone, a to vo vyhotovení návrhu na začatie konania. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že návrh na začatie konania je v týchto konaniach obdobný. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu navyše úplne totožné. Rozdielnosť týchto návrhov spočíva v iba skutkových okolnostiach prípadu. Právne posúdenie veci v návrhu je vo väčšine prípadov totožné, pričom je objektívne takmer žiadne. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd v záujme dodržania zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.