Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-2-2013.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, L. O. proti odporcovi: Pavol Koleno, IČO: 14414252, Trenčianska cesta 1602/71, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 177,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 177,50 eur. Návrh odôvodnil tým, že začiatkom októbra 2010 s odporcom uzavreli dohodu o vykonaní prepravy, a to navrhovateľ ako vodič. V pondelok 04.10.2010 sa navrhovateľ informoval u odporcu o prácu, v utorok 05.10.2010 bol telefonicky zavolaný do práce na stredu, v stredu 06.10.2010 čakal na firme (nebolo ešte auto), dňa 07.10.2010 v čase 10.00 - 15.00 hod. jazda na Berg a pre veľmi zlý technický stav nepokračoval. V piatok 08.10.2010 v čase 00.00 hod. - 24.00 hod. a v sobotu 09.10.2010 v čase 00.00 hod. - 12.00 hod. čakanie na Bergu a v čase 12.00 - 24.00 hod. cestovanie stopom domov. V nedeľu 10.10.2010 v čase 18.00 - 24.00 hod. jazda osobným autom pre vodiča Ľ. do H. Vsi a s ním dojazd na Volve na Berg, za čo mal navrhovateľ sľúbených 10,- eur. V pondelok 11.10.2010 v čase 06.00 - 12.00 prepnutie návesov v Bergu a návrat s ťahačom. Za tieto dni nebolo navrhovateľovi nič vyplatené. Navrhovateľ mal ísť nakladať do Linzu v Rakúsku a vykládka bola v Jaroslavli v Rusku. Navrhovateľ žiadal zaplatenie sumy 67,50 eur ako diét vo výške 100 % za piatok a 50 % za sobotu, keď diéty v Rakúsku boli vo výške 45,- eur na deň. Ďalej žiadal zaplatenie sumy 50,- eur z titulu zárobku, ktorý nedostal, sumy 60,- eur, ktorú musel zaplatiť za ruské víza hoci nikde nebol pre zlý stav auta. Pas mu vrátili skoro po roku, keď ho v inej firme potreboval na cestu do Bieloruska. Sumu 10,- eur žiadal zaplatiť za dovoz vodiča.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie a na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä príjmového dokladu, kópie cestovného pasu navrhovateľa, potvrdenia o príjmoch navrhovateľa, výdavkového dokladu, výplatnej listiny zamestnancov odporcu za október 2010 a dohody o vykonaní práce.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Navrhovateľ dostal zaplatené všetko, na čo mal nárok a podľa názoru odporcu mal zaplatené aj viac. Navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe dohody o vykonaní práce a vykonal iba jednu cestu z Bánoviec do Bratislavy s naloženým autom s tým, že v Bratislave sa mal vymeniť ťahač a tento pokračoval s iným vodičom vyložiť tovar do Rakúska.
Navrhovateľ šiel teda len na hraničný prechod Jarovce, v Rakúsku nebol, a preto mu diéty za prácu v zahraničí nepatria. Tie mu nepatria aj preto, že nebol v pracovnom pomere, ale bol "dohodár". Odmenu za vykonanú prácu 50,- eur dostal, o čom odporca ako dôkaz predložil kópiu výplatnej listiny a súhrnný výdavkový doklad. Odmena 50,- eur za jednu jazdu do Bratislavy a späť bola okrem toho podľa odporcu neprimerane vysoká. Je pravdou, že navrhovateľ si zaplatil ruské víza, no keďže odporca robí prepravu do Ruska, tak tieto musí mať každý vodič a je to podmienka, aby odporca človeka prijal na pozíciu vodiča. Zamestnancom v pracovnom pomere prepláca celé víza, pokiaľ si u odporcu odrobia minimálne rok. Navrhovateľ však pracoval u odporcu iba na dohodu, mal len v sobotu zaviesť náves na hranicu a pracovnú zmluvu nechcel ani riešiť. Okrem toho víza mu zostali a mohol ich pre seba využiť ďalej, a to aj ako vodič pre iného zamestnávateľa. Podľa odporcu tak navrhovateľ aj učinil, keď píše, že si prišiel pre pas, keď potreboval pre inú firmu ísť do Bieloruska. Pokiaľ ide o 10,- eur, tak o tom odporca nevie a nevie, či a ako sa dohodol s iným vodičom. Pokiaľ by sa však dohodol s odporcom, bol by to zaplatil, pretože je to zanedbateľná čiastka pre firmu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 07.10.2010 dohodu o vykonaní práce. Navrhovateľ sa v dohode zaviazal vykonať pre odporcu v čase od 09.10.2010 do 31.10.2010 prácu vodiča ZSC SK - A - SK. Predpokladaný rozsah práce bol dohodnutý na 300,- hodín a dohodnutá odmena 150,- eur. Navrhovateľ na základe dohody ako zamestnanec odporcu preukázateľne vykonal ako vodič iba jednu cestu, a to z Bánoviec nad Bebravou do Bratislavy na hraničný priechod a späť. Odporca navrhovateľovi za vykonanú prácu zaplatil odmenu 50,- eur.
Podľa § 226 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len Zákonník práce resp. ZP) dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len Zákon o cestovných náhradách) tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu Európskej únie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 50,- eur z titulu odmeny za vykonanú prácu v októbri 2010 na základe dohody o vykonaní práce, ktorú mu odporca nemal vyplatiť. Odporca však výplatnou listinou za október 2010 zo dňa 09.11.2010 preukázal, že suma odmeny bola navrhovateľovi vyplatená. Táto skutočnosť je potvrdená podpisom navrhovateľa na výplatnej listine. Okrem toho z vykonaného dokazovania (tvrdenia účastníkov v časti, v ktorej sa zhodovali) bolo preukázané, že navrhovateľ na základe dohody ako zamestnanec odporcu preukázateľne vykonal ako vodič iba jednu cestu, a to z Bánoviec nad Bebravou do Bratislavy na hraničný priechod s Rakúskom a späť, čiže ani nevykonal práce v rozsahu podľa dohody. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia cestovných náhrad, a to stravného z titulu zahraničnej pracovnej cesty a hotových výdavkov za ruské víza. Navrhovateľ však pracoval pre odporcu na základe dohody o vykonaní práce a v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia by mu cestovné náhrady patrili iba v prípade, že by to bolo v dohode o vykonaní práce dohodnuté. Z predloženej dohody však nevyplýva, že by sa účastníci na niečom takom dohodli, a preto aj v tejto časti bol návrh nedôvodný. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal a ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie tvrdenia, že skutočne vykonal pre odporcu zahraničnú pracovnú cestu, pričom odporca toto poprel a uviedol, že navrhovateľ vykonal cestu iba na slovensko - rakúsky hraničný priechod a v Rakúsku pokračoval s vozidlom iný vodič. Pokiaľ ide o sumu 10,- eur za dovoz vodiča, tak navrhovateľ nepreukázal vznik nároku na jej zaplatenie voči odporcovi, ani či uvedená suma mala byť jeho odmenou, alebo náhradou hotových výdavkov. Pokiaľ sa na úhrade uvedenej sumy dohodol s treťou osobou z dôvodu, že mal túto osobu zaviesť do práce, neplynú z takejto dohody žiadne povinnosti odporcovi.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak povinný dobrovoľne neuhradí trovy štátu, bude ich štát vymáhať.