Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-80-2013.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpené Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej G. W., bytom D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grop, o zaplatenie 1 498,91 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C 53/2012-55 zo dňa 07. 12. 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1 398,91 Eur z titulu istiny spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 236,65 Eur od 16. 07. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1 078,69 Eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia.
Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 497, § 502 Obchodného zákonníka, ďalej ust. § 324 zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 40, § 37, § 39ô 517 ods. 2 a § 544, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na právny vzťah účastníkov vzhľadom na charakter zmluvy, t. j. spotrebiteľský, aplikoval ustanovenia § Občianskeho zákonníka s poukazom aj na osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 663,88 Eur a spotrebiteľský úver vo výške 464,38 Eur. Z titulu revolvingového úveru zo dňa 01. 07. 2008 žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 995,82 Eur. Za účelom existencie tohto nového záväzkového vzťahu nepredložil žalobca žiadne listinné dôkazy, t. j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo. Predmetom konania bol aj záväzok z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2008 vo výške 464,38 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu E. L. - Nábytok, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v splátkach po 47,33 Eur so splatnosťou k prvému dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15. 08. 2008. Súd poukázal na obsah zmluvy zo dňa 01. 08. 2008, ktorú účastníci uzavreli ako jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na nákup určeného tovaru - nábytku. V rámci dojednania
záväzku žalobca vopred nútil žalovanú aj na iný úkon než iba na ten, ktorý bol v danom prípade jej záujmu. Vyplýva to z tlačiva podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne, podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Ďalej z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 01. 07. 2008 vyplýva, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy zo dňa 01. 07. 2008 nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu (zmluva č. 1). Ak chcel žalobca uzavrieť so žalovanou nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Ak aj neskôr poskytol žalovanej sumu 995,82 Eur bez osobitnej písomnej zmluvy, z ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré si vyžaduje ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., nebola dodržaná písomná forma, a preto je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takúto úpravu súd považoval za úmyselne zmätočnú, hoci navonok spĺňa formálne stanovené podmienky úveru s uvedením viacerých údajov v jednej zmluve spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienky, za ktorých má byť úver poskytnutý, čo predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu ktorá je jednoznačná a nezameniteľná s ohľadom na postavenie spotrebiteľa.
Následne súd citoval ust. § 451, § 457 a § 107, § 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z titulu revolvingového úveru, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1 124,33 Eur je táto zmluva absolútne neplatná, a preto by žalobcovi vzniklo právo domáhať sa od žalovanej vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, t. j. rozdielu medzi tým, čo žalovaný poskytol, t. j. vo výške 995,82 Eur bez priznania akýchkoľvek poplatkov požadovaných v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona bez prihliadania na žalobcom vykonané započítanie úhrad žalovanej na zmluvné pokuty, či iné poplatky s tým, že mu žalovaná vrátila sumu 76,66 Eur.
Žalobca si ďalej uplatňoval právo na zaplatenie sumy 274,58 Eur vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorým poskytol žalovanej úver vo výške 464,38 Eur na financovanie spotrebného tovaru u predajcu E. L. - Nábytok. Z tejto sumy uplatnená sumu 274,58 Eur predstavuje 236,65 Eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru a sumu 37,93 Eur z titulu zmluvných pokút za omeškanie so splácaním dlhu a ďalších zmluvných poplatkov. Z dôvodu omeškania so zaplatením poskytnutého úveru žalobca listom zo dňa 08. 10. 2009 odstúpil od zmluvy o úvere č. 2 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 274,58 Eur. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanej 12. 10. 2009 a v zmysle bodu V. bodu 5 všeobecných úverových podmienok nadobudlo účinky dňom 30. 11. 2009 s tým, že ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy sa stal splatný celý dlh. V zmysle čl. V. bodu 5.3, čl. VI. bod 4.2 všeobecných úverových podmienok, žalobca v prípade odstúpenia od zmluvy požadoval od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ďalej má právo na plnenie dlžnej sumy s príslušenstvom a má právo na zmluvnú pokutu.
Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere, a preto medzi účastníkmi nastal režim bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka tým, že sa zmluva s účinkami od začiatku zrušuje a zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, t. j. bezdôvodného obohatenia a účastníci sú povinní navzájom si vrátiť vykonané plnenie. Žalobcovi teda vzniklo právo domáhať sa vrátenia bezdôvodného obohatenia, t. j. rozdielu medzi tým čo žalovanej poskytol bez akýchkoľvek poplatkov, ako aj započítania úhrady zmluvných pokút pre ich neprijateľnosť. Žalovaná vrátila žalobcovi sumu 331,31 Eur, t. j. neuhradila 133,07 Eur. V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd z potvrdenia o poskytnutí žalovanej sumy 464,38 Eur vo vzťahu k úverovej zmluve č. 2, účinkov odstúpenia k 30. 11. 2009 a z potvrdenia vo vzťahu k úverovej zmluve č. 1, z ktorého vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej 995,82 Eur vyplýva, že bola povinná sumu vrátiť k 04. 11. 2008.
Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Žaloba bola podaná na súde dňa 22. 03. 2012 a vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej úverovej zmluvy č. 1 zo dňa 04. 11. 2008 a zo dňa 04. 11. 2008 uplynula lehota dvoch rokov od poskytnutia plnenia, od ktorého súd počítal plynutie premlčacej doby s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. Nárok na vrátenie plnenia sa premlčal dňom 04. 11. 2010 po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Súd skonštatoval, že uplynula aj 3-ročná objektívna premlčacia lehota
najneskôr dňom 04. 11. 2011. Ak by súd počítal premlčaciu lehotu počnúc dňom zosplatnenia dlhu dňom 31. 10. 2009, nárok žalobcu by bol taktiež premlčaný v 2-ročnej subjektívnej lehote dňom 31. 10. 2011.
Súd skonštatoval, že došlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobcom vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 2 uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorú počítal dňom nasledujúcim po dni odstúpenia od zmluvy, teda od 01. 12. 2009. Týmto dňom mal žalobca vedomosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a žalovaná mu naďalej dlhuje finančnú sumu, a preto nárok sa premlčal dňom 01. 12. 2011. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 052,25 Eur s príslušenstvom by súd žalobcovi priznal pokiaľ by v konaní nebola vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej, ktorá však bola dôvodná, a preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si trovy neuplatnila.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na obsah zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01. 07. 2008, ako aj povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver pravidelne v mesačných splátkach, následné porušenie zmluvných povinností a odstúpenie od zmluvy. Nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútne neplatnej zmluvy, ako aj so stanovením účinkov odstúpenia od zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru k 30. 11. 2009. Poukázal na to, že dňa 15. 07. 2009 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatný celý dlh žalovanej, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Nesúhlasil s posúdením odstúpenia od zmluvy súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že pre prípad odstúpenia od zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že účinky odstúpenia od zmluvy upravuje aj iný predpis a má prednosť pred režimom občianskeho práva s poukazom na ust. § 506 Obchodného zákonníka. V prípade revolvingového úveru sa mohlo právo uplatniť prvý raz až dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia, t. j. 01. 11. 2009 a žaloba bola podaná 06. 03. 2012. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Podľa jeho názoru žaloba bola podaná v objektívnej premlčacej dobe a subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť. Z tohto dôvodu namietal nesprávne právne posúdenie. Ďalej s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka z dôvodu čiastočného plnenia záväzku dlžníkom uviedol, že toto plnenie má účinky uznania dlhu a možno usudzovať, že plnením dlžník uznal aj zvyšok záväzku. I napriek tomu však súd žalobu zamietol. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Podaním zo dňa 07. 05. 2013 oznámilo vstup do konania Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke odvolacieho súdu dňom 04. 10. 2013 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa po skutkovej aj právnej stránke.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové závery v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil neboli opodstatnené. Súd z dôvodu procesnej ekonómie prihliadal na dôvodne vznesenú námietku premlčania v konaní žalovanou. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah spotrebiteľský vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 01. 07. 2008 (v spise na č. l. 10). Je nesporné, že žalovaná bola v postavení spotrebiteľa a s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd posudzoval obsah dojednanej zmluvy, vrátane zmluvných podmienok v prospech spotrebiteľa i napriek všeobecným podmienkam spoločnosti žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorých bodu I.-II. zmluva o úvere sa uzatvára v zmysle ust. § 497 a nasl., vrátane ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. V danom prípade ustanovenia o spotrebiteľskom práve vyplývajúce z Občianskeho zákonníka majú postavenie lex specialis vo vzťahu k dojednaniu podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré dojednanie nemôže vylúčiť, resp. zmeniť právo vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy alebo z práva Európskej únie. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka nebola použiteľná z dôvodu, že z obsahu predloženej zmluvy o poskytnutí úveru nepochybne vyplýva, že žalovaná uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, v čase uzavretia zmluvy bola zamestnaná v spoločnosti MOD-SLOVAKIA, Kacvinckého 15, Bardejov, IČO: 36 504 203.
Namietané nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa správne v súlade s judikatúrou súdov v obdobných veciach posúdil účinky odstúpenia od zmluvy, vrátane plynutia premlčacej lehoty z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. 107 Občianskeho zákonníka.
Jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Ani tieto namietané skutočnosti neboli opodstatnené. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces, iné hodnotenie vykonaných dôkazov ako podľa názoru účastníka.
Vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere súd prvého stupňa správne z úradnej povinnosti prihliadal na jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej obsahu, ako aj zahrnutia do zmluvy o poskytnutí úveru v súvislosti s nákupom bytového zariadenia. Ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. V danom prípade žalobca ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spotrebiteľovi. V spotrebiteľskom vzťahu zaťažuje dôkazné bremeno dodávateľa - žalobcu spočívajúce v povinnosti preukázať, že zmluvné dojednania spravidla pri formulárovej zmluve boli individuálne dojednané. V prípade nesplnenia tejto dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku znáša dodávateľ riziko, že súd bude predpokladať, že zmluvné dojednania neboli individuálne dohodnuté, a preto s prihliadnutím na obsah zmluvy o úvere bude aplikovať interpretačné pravidlo v prospech spotrebiteľa. Postup súdu prvého stupňa bol správny, a preto namietané nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku nebolo opodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorá nárok na priznanie náhrady trov konania nepredložila, vrátane vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý vstúpil do konania, podal návrh na náhradu trov konania, avšak ich písomne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšiemu účastníkovi v konaní iné trovy konania okrem trov právneho zastúpenia z obsahu spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.