Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Co-40-2013.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: X. E., nar. X.X.XXXX, bytom J., F. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Szőllőssym, so sídlom Košice, Kováčska 28, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.2.2013 pod č. k. 10C/49/2012-75, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 9 % úrok z omeškania od 14.2.2012 do 20.9.2012 zo sumy 2.767,80 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy celého konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 861,82 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.767,80 eur za obdobie od 30.01.2012 do 20.09.2012, s tým, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.767,80 eur s príslušenstvom titulom odškodnenia za škodu, ktorú utrpela pri dopravnej nehode, pričom žalovaný je poisťovacou spoločnosťou osoby, ktorá dopravnú nehodu spôsobila. V priebehu konania žalobkyňa vzala návrh späť v časti o zaplatenie istiny z dôvodu plnenia zo strany žalovaného, žiadala však o priznanie príslušenstva pohľadávky a o náhradu trov konania.
Ďalej zistil, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode spôsobenej poistencom žalovaného zranenia, ktoré boli ohodnotené lekárskym posudkom o bolestnom na 560 bodov. Položka 189d bola uvedená dvakrát, najprv špecifikovaná ako zlomenina stehnovej kosti liečená operačne, a druhá opäť pod položkou 189d ako zlomenina stehnovej kosti vpravo periprotetická. Žalovaný uviedol, že bodové ohodnotenie o položke 189d podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je zvýšené o polovicu, s tým, že počet priznaných bodov činí 380 a tomu zodpovedá poistné plnenie vo výške 5.645,- eur. Po podaní návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala priznať zvyšok plnenia vo výške 2.767,80 eur, žalovaný uznal, že položka 189 bola opakovane použitá z dôvodu, že v prílohe zákona nie je sadzba za periprotetickú zlomeninu za reoperáciu endoprotézy alebo v tesnej blízkosti umelých kĺbov, ktorá bola
taktiež poškodená pri dopravnej nehode. Preto druhýkrát použitá táto položka bola opakovaná dôvodne, pričom zlomenina stehnovej kosti v počte 189 bodov mala byť taktiež odškodnená. Preto žalovaný dolikvidoval bolestné v zmysle znaleckého posudku a už počas konania zaslal žalobkyni poistné plnenie v sume 2.769,- eur.
Použitím § 7 ods. 1, veta prvá, § 8 ods. 2, § 11 ods. 6, § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia uzavrel, že žalovaný sa nedostal do omeškania so splnením svojho peňažného plnenia. Ako poisťovateľ vykonal v zákonnej lehote 3 mesiacov prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom poskytol aj poistné plnenie s písomným vysvetlením odôvodňujúcim, prečo neplnil položku 189, ktorú považoval za duplicitnú. Práve žalobkyňa nepostupovala v zmysle citovaného zákona, pretože z jej strany došlo k porušeniu povinnosti danej v § 8 tým, že z lekárskeho posudku, ktorý predložila, nebolo zrejmé, na základe akých skutočností dospel posudzujúci lekár k takémuto počtu bodov, ku ktorému dospel. Je zrejmé, že v lekárskom posudku je duplicitne uvedená položka 189d, pričom táto duplicita nebola v lekárskom posudku bližšie vysvetlená. Z tohto dôvodu žalovaný mohol mať oprávnené pochybnosti o správnosti týchto diagnóz. Nič nebránilo žalobkyni, aby po tom, čo dostala písomné vyrozumenie o závere šetrenia, opätovne písomne reklamovala neuznanú položku, pričom k tomu došlo až v priebehu súdneho konania, keď žalovaný po písomnom zdôvodnení, prečo bola opätovne použitá položka 189, uznal aj túto položku a plnil v prospech žalobkyne žalovanú istinu. Teda žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pretože postupoval v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Preto návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 143 O.s.p., pričom žalovaný nemal vo veci úspech a svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Práve žalobkyňa bez toho, aby sa opätovne pokúsila vysporiadať vec mimosúdne s poukazom na to, že v lekárskom posudku bola duplicitne uvedená tá istá položka, sa okamžite obrátila na súd. Preto sú jej trovy neúčelné a žalovaný nedal svojím správaním podnet na začatie súdneho konania. Žalovanému však trovy prvostupňového konania nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak, aby jej návrhu aj čo do uplatneného úroku z omeškania bolo vyhovené. Po späťvzatí návrhu ohľadom istiny vyčíslila 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.769,- eur za obdobie od 30.1.2012 do 20.9.2012. Ak žalovaný mal pochybnosti v hodnotení položky 189d lekárom v lekárskom posudku, vzniklo mu právo vyplývajúce z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré však nevyužil, ale bezdôvodne odkladal preverením tejto jemu prípadnej nejasnosti. Z lekárskeho posudku o hodnotení bolestného je však zrejmé, čo MUDr. I. J. hodnotil položkou 189d, ako i to, že tu nejde o duplicitu v hodnotení. Žalovaný zároveň nekonal tak, ako mu to prikazuje zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 6, 7 uvedeného zákona, ale zistenie rozsahu svojich povinností bezdôvodne odkladal bez ohľadu na zákonom stanovenie času, kedy je povinný svoje povinnosti splniť. Žalobkyňa mu nijakým spôsobom nebránila preveriť správnosť bodového ohodnotenia, práve naopak, predložila mu kompletnú dokumentáciu a prílohu uplatneného nároku. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/158/2011 z 12.7.2012, z ktorého vyplýva, že ak sa poisťovateľ nestotožňuje s lekárskym posudkom vo výške bodového hodnotenia, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, dostáva sa do omeškania, ak mu poškodený nijako nebráni preveriť správnosť bodového ohodnotenia a zbytočne preverenie odkladal. Preto porušenie uvedených povinností žalovaným zakladá právo žalobkyne na úrok z omeškania v zmysle § 517 Obč. zákonníka. Teda ak žalovaný plnil žalobkyni istinu po podaní návrhu, v zmysle § 146 ods. 2, veta druhá, O.s.p., je povinný nahradiť jej aj trovy konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 3.4.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Ak žalobkyňa poskytla vysvetlenie k duplicitnému uvedeniu položky 189d až v priebehu súdneho konania, po čom uplatnený nárok čo do istiny uhradil, žiadnym spôsobom sa svojím konaním do omeškania s plnením záväzku nedostal. Z tohto dôvodu uplatnený nárok na úrok z omeškania od 30.1.2012 do 20.9.2012 z uplatnenej istiny nie je dôvodný.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné. Súd prvého stupňa aj keď správne zistil skutkový stav, nesprávne ho právne vyhodnotil v súvislosti s omeškaním žalovaného s plnením záväzku žalobkyni.
Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobkyne po tom, čo v priebehu konania žalovaný jej uhradil uplatnenú istinu 2.767,80 eur, na úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne za obdobie od 30.1.2012 do 20.9.2012. Súd prvého stupňa tento zvyšný nárok žalobkyne zamietol v podstate z dôvodu, že nie žalovaný sa dostal do omeškania s plnením záväzku z titulu poistenia, ale práve žalobkyňa svojím konaním spôsobila, že až v priebehu súdneho konania písomne reklamovala neuznanú položku 189d ako opätovne použitú. Teda žalovaný dôvodne postupoval v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z..
Podľa § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného ku dňu 15.2.2011, kedy žalobkyňa utrpela ublíženie na zdraví vo vozidle poistenom žalovaným), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Z predloženého spisu vyplýva, že lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (č. l. 6) MUDr. I. J., okrem iného, diagnózu žalobkyne po dopravnej nehode v časti A. „Hodnotenie bolestného“ vyhodnotil tak, že položku 189d diagnostikoval ako zlomeninu stehnovej kosti, liečenej operačne, s počtom bodov 180, a ďalšiu položku s tým istým číslom označenia 189d ako zlomeninu stehnovej kosti vpravo periprotetickej, s počtom bodov 180, zvýšeného o 90 bodov podľa § 9 ods. 5, 6 zákona, spolu 270 bodov (zvýšenie podľa 5b pre bolestivý spôsob liečenia K - extenzia). Za túto položku 189d v počte bodov 270 žalovaný plnil žalobkyni sumu vo výške 5.845,- eur (vrátane ďalších diagnóz tam uvedených v počte 110 bodov. Neplnil položku označenú č. 189d (zlomenina stehnovej kosti, liečená operačne) za 180 bodov, čo predstavuje sumu 2.769,- eur (návrhom uplatnená istina).
Listom zo dňa 30.1.2012 (č. l. 26) žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 27.1.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti, likvidovanej na základe lekárskeho posudku MUDr. I. J. zo dňa 29.3.2011, s tým, že priznáva bodové ohodnotenie v položke č. 189d zvýšené o polovicu (270 bodov), čo predstavuje sumu 5.845,- eur. V tomto oznámení o poistnom plnení vôbec neuvádza dôvod, prečo nemieni žalobkyni ako poškodenej plniť aj za zvyšných 180 bodov do celkového poštu bodov 560 na základe lekárskeho posudku. Až oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.9.2012 (č. l. 54) žalovaný už počas konania dolikvidoval bolestné (položka č. 189d) podľa lekárskeho posudku MUDr. I. J. vo výške 2.769,- eur, pričom v tomto oznámení uviedol, že až na základe predložených dôkazov. Na základe uvedeného plnenia žalobkyňa vzala návrh čo do uplatnenej istiny späť.
Odvolací súd je toho názoru, že ak žalovaný ako poisťovateľ mal k dispozícii ohodnotenie bolestného v súvislosti s lekárskym posudkom na celkový počet bodov 560 ohľadom aj dvakrát uvedenej položky 189d, nebolo povinnosťou žalobkyne ako poškodenej túto nezrovnalosť vysvetľovať, resp. dokazovať žalovanému ako poisťovateľovi, naopak, žalovaný ako osoba povinná na plnenie z titulu poistenia z vlastnej iniciatívy mal začať prešetrovanie potrebné na zistenie nezrovnalostí hodnotenia bolestného a vyzvať lekára MUDr. I. J. na odstránenie nezrovnalostí v dvojitom ohodnotení tej istej položky (189d) a jej diagnózy. Takéto zanedbanie povinnosti žalovaného vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b/ zákona nemôže ísť na ujmu žalobkyne, teda nemôže sa odzrkadliť aj v nepriznaní úroku z omeškania z uplatnenej istiny. Z tohto dôvodu nesprávne rozhodol súd prvého stupňa, ak žalobkyni nepriznal zákonný úrok z omeškania od uplynutia 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona) do zaplatenia zvyšnej časti obodovaného hodnotenia bolestného vo výške uplatnenej žalobou.
V zmysle § 11 ods. 7 zákona, žalovaný ako poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skočení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 30.1.2012 (č. l. 26) ukončenie šetrenia poistnej udalosti, teda dňom nasledujúcim mu začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula dňom 14.2.2012. Od tohto dňa má žalobkyňa právo na zaplatenie 9 % zákonného úroku z omeškania ročne zo sumy 2.767,80 eur do 20.9.2012 (do dňa uhradenia tejto istiny).
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti tak, že tento zákonný úrok z omeškania (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) od 14.2.2012 do 20.9.2012 zo sumy 2.767,80 eur je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh ohľadom úroku z omeškania zamietol (§ 220 O.s.p.).
O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta druhá, v spojení s § 142 ods. 3 a § 224 ods. 2 O.s.p., pretože žalobkyňa mala v celom konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 44/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov z tarifnej hodnoty sporu 2.767,80 Eur predstavuje sumu 111,21 Eur. Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 4 úkony právnej služby
- 1./ prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2./ podanie žaloby na súd, 3./ písomné vyjadrenie zo dňa 29.5.2012 a 4./ účasť na pojednávaní dňa 3.10.2012 + prislúchajúci režijný paušál 30,30 Eur (1 x 7,41 + 3 x 7,63 Eur). Nepriznal advokátovi odmenu za úkon písomné podanie súdu /zmena návrhu zo dňa 28.9.2012/, pretože prvostupňový súd uznesením č.k. 10C/49/2012-66 zo dňa 9.10.2012 nepripustil zmenu návrhu a preto tento úkon odvolací súd vyhodnotil ako neúčelne vynaložený. Ďalej odvolací súd priznal advokátom uplatnenú náhradu cestovného vo výške 23,48 Eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Košíc do Prešova a späť, á 40 km, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 7,5 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,473 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km; a náhradu za stratu času za 3 začaté polhodiny, á 13,01 Eur, t.j. 39,03 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 537,65 Eur, t.j. 107,53 Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania predstavujú sumu 645,18 Eur.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia. V odvolacom konaní sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 159,77 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 817,08 Eur. Tarifná hodnota veci v odvolacom konaní teda predstavuje sumu 976,85 Eur a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 51,45 Eur. Odvolací súd priznal advokátovi odmenu za 2 úkony právnej služby - 1./ podanie odvolania zo dňa 18.8.2013 a 2./ účasť na odvolacom pojednávaní dňa
10.10.2013 + prislúchajúci režijný paušál 15,62 (2 x 7,81 Eur). Ďalej priznal advokátovi v súvislosti s cestou na odvolacie pojednávanie dňa 10.10.2013 náhradu cestovného vo výške 22,98 Eur a náhradu straty času za 3 začaté polhodiny, á 13,01 Eur, t.j. 39,03 Eur. Súčet takto priznaných súm predstavuje sumu 180,53 Eur a 20 % DPH z tejto sumy je 36,11 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne v odvolacom konaní tak predstavujú sumu 216,64 Eur.
Odvolací súd teda priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia celého konania (prvostupňového aj odvolacieho) vo výške 861,82 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.