Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-3-2013.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletú S. D., E.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov C. D., E.. X.X.XXXX, I. D., O. XX, právne zastúpenej JUDr. Dorianom Mereššom, advokátom, so sídlom Alžbetina 55, Košice a Z. D.X., E.. XX.X.XXXX, I. D., A. XX, právne zastúpeného JUDr. Kladiou Azariovou, advokátkou, so sídlom Kmeťova 26, Košice v konaní o vrátenie výživného takto
rozhodol:
Matka je povinná vrátiť otcovi výživné za obdobie od 26.3.2010 do 23.2.2012 vo výške 2.381,- Eura v mesačných splátkach po 250,-Eur splatných do 20.dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom podaným súdu 26.3.2010 žiadal, aby súd rozhodol o zmene výchovy maloletej S. D. tak, že ju zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a upraví styk matky s maloletou každý víkend párneho týždňa v rok od 10,00 hod. v sobotu do 16,00 hod. v nedeľu. Zároveň určiť povinnosť matke prispievať na výživu maloletej S. sumou, ktorá bude určená podľa kritérií Zákona o rodine. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 28C/50/05-41 zo dňa 4.5.2006 bolo manželstvo rodičov maloletej S. rozvedené a maloleté bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Zároveň bola schválená dohoda rodičov o výške výživného a o styku otca s maloletým dieťaťom. Na prelome mesiacov január a február 2009 sa maloletá odsťahovala od matky k otcovi, pričom bol zlý zdravotný stav maloletej. Od doby, kedy je maloletá v starostlivosti otca, nemá žiadne zdravotné problémy, darí sa jej v škole. Otec dosiaľ plní súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči dcére sumou 116,17 eur mesačne aj napriek skutočnosti, že matka tieto finančné prostriedky dieťaťu neposkytuje a používa ich pre osobnú potrebu.
Podaním zo dňa 28.9.2010 otec upresnil svoj návrh tak, že žiadal spätne znížiť vyživovaciu povinnosť o sumu 116,18 eur za obdobie od 1.2.2008 do 1.3.2008 a o sumu 165,98 od 1.3.2008 do právoplatnosti rozsudku a uložiť matke nespotrebované výživné do právoplatnosti rozsudku vrátiť v plnej výške v sume 5.145,07 eur. Zároveň zaviazať matku uhradiť dlžné výživné na maloletú S. od 1.2.2009 do právoplatnosti rozsudku v sume, ktorú bude považovať súd podľa vlastného uváženia za primeranú. Týmto podaním otec upresnil odôvodnenie návrhu tak, že maloletá S. od februára 2008 opustila domácnosť matky natrvalo.
Okresný súdu Košice II rozsudkom č.k. 25P 122/2010-157 zo dňa 23.2.2012 návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletej S. a vrátenie nespotrebovaného výživného matkou vylúčil na samostatné konanie.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25P 122/2010-157 rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k 28C 50/05-41 právoplatným 30.6.2006 bolo manželstvo rodičov maloletej S. rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej S. sumou 3.500,-Sk mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 51/2007-34 bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo strany otca na maloletú S. zo sumy 3.500,-Sk na 5.000,-Sk mesačne od 8.3.2007.
Z výpovede otca vyplýva, že rozhodnutím súdu bola maloletá S. zverená do osobnej starostlivosti matky, avšak vzhľadom na problémy maloletej, keďže si nevedela zvyknúť u matky, od februára 2008 bola vo faktickej starostlivosti otca. Je pravdou, že chodila k matke cez školský rok cez víkendy podľa toho ako sa dohodli, bola u nej aj raz dlhšie tri týždne počas letných prázdnin, inokedy cez prázdniny bola u nej, avšak otec nevedel upresniť rozsah pobytu dieťaťa u matky. Takisto sa maloletá S. zdržiavala u matky aj počas víkendov, vianočných sviatkov, avšak presný rozsah doby strávenej u matky nevedel upresniť. Výdavky maloletej S. hradila matka len počas doby, kedy sa maloletá zdržiavala u matky. Maloletá S. spísala na žiadosť otca veci, ktoré kúpila matka na oblečenie dieťaťa a z toho vyplýva zakúpenie sukne dvakrát, trička dvakrát, sveter jedenkrát, legíny jedenkrát, sprej na vlasy jedenkrát, plavky dvakrát, baleríny jedenkrát, kabelku, opasok, spodné prádlo jedenkrát, tielko jedenkrát. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 6.6.2013 navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca určenú pôvodným rozhodnutím Okresného súdu Košice II a žiadal vrátiť nespotrebované výživné za obdobie od 1.2.2008 do februára 2012 spolu vo výške 8.198,92 Eura.
Podľa výpovede matky napriek pôvodnému rozhodnutiu súdu o zverení maloletej S. do jej osobnej starostlivosti od februára 2008 maloletá S. bola vo faktickej starostlivosti otca z dôvodu jej psychických problémov. Matka uviedla, že chcela, aby sa maloletá S. upokojila, preto súhlasila, aby na nejaký čas bola u otca, aj keď si ju brávala k sebe na víkendy. Finančné prostriedky, ktoré jej otec uhrádzal ako výživné používala na zariadenie detskej izby, na zakúpenie oblečenia maloletej, nakoľko žiadne veci na maloletú jej otec nedal, všetko musela pre dcéru zakupovať. Pokiaľ k nej chodila na víkend, kúpila jej ošatenie. Maloletá S. trávila okrem víkendov čas u matky aj počas zimných sviatkov a letných prázdnin. Na zabezpečenie svojej bytovej otázky zakúpila matka 4-izbový byt, v ktorom v súčasnosti býva a to v októbri 2010 a zariadenie do detskej izby zakupovala niekedy v januári, februári 2011. Presný rozsah doby, kedy sa maloletá S. zdržiavala u nej nevedela upresniť. Bolo to podľa dohody s dcérou. K výdavkom, ktoré nevedela zdokladovať uviedla, že to boli výdavky na stravu priemerne 50,-Eur mesačne a hygienické potreby asi 5,-Eur mesačne na maloletú S..
Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 12.7.2013 uviedol, že nie je rozhodné, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživné, ale kedy bolo vydané uznesenie o začatie takéhoto konania, ale len kedy došlo k zmene pomerov. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že obdobie, kedy došlo k zmene pomerov po dátume právoplatnosti rozsudku týkajúce sa zmeny výchovy maloletej je obdobím podstatným pre rozhodovanie súdu o vrátení výživného prijatého matkou maloletej ako odporcom v tomto konaní. Otec navrhol nezapočítať doklady preukazujúce výdavky na maloletú S. matkou z obdobia 11.3.2012, 8.3.2012 a 5.3.2012, ako aj výdavky vo výške 1.328,40 Eura faktúru od dodávateľa F. s.r.o,, matrac zakúpený v obchodnej sieti P. vo výške 69,99 Eura, skriňu a policu v hodnote 265,-Eur, z dôvodov, že v rámci konania vyporiadania BSM manželov bola matke vyplatená okrem iného aj suma detskej izby so zariadením v dome otca. To by znamenalo, že sám otec zaplatil detskú izbu maloletej dvakrát, a to prostredníctvom výživného, ktoré má slúžiť na uspokojenie potrieb maloletej a nie zariaďovanie bytu matky. Zároveň žiadal nezohľadniť sumy pohonných látok preukazovaných matkou v konaní, nakoľko je nepravdepodobné, aby matka tieto náklady využila výlučne pre potreby maloletej. Zároveň upresnil, že pohľadávku vrátenia výživného uplatňuje za obdobie od 1.2.2008 do 23.2.2012.
Otec v konaní o vrátenie výživného vyčíslil nárok na vrátenie výživného za obdobie od 1.2.2008 do 22.2.2012 vo výške spolu 8.198,92 Eura a to za január, február 2008 po 116,18 Eura a od marca 2008 do februára 2012 po 165,97 Eura mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P 122/2010-157 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 28C 50/2005-41 zo dňa 4.5.2006 tak, že maloletá S. D., E.. X.X.XXXX bola zverená do starostlivosti otca. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 5.11.2012.
Matka predložila doklady o úhrade letnej dovolenky - zmluva o obstaraní zájazdu spoločnosťou D. J. W..S.., z ktorej vyplýva úhrada letnej dovolenky v júl - august 2011 na dve osoby v sume 1.320,60 Eura, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi matkou a K. S. zo dňa 24.2.2011 o kúpe farebného televízora za dohodnutú cenu 400,-Eur, kúpnu zmluvu uzavretú medzi matkou a K. S. zo dňa 24.2.2011 o kúpe garniže, záclony, závesu za kúpnu cenu 90,-Eur, príjmové pokladničné bločky o úhrade pohonných hmôt 15.9.2010 v sume 16,36 Eura, 13.10.2010 - 15,30 Eura, 8.8.2010 - 18,95 Eura, 18.8.2010 - 19,09 Eura, v auguste 2010 - 14,57 Eura, 11.6.2010 - 12,55 Eura, 22.11.2010 - 18,47 Eura, 14.11.2010 - 18,43 Eura, 30.4.2010 - 13,95 Eura, 8.11.2010 - 20,-Eur, 14.12.2010 - 20,50 Eura, 13.12.2010 - 19,48 Eura, 18.12.2010 - 19,-Eur, 4.12.2010 - 15,18 Eura, t.j. spolu 241,83 Eura, v roku 2011 príjmový pokladničný doklad o úhrade faktúry č. 15/2011 na sumu 1.328,40 Eura, (z obsahu faktúry spoločnosti Orsa s.r.o. vyplýva, že suma 1.328,40 Eura bola faktúrovaná za dodávku a montáž nábytku detskej izby posteľ, skriňa, stôl, kontajner, skrinka, schody s úložným priestorom a montáž), faktúru vystavenú spoločnosťou S. S..X..F.. zo dňa 17.12.2010 na sumu 265,-Eur za dodávku skrine a police a príjmové pokladničné doklady o úhrade matracu 5.9.2011 v sume 69,99 Eura a oblečenia - nohavice 3.4.2011 v sume 22,90 Eura, oblečenie 30.5.2011 v sume 16,30 Eura, sada šapo 24.5.2011 - 8,85 Eura, oblečenie 17.10.2011, 50,-Eur z 30.11.2011 - oblečenie - pulóver 7,90 Eura, 8.11.2011 - čižmy 21,90 Eura, 30.12.2011 obuv
- 34,90 Eura, 6.7.2011 zariadenie izby 27,85 Eura, 22.7.2011 nákup potravín 6,99 Eura, pokladničný doklad - nákup pulóvra 4,-Eura, 11.8.2011 - obliečky 7,-Eur, 22.8.2011 spodné prádlo 4,-Eura, r. 2011 nákup pohonných hmôt 22.1.2011 19,76 Eura, 10.1.2011 - 18,08 Eura, 3.2.2011 - 20,04 Eura, 9.2.2012 nákup potravín v hodnote 39,73 Eura.
Podľa ust.§ 78 ods. 1,2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
V danom prípade súd pri posúdení doby od kedy priznal vrátenie nespotrebovaného výživného otcovi voči matke vychádzal analogicky z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol o priznaní výživného za obdobie od podania návrhu otca na zmenu zverenia maloletej S. do jeho starostlivosti, t.j. od 26.3.2010, zamietol návrh na vrátenie nespotrebovaného výživného pred podaním tohto návrhu, nakoľko otec neuviedol také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd priznal spätne nespotrebované výživné od matky. Okolnosť, že maloletá S. sa fakticky nachádzala v starostlivosti otca od 1.2.2008 pre jej zlý psychický stav súd nevyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by otec nemohol podať návrh na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti od doby, kedy sa u neho nachádzala, a to aj formou predbežného opatrenia, pričom v konaní vo veci samej by súd posúdil opodstatnenosť rozhodnutia o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej S..
Súd vychádzal z tvrdení otca, ktoré matka nepoprela, že tento uhrádzal za obdobie od marca 2010 do februára 2012 výživné matke na maloletú S. po 165,97 Eura mesačne, pričom z uvedeného výživného, ktoré matka obdržala od otca súd odrátal výdavky a preukázané vynaložené v súvislosti s úhradou nákladov na maloletú S. počas pobytu maloletej u matky v období od 26.3.2010 do 23.2.2012, v celkovej výške 1.439,-Eur. Na výdavky mimo vyššie uvedeného obdobia súd neprihliadol.
Pri výške výdavkov, ktoré matka zdokladovala súd prihliadol na polovicu výdavkov preukázaných matkou na náklady na pohonné hmoty vychádzajúc zo skutočnosti, že tieto pohonné hmoty neboli zabezpečované len na prevoz maloletej S., zohľadnil polovicu nákladov preukazovaných matkou v konaní na úhradu zájazdu v lete 2011 matkou na jednu osobu, polovicu nákladov na zariadenie detskej izby (garniže, záclon, závesov, televízie), potravín, vzhľadom na skutočnosť, že na úhrade týchto nákladov sa mala podieľať aj samotná matka a v plnej výške započítal výdavky preukázané matkou na oblečenie maloletej.
K námietke otca aby súd neprihliadal na výdavky matky na zariadenie detskej izby v jej byte z dôvodov, že v rámci BSM jej otec vyplatil zariadenie detskej izby v jeho dome, súd neprihliadal vzhľadom na okolnosť, že majetkové pomery bývalých manželov sa vyporiadaním BSM žiadnym spôsobom nemenia, spoločný majetok sa len rozdelí a nie je možné konštatovať, že z takého dôvodu sa majetkové pomery niektorého z nich zmenili. Teda aj matke sa vyplatením hodnoty detskej izby iba vrátila finančná hodnota, ktorej bola vlastníčkou za trvania BSM a nejde o finančné prostriedky otca, ktorými prispel na zariadenie detskej izby v byte matky.
Na základe uvedeného súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami z uhradeného výživného matke otcom za obdobie od 26.3.2010 do 23.2.2012 spolu vo výške 3.820,02 Eur (6 dní v marci 2010
- 32,12 Eur, 17 x 165,98 Eura od apríla 2010 do januára 2012, 23 dní vo februári 2012 - 136,64 Eur) po zohľadnení nákladov, na ktoré prihliadol preukázané matkou v konaní v rozsahu tak ako bolo vyššie odôvodnené v sume 1.439,- Eur zaviazal matku vrátiť otcovi nespotrebované výživné za obdobie od 26.3.2010 do 23.2.2012 vo výške 2.381,-Eura v mesačných splátkach po 250,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok prihliadnuc na výpoveď matky, že táto je naďalej nezamestnaná a nemá žiaden príjem.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nakoľko otec mal v konaní úspech čiastočný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).