Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/40/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., Česká republika, zastúpeného obchodnou spoločnosťou advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX F. - D., zastúpenému JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, o vydanie majetku z dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -141 zo dňa 29. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -141 zo dňa 29. januára 2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Zároveň žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou mu dňa 05.03.2023 domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobcovi majetok, ktorý nadobudol z dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -27, zo dňa 10.10.2022, právoplatného dňa 04.11.2022, a to spoluvlastnícke podiely o veľkosti 17/100000 v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Okrese D. D., obec G., k. ú. G., evidované na poručiteľa na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX a hnuteľnosti, práva a iné hodnoty: termínovaný vklad s uvedeným číslom vedený na meno poručiteľa v H. I. D., J. vrátane všetkých prostriedkov na účte (ku dňu úmrtia poručiteľa vo výške 1.580,28 eur) a bežný účet s uvedeným číslom vedený na meno poručiteľa v H. I. D., J. vrátane všetkých prostriedkov na účte (ku dňu úmrtia poručiteľa vo výške 1.371,52 eur). Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -27, zo dňa 10.10.2022 vydal súd vyššie uvedený majetok poručiteľa ako nepatrný majetok žalovanému, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa. Notárka podľa žalobcu zistila, že jediným oprávneným dedičom po poručiteľovi je žalobca, s ktorým ale v konaní nekonala. Mal za to, že majetok jednoznačne nepredstavuje majetok nepatrnej hodnoty a notárka ho vydala osobe, ktorá nie je v príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi. Žalovaný mal sám uviesť, že poručiteľ bol v čase úmrtia vdovec a jeho manželka zomrela dňa XX.XX.XXXX, žil sám a o žiadnych jeho potomkoch nevie. Tiež sa

vyjadril, že poručiteľ nezanechal žiadny závet alebo listinu o vydedení. Žalobca sa o smrti svojho otca dozvedel až začiatkom roka 2023 a následne aj o vydanom rozhodnutí. 3. Vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.01.2024 žalobca následne navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, aby výrok rozsudku bol spôsobilý pre zápis nehnuteľností do katastra nehnuteľností. V upravenom petite žaloby navrhol, aby označený nehnuteľný majetok bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a zároveň žalovanému určil povinnosť vydať žalobcovi celý označený majetok a špecifikované finančné prostriedky v celkovej sume 2.951,80 eur zaplatil na jeho účet. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29.01.2024 pripustil túto zmenu žaloby. 4. Súd prvej inštancie mal na podklade vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník žalobcom označeného nehnuteľného majetku, a to s titulom nadobudnutia: uznesenie zo dňa 10.10.2022. Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. súd prvej inštancie zistil, že A. A. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, F., zomrel dňa XX.XX.XXXX. V poznámke v oznámení o úmrtí je uvedený ako žiadateľ o pohrebné žalovaný. Uznesením spis. zn. zo dňa 20.07.2022 bolo začaté dedičské konanie vo veci poručiteľa. Podľa lustrácie nebol zistený závet poručiteľa a bola vykonaná lustrácia v katastri nehnuteľností a vykonaný súpis jeho majetku. Do pasív dedičstva bola prihlásená pohľadávka správcu bytového domu súp. č. XXXX na ul. L. v F. vo výške 194,46 eur za neuhradené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2021 do 28.02.2021. Z lustrácie v Registri fyzických osôb bolo ďalej zistené, že potomkom poručiteľa je žalobca bez uvedenia adresy. Z lustrácií v systéme bánk bol zistený účet s termínovaným vkladom so zostatkom 1.580,28 eur a bežný účet so zostatkom 1.371,52 eur. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na notárskom úrade dňa 06.10.2022 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol bez príbuzenského vzťahu k poručiteľovi a do zápisnice uviedol, že nevie uviesť potomkov, rodičov alebo súrodencov poručiteľa a ich detí, že poručiteľ žil sám, jeho žena zomrela, poručiteľ nezanechal závet, ani listinu o vydedení. Zároveň vyhlásil, že sa postaral o pohreb poručiteľa a súhlasí s prevzatím majetku poručiteľa. Uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. zo dňa 10.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2022, bol následne nepatrný majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., okres D. D., vedených na LV č. XXX, XXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, termínovaného vkladu na meno poručiteľa a bežného účtu vedeného na meno poručiteľa vydaný osobe žalovaného a konanie o dedičstve bolo zastavené. Uznesenie bolo doručované žalovanému ako osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. 5. Súd prvej inštancie citujúc ust. , , a a (ďalej len „“), až 3, , , a (ďalej len „“) ďalej uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania majetku z dedičstva po poručiteľovi A. A. B., ktorý mal z dedičstva nadobudnúť on ako oprávnený dedič. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že bolo vedené dedičské konanie po poručiteľovi pred súdnym komisárom JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, a toto bolo ukončené uznesením zo dňa 10.10.2022 tak, že nepatrný majetok poručiteľa bol vydaný žalovanému a konanie zastavené. Tiež nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaný sa postaral o pohreb poručiteľa a aj to, že žalobca ako potomok poručiteľa nebol účastníkom dedičského konania. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal posúdením, či sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. v podmienkach prejednávanej veci. Inak povedané, či v prípade, ak dedičské konanie skončilo zastavením konania a vydaním nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb, možno sa domáhať vydania majetku voči tejto osobe ako voči nepravému dedičovi. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom uplatnenia práva dediča na vydanie dedičstva je právoplatnosť uznesenia o dedičstve alebo osvedčenia o dedičskom práve, teda nadobudnutie právoplatnosti uznesenia vydaného podľa ust. v prospech nepravého dediča. Predpokladom pre postup podľa ust. je skutočnosť, že prejednanie dedičstva bolo skončené právoplatnosťou uznesenia podľa ust. ( ). Kým hmotnoprávna úprava používa na časové vymedzenie slovné spojenie „po prejednaní dedičstva“, procesnoprávna úprava používa slovné spojenie „skončenie prejednania dedičstva“. V ust. až 204 so spoločným názvom „skončenie prejednania dedičstva“ sú upravené spôsoby, ako môže súd rozhodnúť o dedičstve. Podľa ust. je prejednanie dedičstva skončené právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia o dedičstve. Podľa hmotnoprávnej úpravy je dedičstvo povinný vydať ten, kto dedičstvo nadobudol, ak oprávneným dedičom je niekto iný. Podľa procesnoprávnej úpravy sa môže svojho práva domáhať žalobou ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve. Aj keď v procesnoprávnej úprave nie je výslovne uvedené, kto je pasívne vecne legitimovaný, na základe logického výkladu ním nemôže byť nikto iný ako ten, kto nadobudol dedičstvo na základe súdneho rozhodnutia, hoci mu toto právo neprislúchalo alebo mu

prislúchalo v menšom rozsahu. Ochrana oprávneného dediča spočíva v práve domáhať sa majetku od nepravého dediča, resp. štátu, ak dedičstvo pripadlo štátu ( ). Nepravým dedičom je ten, kto v rozpore s hmotným právom nadobudol dedičstvo na základe rozhodnutia o dedičstve, hoci ho vôbec nemal nadobudnúť, pretože mu nesvedčil žiaden dedičský titul alebo ho mal nadobudnúť v menšom rozsahu, v akom ho skutočne nadobudol. Nepravým dedičom tak môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Oprávneným (pravým) dedičom sa rozumie ten, kto mal na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto titulov nadobudnúť dedičstvo namiesto toho, komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva (odúmrť) súdom v konaní o dedičstve. Žaloba na vydanie dedičstva je vo všeobecnosti chápaná ako prostriedok nápravy nesprávneho, resp. nedostatočného zistenia skutkového stavu v dedičskom konaní a nachádza svoje uplatnenie najmä v situáciách, keď sa po skončení dedičského konania objaví závet alebo dedič, ktorý v čase dedičského konania nebol známy (prípadne bolo známe, že nejaký dedič ešte existuje, ale bol na neznámom mieste). Avšak podstatou žaloby o vydanie dedičstva je vydanie majetku, ktorý žalovaný nadobudol ako dedičstvo. 6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom ochrany oprávneného dediča v zmysle ust. je právoplatné skončenie konania o dedičstve, z ktorého vzniklo uznesenie o nadobudnutí dedičstva nepravého dediča, teda táto ochrana prichádza do úvahy v prípade, ak by súd rozhodol vo vzťahu k osobám odlišným od skutočných (oprávnených) dedičov, vydaním uznesenia o dedičstve v zmysle ust. . Platí preto, že ten, komu síce bolo dedičstvo potvrdené, ale je neoprávneným (nepravým) dedičom, je povinný vydať majetok, ktorý z dedičstva má, oprávnenému dedičovi, a to podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení ( ). Hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ), na to, aby nastali účinky prechodu práv a povinností vrátane vlastníckeho práva, je nevyhnutné dedičské rozhodnutie. Túto skutočnosť teda potvrdzuje následné rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve ( ). V ňom sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva (jedinému dedičovi alebo viacerým podľa ich dedičských podielov), alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu, alebo prenechá predlžené dedičstvo na úhradu dlhov, alebo potvrdí pripadnutie dedičstva štátu. Naproti tomu vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Z toho vyplýva, že sa jedná o nadobudnutie vlastníctva k veciam, resp. majetku nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust. . V prípade vydania nepatrného majetku tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a zastavenia konania, teda táto osoba nenadobúda majetok z titulu dedenia, ako dedič, ale na základe rozhodnutia súdu. Ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a z tohto dôvodu nadobudol podprahový majetok, nemá postavenie dediča a neprechádzajú na neho dlhy poručiteľa. Táto osoba má právo zvoliť si, či bude s vydaním majetku súhlasiť, pričom sa musí vydať celý majetok poručiteľa, nielen jeho časť, alebo súhlasiť nebude a súd nepatrný majetok prejedná ako dedičstvo. Osobu, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb, nemožno totiž nútiť k prevzatiu nepatrného majetku poručiteľa. V prípade, že súd v konaní o dedičstve neprikročil k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva dedičom, pretože konanie o dedičstve bolo zastavené, nezisťuje sa dedičské právo, pretože k samotnému dedeniu nedochádza, nestanovujú sa dedičské podiely a započítanie na dedičské podiely je za tejto situácie pojmovo vylúčené. Z uvedeného taktiež vyplýva, že v prípade prenechania majetku nepatrnej hodnoty neprichádza do úvahy zodpovednosť dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy v zmysle ust. . Taktiež platí, že ak bolo konanie o dedičstve zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný v celosti osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, v takomto prípade poručiteľ nemá majetkových právnych nástupcov. Vyplýva to aj zo súčasnej právnej úpravy, z ust. . Súd teda upovedomuje dedičov o ich dedičskom práve až vtedy, keď nie sú dané dôvody na zastavenie konania. Súd konanie o dedičstve zastaví z už uvedených dôvodov, teda pre nemajetnosť poručiteľa alebo ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Uvedené potom vylučuje, aby sa v prípade zastavenia konania a vydania nepatrného majetku mohol oprávnený dedič domáhať žalobou podľa ust. vydania dedičstva voči osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa ako voči nepravému dedičovi, keďže táto osoba nie je dedičom, nikdy mu nesvedčalo dedičské právo. K rozhodnutiu o vydaní nepatrného majetku a k zastaveniu konania o dedičstve dochádza bez prejednania dedičstva. Uvedené potvrdzuje aj to, že v ust. osobitne pamätal v súvislosti s ochranou oprávneného dediča aj na situácie, keď dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť, hoci štát v takom prípade tiež nebol dedičom. Situáciou, kedy bolo konanie zastavené a nepatrný majetok vydaný sa zákon na tomto mieste nezaoberá. Uznesenie o zastavení konania o dedičstve podľa ust. nemá vplyv na hmotnoprávne vzťahy dedičov, nie je prekážkou podania určovacej žaloby, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva po poručiteľovi a ani prekážkou pre podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve

( ). Dedičia nedisponujú žalobou o vydanie dedičstva voči tomu, kto nadobudol majetok podprahovej hodnoty, a to ani vtedy, ak sa neskôr zistí, že poručiteľ zanechal aj iný majetok, prípadne ak sa zistí, že o pohreb poručiteľa sa postarala iná osoba. 7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol, že hoci v danom prípade bola vylúčená možnosť oprávneného dediča domáhať sa obnovy konania o dedičstve, oprávnenému dedičovi zostáva zachované právo na náhradu škody, za ktorú prípadne môže zodpovedať štát podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. ). 8. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že zamietol návrhy na vykonanie dokazovania produkované stranami – výsluch strán sporu, výsluch súdnej komisárky, vyžiadanie si správy od spoločnosti Bytterm, a. s. a úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pripojenie exekučného spisu, vyžiadanie zmlúv z katastra nehnuteľností, z dôvodu, že ich vykonanie vzhľadom na vyššie uvedené závery by bolo nadbytočné. Rovnako pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené stranami, sa nimi vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby bližšie nezaoberal, iba ich stručne uviedol v odôvodnení rozsudku. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a (ďalej len „“) tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní v celom rozsahu úspešný. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej považoval zamietnutie návrhov na vykonanie dôkazov z dôvodov nadbytočnosti za deformovanie práva v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu. Poukázal na ust. a s tým, že rozhodnutie považoval za arbitrárne a svojvoľné, nie založené na vykonaní a hodnotení dôkazov, ale na subjektívnom presvedčení sudcu aplikujúceho zákon v rozpore s princípmi, na ktorých zákon stojí. Výklad súdu prvej inštancie považoval za rozporný s tým, čo je jasné a nepochybné v slovách a vetách zákona. Namietal, že zamietnutie žaloby len z dôvodu právneho posúdenia veci, bez vykonania dokazovania, je odmietnutím spravodlivosti. V tomto kontexte argumentoval, že žalobca nie je povinný právne vec kvalifikovať a právne posúdenie veci je úlohou súdu. Zopakoval, že dedičský súd s ním nekonal, pričom je jediným oprávneným dedičom po poručiteľovi. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa postaral o pohreb poručiteľa, tak v dedičskom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaného nikto nemusel nútiť prevziať podprahový majetok, keďže týmto dostal šancu obohatiť sa na úkor pravého dediča. Súdna komisárka nezisťovala reálnu hodnotu zanechaného majetku, žalovanému boli vydané nehnuteľnosti, ktoré neohodnotila a taktiež peniaze na účtoch v hodnote cca 3.000,- eur, čo samé o sebe predstavuje viac, ako primerané náklady pohrebu. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nezaujímali, nebol ochotný vykonať žiadne dokazovanie týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. Žalobca zároveň namietal, že výklad zákona prezentovaný súdom prvej inštancie popiera jeho právo na spravodlivosť a odmieta mu domôcť sa majetku, čo je prejavom neúcty k právam slušných ľudí. Súd prvej inštancie svojím výkladom porušujúcim právne princípy mu spôsobil stav bezprávia a žalovanému spokojný život. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že má k dispozícií iné právne inštitúty proti rozhodnutiu o zastavení dedičského konania žalobca uviedol, že návrhy súdu prvej inštancie sú z právneho hľadiska absurdné a neuskutočniteľné. K možnosti náhrady škody, za ktorú prípadne môže zodpovedať štát, žalobca uviedol, že toto je nerealizovateľné, pretože domôcť sa náhrady škody voči štátu je možné len za podmienok uvedených v , ktoré v tomto prípade splnené neboli. Nemá inú právnu možnosť ochrany, ako postup podľa ust. . Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie účelovo deformuje pojem dedičstvo. Dedičstvo je masa majetku, ktorá v prípade smrti zostane ako jeden celok po poručiteľovi a nadobúda sa ipso iure, to znamená, že k prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dochádza priamo zo zákona a dedič nemusí urobiť nijaký prijímací prejav. Potvrdenie o dedičstve má deklaratórny význam a de facto aj de iure umožňuje dedičovi nakladať s majetkom a užívať ho. SR garantuje každému právo dediť. Toto jeho právo bolo porušené vydaním dedičstva žalovanému, a to v rozsahu, ktorý značne presahuje vynaložené výdavky na pohreb. Ust. je špeciálnou úpravou k všeobecnému ustanoveniu, že kto sa bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa obohatil. Jediný, kto má absolútne právo na majetok poručiteľa, je len oprávnený dedič, čo je v tomto prípade žalobca. Notárka s ním v konaní nekonala, nebol prizvaný do dedičského konania a nemal možnosť sa vyjadriť k postupu

notárky a uplatňovať svoje práva ako dedič. Zdôraznil, že pre tieto účely slúži ochrana pravého dediča vyjadrená v ust. , ktorá zaručuje, aby nemal neoprávnený dedič majetkový prospech na ujmu pravého dediča. 12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval odvolanie za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom jasne a logicky vysvetlil svoje úvahy a závery, reagujúc na argumentáciu žalobcu. Žalobca v odvolaní neustále zotrváva na svojej neudržateľnej argumentácii, ktorú žalovaný považuje za špekulatívnu, protichodnú a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalobca interpretuje právnu úpravu ako i skutkový stav podľa jeho potrieb v rozpore s obsahom spisu. K námietke, že súd prvej inštancie prekrútil právo, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a kvalifikovane odôvodnil. Poukázal na ust. a a úpravu zastavenia konania podľa ust. a . Považoval za nesporné, že sa kompletne postaral o celý pohreb poručiteľa, znášal všetky s tým spojené náklady a za poručiteľa uhradil aj jeho dlhy. Žalobcu označil za pasívneho, dlhodobo sa nezaujímajúceho sa o poručiteľa, aj keď mal vedomosť o tom, že jeho otec žije. Uviedol, že o poručiteľa - strýka sa dlhodobo staral sám a zabezpečoval jeho bežné a životné potreby. Posledné tri roky, po smrti poručiteľovej manželky, sa poručiteľov stav začal zhoršovať. K majetku poručiteľa uviedol, že tento nenadobudol z titulu dedenia, ale rozhodnutím štátneho orgánu a v rozhodnutí nebol považovaný za dediča. K osobe žalobcu uviedol, že nie je opomenutým dedičom, pretože o ňom dedičský súd vedel, ale nekonal s ním z dôvodu zastavenia dedičského konania. Postup dedičského súdu považoval za zákonný a za nepatrný majetok sa považuje aj nehnuteľnosť. Dodal, že ak konanie súd zastaví, rozhodnutie doručí účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy. Poukázal na nejednotnú prax pri doručovaní rozhodnutia, kedy niektoré súdy doručovali uznesenie všetkým potenciálnym dedičom, iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu. Nová úprava problém odstránila s úmyslom zbytočne nepredlžovať konanie. Ďalej uviedol, že žaloba oprávneného dediča podľa ust. je právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domôcť ochrany svojho dedičstva. Žaloba nie je žalobou na určenie existencie či neexistencie právneho pomeru. Dedičské právo je pritom právom majetkovým, nie vlastníckym. Žaloba môže byť úspešná, len ak sa žalobcovi podarí, pri splnení zákonných predpokladov, vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného tým, že preukáže svoje dedičské právo. Žaloba na ochranu oprávneného dediča oproti žalobe na ochranu vlastníka podľa ust. sa odlišuje hlavne tým, že právo oprávneného dediča sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Povinnosť nepravého dediča pri vydávaní dedičstva sa riadi zásadami o bezdôvodnom obohatení, z ktorých vyplýva, že v prvom rade pôjde o naturálnu reštitúciu a ak táto nie je možná, má sa pravému dedičovi poskytnúť peňažná náhrada. Pre konanie o vydanie dedičstva je rozhodujúci právny stav v čase, kedy súd rozhoduje o vydaní veci. Za nesprávny považoval žalovaný aj petit žaloby, ktorý mal za formálne nesprávny a zmätočný, pretože vydanie termínovaného vkladu a prostriedkov na bežnom účte už ani nie je možné, pretože tieto účty už neexistujú a boli financie spotrebované. Vydanie in natura je tak nereálne a navyše právne ide o pohľadávky z účtu, a nie o peniaze. K zastaveniu dedičského konania sa vyjadril tak, že ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nedochádza k prejednaniu dedičstva. Rovnaký postup sa má použiť aj vtedy, ak po poručiteľovi zostane len nepatrný majetok. Ten súd vydáva tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve. Vydanie majetku sa musí týkať celého majetku poručiteľa vo vzťahu k tomu, kto sa postaral o pohreb. Žalovaný poukázal na Zborník č. I Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532 s tým, že je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova, a tak bol názoru, že podmienky určené v ust. nenastali. Na záver žalovaný zopakoval, že nie je dedičom, nededil po poručiteľovi a majetok nie je ex lege dedičstvom. Civilný súd podľa jeho názoru nemôže v civilnom sporovom konaní negovať či preskúmavať právoplatné procesné uznesenie o zastavení konania a o vydaní majetku a zasahovať do právomoci dedičského súdu a jeho procesného postupu v konaní o dedičstve a je na ťarchu žalobcu, že sa nepostaral ani o pohreb svojho otca, s čím boli spojené náklady, výdavky, ktoré on vynaložil. Zároveň žalovaný uviedol, že uhradil nielen pohrebné trovy poručiteľa, nájom hrobového miesta, ale za jeho života na jeho žiadosť aj záväzok voči justičnej pokladnici v sume 2.970,50 eur, pretože poručiteľovi hrozili zrážky zo starobného dôchodku, čo mal preukázať listinnými dôkazmi. V prípade meritórneho dedenia by žalobca ako jediný potomok poručiteľa za tieto dlhy i tak zodpovedal do výšky čistej hodnoty dedičstva, čiže by bol prakticky pri dedení ekonomicky takzvane na nule. 13. Ďalšie podania strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom, keď súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a priznal žalovanému voči nemu nárok na náhradu trov konania, teda rozhodol v jeho neprospech ( ) a včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a v spojení s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 16. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. 18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované v jeho opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. 19. Žalobca v odvolaní zásadne namietal, že súd prvej inštancie na danú vec neaplikoval ust. a , pričom napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne, za zjavné prekrúcanie a deformovanie práva v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu. Daným postupom súdu prvej inštancie malo podľa názoru žalobcu dôjsť až k odmietnutiu spravodlivosti. 20. V kontexte odvolacích námietok žalobcu vo všeobecnosti odvolací súd zdôrazňuje že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. zo dňa 17.12.2003). Právo na súdnu ochranu teda nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 21. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania majetku (špecifikovaného v uznesení Okresného súdu Žilina č. k. -27, zo dňa 10.10.2022) na tom skutkovom základe, že žalovanému bol označeným uznesením dedičského súdu (Okresného súdu Žilina) vydaný majetok poručiteľa A. B., a to napriek skutočnosti, že jediným oprávneným dedičom po poručiteľovi bol žalobca, s ktorým dedičský súd nekonal a rozsah majetku poručiteľa jednoznačne prekračoval rozsah majetku nepatrnej hodnoty. 22. Odvolanie žalobca argumentoval tým, že dedičstvo sa nadobúda ipso iure, čo znamená, že k prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dochádza priamo zo zákona, v momente smrti poručiteľa, teda dedič nemusí urobiť nijaký prijímací prejav a dedičstvo prechádza na dediča bez toho, aby sa

mu muselo dedičstvo odovzdať. Podmienkou nadobudnutia dedičstva k zdedenému majetku nie je rozhodnutie súdu, či osvedčenie o dedičstve. Potvrdenie o dedičstve má len deklaratórny význam a umožňuje dedičovi de facto aj de iure so zdedeným majetkom nakladať a využívať v celom rozsahu obsah tohto vlastníckeho práva k zdedenému majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o majetok veľký, alebo majetok nepatrnej hodnoty. Na podklade uvedeného žalobca vyvodil, že za dedičstvo sa považuje akýkoľvek majetok poručiteľa, teda aj majetok nepatrnej hodnoty, pričom aj na takéto dedičstvo v posudzovanom prípade má právo len žalobca ako jediný oprávnený dedič poručiteľa. Pokiaľ takýto majetok nadobudol rozhodnutím dedičského súdu žalovaný, je povinný ho žalobcovi ako jedinému oprávnenému dedičovi vydať, a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. 23. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania majetku z dedičstva po poručiteľovi A. B., ktorý mal z dedičstva nadobudnúť on ako oprávnený dedič. Nebolo sporné, že po poručiteľovi bolo vedené dedičské konanie pred súdnym komisárom JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, pričom uvedené konanie bolo skončené uznesením zo dňa 10.10.2022 tak, že nepatrný majetok poručiteľa bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb (žalovaný) a konanie bolo zastavené v zmysle ust. . Ďalej za nesporné považoval to, že žalovaný sa postaral o pohreb poručiteľa a rovnako aj to, že žalobca ako potomok poručiteľa nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi, jeho otcovi. Ďalej súd prvej inštancie založil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na právnom závere, že ochrana oprávneného dediča spočíva v práve domáhať sa majetku od nepravého dediča, resp. štátu, ak dedičstvo pripadlo štátu ( ). Nepravým dedičom je ten, kto v rozpore s hmotným právom nadobudol dedičstvo na základe rozhodnutia o dedičstve, hoci ho vôbec nemal nadobudnúť, pretože mu nesvedčil žiaden dedičský titul alebo ho mal nadobudnúť v menšom rozsahu, v akom ho skutočne nadobudol. Nepravým dedičom tak môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Oprávneným (pravým) dedičom sa rozumie ten, kto mal na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto titulov nadobudnúť dedičstvo namiesto toho, komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva (odúmrť) súdom v konaní o dedičstve. Naproti tomu vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Z toho vyplýva, že sa jedná o nadobudnutie vlastníctva k veciam, resp. majetku, nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust. . V prípade vydania nepatrného majetku tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a zastavenia konania, teda táto osoba nenadobúda majetok z titulu dedenia, ako dedič, ale na základe rozhodnutia súdu. Ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a z tohto dôvodu nadobudol podprahový majetok, nemá postavenie dediča a neprechádzajú na neho dlhy poručiteľa. Žaloba na vydanie dedičstva je vo všeobecnosti chápaná ako prostriedok nápravy nesprávneho, resp. nedostatočného zistenia skutkového stavu v dedičskom konaní a nachádza svoje uplatnenie najmä v situáciách, keď sa po skončení dedičského konania objaví závet alebo dedič, ktorý v čase dedičského konania nebol známy (prípadne bolo známe, že nejaký dedič ešte existuje, ale bol na neznámom mieste). Avšak podstatou žaloby o vydanie dedičstva je vydanie majetku, ktorý žalovaný nadobudol ako dedičstvo. Zastavenie dedičského konania a vydanie majetku nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa podľa ust. však vylučuje žalobu oprávneného dediča podľa ust. domáhať sa vydania dedičstva voči osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, keďže táto osoba nie je dedičom (teda ani nepravým dedičom), nikdy jej nesvedčalo dedičské právo. Dedičia nedisponujú právom podľa ust. voči tomu, kto nadobudol majetok podprahovej hodnoty ani vtedy, ak sa neskôr zistí, že poručiteľ zanechal aj iný majetok, prípadne ak sa zistí, že o pohreb poručiteľa sa postarala iná osoba. Uvedené potvrdzuje aj to, že v ust. osobitne pamätá v súvislosti s ochranou oprávneného dediča aj na situácie, keď dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť, hoci štát v takom prípade tiež nie je dedičom (pozn. štát podľa rovnako ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a za primerané náklady jeho pohrebu). Uznesenie o zastavení konania o dedičstve podľa ust. nemá vplyv na hmotnoprávne vzťahy dedičov a nie je prekážkou podania určovacej žaloby, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva po poručiteľovi a ani prekážkou pre podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve (). 24. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval a vyložil v napadnutom rozhodnutí citované právne normy. V podstatnej časti odôvodnenie napadnutého rozsudku vychádza aj z odbornej literatúry (k tomu viď Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, str. 703 až 707, ďalej Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, strana 1825 - 1826). Rozhodne tak nešlo o absurdnú argumentáciu súdu prvej inštancie, popierajúcu právo žalobcu na súdnu ochranu, ako dôvodil v odvolaní žalobca, zjavne len preto, že sa s ňou nestotožnil, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

nevyznelo v jeho prospech. Odvolací súd sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a nemá čo k nemu dodať, keďže dáva jasnú odpoveď na argumentáciu žalobcu a vymedzuje jasne dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú bez ďalšieho zamietol. 25. V uvedenom kontexte nemôže obstáť ani odvolacia argumentácia žalobcu založená vo svojej podstate na tom, že súd prvej inštancie prostredníctvom aplikácie ust. a nevytvoril normu, na základe ktorej by priznal žalobcovi žalovaný nárok. Základné princípy civilného sporového konania obsiahnuté v ust. čl. 1 až 18 sú právnymi normami procesnými, a nie hmotnoprávnymi. Ust. sa venuje problematike výkladu ustanovení , teda procesných noriem, a nie výkladu hmotnoprávnych noriem, z ktorých možno odvodiť žalobou uplatnený nárok. Rovnako ust. upravuje analógiu legis (ods. 1), resp. iuris (ods. 2) len v procesnom práve, a nie v práve hmotnom. Obdobne nenáležitým bol aj odkaz žalobcu na ust. , ktoré sankcionuje zneužívanie procesných práv. Žalobca v odvolaní ani nedefinoval, ktoré konkrétne procesné práva mali byť v posudzovanom spore tou ktorou stranou (zrejme žalovaným) zneužité. Je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom spore na základe žalobcom zvolenej žaloby nemožno revidovať (ním namietaný) prípadný nesprávny procesný postup dedičského súdu, resp. jeho prípadné vecne nesprávne rozhodnutie, čomu žalobca venoval značnú časť svojej odvolacej argumentácie (námietky, že dedičský súd nekonal so žalobcom ako jediným oprávneným dedičom po poručiteľovi; že dedičský súd nesprávne vyhodnotil, že poručiteľ zanechal majetok, ktorý je nepatrnej hodnoty a nedostatočne skúmal, či žalovaný je vôbec osobou, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a či všeobecná hodnota dedičstva presahovala žalovaným vynaložené a preukázané výdavky na pohreb poručiteľa). Inými slovami povedané žalobu žalobcu nemožno považovať za opravný prostriedok účastníka dedičského konania ( ) proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina v dotknutom dedičskom konaní vedenom pod spis. zn. a na základe nej preskúmavať úvahy a skutkové či právne závery tohto súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 26. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. 27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. riadne uviedol, prečo nevykonal ďalšie stranami navrhované dôkazy (viď odsek č. 27 napadnutého rozsudku), teda pre nadbytočnosť dokazovania a odvolací súd tieto dôvody považoval za vecne správne. Súd prvej inštancie dospel bez ďalšieho dokazovania k správnemu záveru o nedostatku vecnej legitimácie strán v spore, a preto bolo nadbytočné vykonávať ďalšie dôkazy navrhované stranami sporu (napr. o rozsahu žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného na úkor žalobcu ako oprávneného dediča). Za popísanej procesnej situácie, by akékoľvek ďalšie dokazovanie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Preto nebola opodstatnená ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ]. 28. Pokiaľ žalobca v odvolaní ďalej namietal, že mu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí „odporučil“ iné právne inštitúty uplatnenia jeho práv, odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie uviedol, že uznesenie o zastavení konania o dedičstve nie je prekážkou podania určovacej žaloby, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva po poručiteľovi a ani prekážkou pre podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve (), len v rámci všeobecného výkladu (odsek č. 25 odôvodnenia rozsudku), a nie ako určitý prostriedok, ktorým by si mal žalobca uplatniť nm tvrdené právo. Rovnako aj odkaz súdu prvej inštancie na možnosť uplatnenia si práva na náhradu škody podľa bol uvedený len za podmienky prípadnej zodpovednosti štátu za škodu. V končenom dôsledku nebolo úlohou súdu prvej inštancie poskytovať žalobcovi poučenie o náležitých prostriedkoch právnej ochrany, ale len rozhodnúť o ním uplatnenom nároku, a toto rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. . 29. S poukazom na uvedené tak nebol naplnený žiaden zo žalobcom uvedených odvolacích dôvodov podľa ust. , a . V nadväznosti na neopodstatnenosť odvolania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. ako vecne správny v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a ust. , a to tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol totiž aj v odvolacom konaní plne úspešnou sporovou stranou a vznikol mu tak podľa ust. proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania spojených s uplatňovaním a bránením jeho práva. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].