Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-128-2013.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o súdu o maloletú R. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, . L., toho času bytom u D. K., P. č. X, . Y. L. a otca: neuvedeného, o nariadenie ústavnej výchovy z úradnej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd nad maloletou R. F., nar. XX.X.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť v G. domove R., so sídlom v L., K. 6. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet príslušného ústavného zariadenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 20P 122/2013-7 zo dňa 07.05.2013 súd nariadil predbežné opatrenie , na základe ktorého bola maloletá R. F., nar. XX.XX.XXXX umiestnená do G. domova R. z dôvodu, že N. nemocnica L. /pracovisko X. K./ signalizovala narodenie dieťaťa drogovo závislej matke, ktorá nemá vytvorené podmienky na starostlivosť a priznala užívanie návykových látok. Staršie dieťa matky mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, je takisto umiestnená v G. domove R..
Tunajší súd svojím uznesením č.k. 20P 128/2013-2 zo dňa 07.05.2013 začal konanie vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou R. F., nar. XX.XX.XXXX.
Na pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na deň 10.10.2013 sa nedostavila matka maloletej, ktorá termín pojednávania brala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, pričom svoju neúčasť a svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vo veci v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P 122/2013, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Dôvodom umiestnenia maloletého dieťaťa do G. domova R. na základe predbežného opatrenia bola skutočnosť, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu, pričom nebol otec maloletého dieťaťa
určený. Matka je drogovo závislá. Okrem toho má ďalšie dieťa: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, nad ktorou je nariadená ústavná starostlivosť.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci uviedla, že s ohľadom na spôsob života matky maloletej, ktorá je závislá na návykových látkach, by maloletej v prípade jej zverenia do starostlivosti matky hrozila možná ujma na zdraví. Matka napriek tomu, že prezentovala a naďalej prezentuje vôľu postarať sa o maloletú, prihlásila sa prihlásila na návštevu maloletej v detskom domove, avšak následne neprišla. S poukazom na spôsob života matky, ktorá nikde nepracuje a živí sa pravdepodobne prostitúciou, keď súčasne berie drogy, odporučil určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonnom rozsahu.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka o dieťa momentálne nejaví skutočný záujem, naopak z jej spôsobu života sa javí, že sa o maloleté dieťa nedokážu postarať naďalej je drogovo závislá a s ohľadom na túto skutočnosť nie je schopná zabezpečiť stabilné zázemie pre jej všestranný rozvoj, keď navyše sa matka z miesta svojho bydliska na dlhšie obdobie aj dvoch týždňov stratí, pričom o sebe nadá nič vedieť. Nakoľko výchova dieťaťa nie je momentálne zabezpečená a v súčasnosti neprichádza do úvahy jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (§ 54 ods. 1 Zákona o rodine), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloletá bude umiestnená v G. domove R., ktorý vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa, keď navyše je v tomto zariadení umiestnená aj staršia sestra maloletej.
Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Podľa 39 ods. 4 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. S poukazom na ostatne citované zákonné ustanovenia súd matke určil rozsah vyživovacej povinnosti v minimálnom zákonnom rozsahu (t.č. vo výške 29,61 eur) a to s prihliadnutím na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery a jej nezriadený spôsob života. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nepracuje a zjavne ani nepracovala v riadnom pracovnom pomere, zdroj jej obživy je neznámy a súčasne je drogovo závislá, z ktorého dôvodu nie je predpoklad, že v jej schopnostiach a možnostiach bude za nezmenených podmienok platiť na výživu maloletej vyššou sumou. Preto súd aj s poukazom na odporúčanie zástupkyne kolízneho opatrovníka o rozsahu vyživovacej povinnosti matky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Výživné súd matke uložil platiť od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v zmysle zákona na účet príslušného zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.