Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-14-2012.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne A. N., H.. XX.X.XXXX, C. Ž. XXXX/XX, S. X - Ž.E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR, s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, proti žalovanému Športový klub polície Štrbské Pleso, občianske združenie, Turistická ubytovňa ŠKP, Štrbské Pleso 25, IČO: 00 688 622, o zaplatenie 19.120 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 19.120 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.1.2012 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.180,20 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.258,71 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo N.Ú., B..K.., S. S., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.1.2012 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 19.120 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku C-KN parcely č. XXXX/X o výmere 682 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX N. E.. Ú.. Š.. Na tomto pozemku sa nachádza stavba bez súpisného čísla vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaná na LV č. XXXX N. E.. Ú.. Š.. Žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu, keďže nemá uzavretú nájomnú zmluvu, odo dňa 14.5.2009, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobkyne. Žalovaný bol vyzvaný niekoľkokrát k uzavretiu nájomnej zmluvy k pozemku, výzvou zo dňa 29.9.2011 a tiež na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 28.11.2011, ale bezvýsledne. Žalovanému tak vzniklo bezdôvodné obohatenie za 32 mesiacov od 15.5.2009 do 15.5.2012, vo výške 19.120 eur s tým, že nájomné predstavuje 597,50 eur za mesiac.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že výška nájmu, ktorú požaduje žalobkyňa považuje za neprimeranú vzhľadom na kúpnu cenu pozemku 19.106,68 eur (575.608,- Sk), v zmysle kúpnej zmluvy. Cena pozemku, za ktorú bol kúpený pozemok je adekvátny nájom cca 1.000 - 1.500 eur ročne a požadovaná suma vzhľadom na kúpnu cenu pozemku je zjavne neprimeraná. Požadovaný nájom prevyšuje kúpnu cenu, za ktorú bola odkúpená nehnuteľnosť, keďže pozemok bol zakúpený v roku 2008, kedy boli najvyššie ceny nehnuteľností a odvtedy ceny nehnuteľností klesli.
Dňa 25.3.2013 právny zástupca žalovaného vrátil súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že predseda žalovaného zomrel a tým mu zanikla plná moc.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklej cene nájmu v lokalite, v ktorej sa pozemok nachádza a pre výšku nájomného nie je rozhodujúca nadobúdacia cena nehnuteľnosti. Pozemok sa nachádza v lukratívnej lokalite Vysokých Tatier na Štrbskom Plese. Žalobkyňa si uplatnila bezdôvodné obohatenie vo výške 597,50 eur za jeden mesiac, tzv. vo výške 7.170 eur ročne, čo pri výmere pozemku 682 m2 je 10,513 eur/m2 ročne a túto výšku považuje za primeranú a obvyklú, keď výška nájomného za pozemky sa vo Vysokých Tatrách pohybuje cca 10 % zo všeobecnej ceny pozemku za 1 m2 ročne. Všeobecná cena pozemku v lokalite Štrbské Pleso je vo výške cca 200 eur na 1 m2. Výška nájomného by mala byť cca 20 eur za 1 m2 ročne, čo je podstatne viac ako uplatnila žalobkyňa.
V predmetnej veci bolo na návrh žalobkyne nariadené predbežné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal nakladania s nehnuteľnosťou, stavbou - budova bez súpisného čísla, zapísanou na LV č. 3966 v k. ú. Štrba, postavenou na pozemku C KN parcely č. 3673/4 tak, že žalovaný nesmel nehnuteľnosť predať, darovať tretej osobe, zriadiť vecné bremeno, záložné právo alebo zabezpečovací prevod práva v prospech tretej osoby, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa za podaný návrh zaplatila súdny poplatok v sume 33 eur.
Na pojednávanie dňa 10.10.2013 sa nedostavila žalobkyňa, ktorú ospravedlnil jej právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný a keďže ide o právnickú osobu, súd uplatnil fikciu doručenia v zmysle aktuálneho výpisu z registra občianskych združení na sídlo združenia. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, listinnými dôkazmi, výpisom z LV č. XXXX N. E.. Ú.. Š., výpisom z LV č. XXXX N. E.. Ú.. Š., kúpnou zmluvou zo dňa 8.9.2008, vyjadrením realitnej kancelárie k cene prenájmu pozemku, rozsudkom č. k. 11C/144/2009-35 zo dňa 5.11.2010, výpisom z registra Občianskych združení, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku C-KN č. XXXX/X o výmere 682 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX N. E.. Ú.. Š. a ktorý nadobudla od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.5.2009 pod č. V 1582/2009. Na pozemku sa stojí stavba bez súpisného čísla ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaná na LV č. XXXX E.. Ú.. Š.. Platnosť kúpnej zmluvy bola napadnutá žalovaným v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/144/2009 o určenie vlastníckeho práva, v ktorom žalovaný namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že táto nebola podpísaná za žalovaného oprávnenou osobou. Žalobu súd zamietol rozsudkom dňa 5.11.2010, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom dňa 13.4.2011 a nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011. Žalovaný napriek právoplatnému rozsudku naďalej užíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy a následne aj na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnila si u žalovaného bezdôvodné obohatenie za 32 mesiacov od 15.5.2009 do 15.5.2012 tak, že priemerná výška nájomného predstavovala 597,50 eur za mesiac, teda spolu 19.120 eur.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 48 ods. 2 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 127 ods. 4 OSP, namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, čo preukázala predložením listu vlastníctva a na tomto pozemku je postavená stavba, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo bolo preukázané listom vlastníctva. Keďže žalovaný užíva pozemok žalobkyne bez právneho titulu, dochádza na jeho strane k neoprávnenému užívaniu cudzieho pozemku, čoho právnym následkom je nárok žalobkyne na plnenie bezdôvodného obohatenia. Týmto vznikol nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia za 32 mesiacov od 15.5.2009 do 15.5.2012. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, v konaní žalobkyňa predložila vyjadrenie realitnej kancelárie, že pozemok žalobkyne a jeho nájom sa pohybuje v minimálnej výške 431,50 eur a maximálne v sume 763,50 eur za mesiac. Žalobkyňa vykonala priemer najnižšej a najvyššej hodnoty nájomného za pozemok a tak nájomné predstavuje sumu 597,50 eur za jeden mesiac. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vykonal dokazovanie listinou, odborným vyjadrením a tento postup je namieste najmä z hľadiska hospodárnosti konania. Keďže o odbornom vyjadrení (dôkaznom prostriedku spôsobilým k tomu, aby slúžil ako dôkaz, ktorým je možné zistiť skutkový stav) súd nemal pochybnosti, s prihliadnutím aj na dôkazné bremeno žalovaného, ktorý nepredložil také listinné dôkazy ani nenavrhol znalecké dokazovanie ohľadom inej ceny nájmu, a teda bezdôvodného obohatenia. Námietka žalovaného smerovala k argumentácii, že cena nehnuteľností sa má odvíjať od kúpnej ceny pri predaji, čím chcel poukázať na kúpnu cenu pozemku, ktorý kúpila žalobkyňa od žalovaného. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil pretože zmluvné strany pri predaji nehnuteľností si môžu dohodnúť kúpnu cenu aj v minimálnej výške, a preto na to neprihliadol. Navyše pozemok sa nachádza v lukratívnej časti Vysokých Tatier na Štrbskom Plese. Keďže súd zobral za podklad svojho rozhodnutia odborné vyjadrenie, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatneného nároku žalobkyňou. Súd mal za to, že zistil cenu nájmu, ktorá korešponduje s výškou odplaty za bezdôvodné obohatenie, a to s využitím správy od realitnej kancelárie a tým bola zistená objektívna trhová hodnota nájomného vzťahu k predmetnej parcele.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania skôr, avšak žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania až odo dňa podania žaloby dňom 24.1.2012, súd priznal zákonný úrok z omeškania žalobkyni, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, preto súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.177 eur, a to na trovy, ktoré vznikli úspešnej žalobkyni v súvislosti s týmto konaním a taktiež za trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobkyne si uplatnil odmenu v zmysle § 10, 11, 13 ods. 2, 14, 15 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Vyčíslil si trovy právneho zastúpenia za právne úkony prevzatie, príprava zastúpenia v sume 353,54 eur, podanie žaloby, podanie vo veci samej zo dňa 25.6.2012 v sume 60,07 eur, vyjadrenie zo dňa 30.7.2012 v sume 353,54 eur, návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 176,77 eur, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 7.1.2013 v sume 176,77 eur, účasť na pojednávaní dňa 10.10.2013 v sume 353,54 eur, teda 4 x 353,54 eur. Zároveň si uplatnil aj hotové výdavky predstavujúce režijný paušál 1 x 7,63 eur + 6 x 7,81 eur, čo spolu predstavovalo 54,49 eur. Právny zástupca žalobkyne preukázal, že je platcom DPH, preto si uplatnil 20 % DPH zo sumy 1.882,26 eur. Preto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 2.258,71 eur. Keďže žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, za ktorý zaplatila sumu 33 eur, zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie aj tejto sumy. Teda celkovo trovy konania predstavovali 3.438,91 eur.
Podľa § 145 OSP, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.