Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/63/2012

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava 1, proti odporkyni: J. N., nar. XX.XX.XXXX, G. Z.S. XXX, XXX XX G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, práv. zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom v Stropkove, o zaplatenie 1 174,33 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 63,37 Eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto rozsudku cestou Daňového úradu Bratislava.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 23.01.2012 sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 174,33 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ pred začatím pojednávania vzal v celom rozsahu späť návrh na začatie konania.

Podľa , a , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované ustanovenie zákona súd vyhovel navrhovateľovi a konanie po späťvzatí návrhu na začatie konania zastavil. Súhlas odporkyne so späťvzatím nie je potrebný, nakoľko k návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

O trovách konania, súd rozhodol podľa . Nakoľko navrhovateľ vzal po začatí konania návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. S poukazom na uvedené by mala odporkyňa nárok

na náhradu trov konania. Nakoľko odporkyni žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnila, súd jej náhradu trov konania v tejto časti nepriznal.

Iná však bola situácia v prípade vedľajšieho účastníka, ktorý si písomným podaním zo dňa 27.02.2013 v konaní uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Je pravdou, že vychádzajúc zo zásady úspešnosti boli so zreteľom na späťvzatie navrhovateľa v prejednávanej veci splnené predpoklady na to, aby mal vedľajší účastník podľa právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník totiž v konaní vystupoval na strane odporkyne, nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť a zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklady pre priznanie náhrady trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi ( ), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach a nasl. . Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci , tiež vo veci ). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v odraz práve v znení ustanovenia , ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd účastníkovi môže priznať náhradu takto vzniknutých trov.

Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.

Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na Nález ÚS SR vo veci z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : "Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej ", pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom.

V prejednávanej veci vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne v sume 165,91 eura za dva úkony právnej pomoci.

Súd sa dôkladne zaoberal otázkou účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom však po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv odporkyne, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval v prejednávanej veci, a to z nasledovných dôvodov:

Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa z. č. , o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je

účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (http://www.wix.com/oz-hoos/hoos/), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam ProfiCredit, Pohotovosť a SOS Finance, avšak aj vzorovú žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. V. D..

Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle .

Hoci už vyššie uvedené závery boli dostatočným dôvodom na to, aby súd v prejednávanej veci nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, súd zohľadnil aj ďalšie okolnosti, konkrétne okolnosti, ktoré majú pôvod v prejednávanej veci, osobitne v charaktere veci a postupe vedľajšieho účastníka v konaní.

Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých (obdobných) sporoch sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. O tom svedčí aj to, že ako je súdu známe z úradnej činnosti a ako to vyplýva aj z podania, ktorým vedľajší účastník vstúpil do tohto konania, na tunajšom súde (i na väčšine iných súdov v Slovenskej republike) vstúpil vedľajší účastník do množstva obdobných sporov, kde jeho konkrétna obrana spočíva v namietaní uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom opakovane uvádza totožné argumenty, ktoré už navyše súdy v obdobných veciach použili vo svojej rozhodovacej činnosti (tieto rozsudky vedľajší účastník sám opakovane predkladá súdu spolu so svojim vyjadrením). Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Naviac, vedľajší účastník už priamo v písomnom podaní, v ktorom namietol zmluvnú pokutu, si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré ešte ani nebolo súdom nariadené a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho advokáta, vec prejednal a rozhodol. Pre úplnosť sa žiada dodať, že rovnako vedľajší účastník postupuje aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých takto do konania vstúpil, pričom vo väčšine vecí splnomocnil totožného advokáta.

Za takýchto okolností potom nepochybne, tiež v spojení s už skôr uvedenými závermi, v žiadnom prípade nemožno považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorú vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom v tomto konaní.

Z uvedených dôvodov potom súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

V zmysle prvej vety v platnom znení, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

V zmysle v platnom znení, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

S poukazom na citované ustanovenia , súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý zaplatil navrhovateľ za podanie návrhu na začatie konania v sume 70 Eur, ktorý bol krátený o sumu 6,63 Eur, teda súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 63,37 Eur, prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia,

Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ).