Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-52-2013.pdf
PDF · 105.67 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa B. W. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov matky T. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., Č. P. XXX/XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Iveta Bračoková, advokátka so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 29 a otca H. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Erika Golská, advokátka so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 29, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú B. W. A., narodenú XX.XX.XXXX do výchovy a starostlivosti matky T. W..
Otec H. A. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. W. A. sumou 80,--Eur, vždy mesačne vopred k rukám matky maloletého dieťaťa do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 12.04.2013.
Zročné výživné za obdobie od 12.04.2013 do 30.09.2013 vo výške 390,54 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach vo výške 20,--Eur spolu s bežným výživným až do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk otca H. A. s maloletou B. W. A. tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každú sobotu od 13.00 hodiny do 15.00 hodiny a každú nedeľu od 10.00 hodiny do 12.00 hodiny. Styk bude prebiehať za prítomnosti matky.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej B. W. do jej výchovy a starostlivosti a určenia výživného otcovi maloletého dieťaťa vo výške 150,--Eur mesačne od narodenia dieťaťa. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa žila v spoločnej domácnosti asi šesť mesiacov, potom ako sa dozvedela, že čakajú spolu dieťa. Ich spolužitie nebolo bezproblémové, mali rozličné názory, preto sa ešte pred narodením dieťaťa rozišli. Otec po narodení maloletej dcéry otcovstvo uznal dobrovoľne a prispel na jej výživu jednorázovo sumou 60,--Eur. Ona pracovala v T. republike ako opatrovateľka. V súčasnosti poberá príspevok v materstve vo výške 50,--Eur na deň, ktorý jej bol vyplácaný do júna 2013. Od 01.06.2013 poberá na Slovensku rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,-Eur. Podala si aj žiadosť do T. republiky o rodičovský príspevok, avšak vec je v štádiu vybavovania.
V súčasnosti býva sama s maloletou v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Za nájomné, elektrinu platí mesačne 155,57 Eur, za plyn 5,--Eur mesačne. Mesačne platí životnú poistku pre seba v poisťovni Kooperatíva vo výške 12,15 Eur, maloletej životné poistenie mesačne 18,09 Eur a tiež má výdavky v súvislosti s platením telefónu. V mesiaci marec z XXX,XXrepubliky jej bolo na účet pripísaných
296,99 Eur materská, v mesiaci apríl suma 1 550,--Eur a v mesiaci máj suma 950,--Eur. Výdavky má aj v súvislosti s maloletou čo sa týka nákupu sušeného mlieka, plienok, oblečenia, hygienických a kozmetických potrieb. Maloletá má problémy s trávením, takže v súvislosti s týmto má zvýšené výdavky kupuje jej v lekárni rôzne lieky. Otec o maloletú nemá záujem a taktiež jej ani nezavolá. Otec videl maloletú len jedenkrát keď mala tri týždne, odvtedy nie.
Pokiaľ otec navrhuje upraviť styk s maloletou s týmto súhlasí, avšak len za jej prítomnosti z dôvodu, že maloletá má zdravotné problémy, má reflux, mlieko jej vyteká aj po dvoch, troch hodinách od jedenia. Styk navrhla upraviť za jej prítomnosti minimálne po dobu 4 až 5 mesiacov, nakoľko otec maloletú nepozná, nepozná jej správanie a návyky, pretože ju bol navštíviť len jedenkrát na pár hodín.
Otec uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do výchovy a starostlivosti matky, avšak čo sa týka výživného navrhol ho výške 60,--Eur tak, aká bola pôvodná dohoda s matkou dieťaťa. Navrhol taktiež, aby mu bol upravený styk bez prítomnosti matky, nakoľko spolu zle vychádzajú, a to 40 minút v rozsahu jedného týždňa za účelom kočíkovania v bydlisku matky a následne dve hodiny v priebehu týždňa. Je pravdou, že jednorázovo maloletej zaslal výživné keď sa narodila 60,--Eur, odvtedy výživné neplatí.
Pracuje ako profesionálny vojak vo Vojenskom útvare v T. a preto, aby mohol vykonávať svoju prácu musí tam byť ubytovaný aj počas týždňa. Je ubytovaný v ubytovni technických služieb Mesta T., kde za ubytovanie mesačne platí sumu 146,60 Eur a taktiež si musí zabezpečovať stravu, na obedy prispieva za jeden lístok 0,72 Eur, čo je mesačne 14,40 Eur. Do práce musí cestovať a tieto výdavky sa snaží minimalizovať, mesačne ho vyjde cestovné okolo 60,--Eur, čo je vlakom alebo autobusom. Za účelom rekonštrukcie rodinného domu, kde pôvodne chcel bývať s matkou maloletého dieťaťa si zobral dva úvery, pričom mesačne spláca za hypoúver sumu 232,97 Eur a za druhý spotrebný úver 93,31 Eur. Taktiež si platí životnú poistku v poisťovni Allianz vo výške 24,40 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva so svojou matkou, ktorej patrí rodinný dom, a preto aj všetky služby, ktoré sa platia v súvislosti s bývaním sú písané na meno jeho matky. Výška platieb v súvislosti s bývaním v mieste jeho trvalého bydliska je 154,64 Eur a príjem jeho matky je 181,37 Eur. Prevažnú časť týchto výdavkov znáša on. Myslí si, že príjem matky dieťaťa by mohol byť vyšší keby si vybavila materský príspevok v T.. Podľa jeho vedomostí by mohla z XXX,XX dostávať mesačne 441,95 Eur, je to však potrebné si uplatniť do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa. Tiež zistil, že v T. by mohla poberať detské prídavky vo výške 170,--Eur mesačne a taktiež ako nevydatej matke jej prináleží príspevok vo výške 6,06 Eur denne, čo je 184,32 Eur. Po jeho prepočte by matka z T. mohla poberať mesačne 796,27 Eur. Pokiaľ on uhradí všetky výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním v T. a hypotékou, ostane mu suma 48,--Eur. V rámci mimosúdnych jednaní navrhol matke výživné vo výške 80,--Eur, ktoré zodpovedá veku dieťaťa, odôvodneným potrebám ako aj možnosti a schopnosti otca.
Čo sa týka jeho styku s maloletou, myslí si, že dieťa ešte zatiaľ nemá návyky, mal skúsenosť s deťmi veľmi útleho veku v priebehu 10 dní, keď bola na návšteve jeho sestra z W., ktorá má trojmesačné dieťa. Preto žiadal upraviť styk s maloletou bez prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník uviedol, že by preferoval, aby bola schválená rodičovská dohoda, ak by sa rodičia dohodli. Súhlasí aj s tým, aby dieťa bolo zverené matke, nakoľko sa o neho stará a otcovi, aby bolo určené výživné. Styk otec s maloletým dieťaťom vzhľadom na vek dieťaťa a jeho zdravotný stav navrhol len za prítomnosti matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o príjme rodičov, listinných dôkazov preukazujúcich pravidelné mesačné výdavky matky a otca, správ z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17C/42/2013, lekárskej správy V.. W. a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom nežili v spoločnej domácnosti už v čase narodenia dieťaťa. Matka s maloletou dcérou žije v dvojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve a v súčasnosti je na materskej dovolenke. Jej príjmom je počnúc od 01.06.2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,--Eur. Do mesiaca jún 2013 poberala príspevok v materstve z T. republiky 50,--Eur na deň v priemere cca 1 000,--Eur na jeden mesiac.
V súvislosti s bývaním má matka výdavky vo výške 160,--Eur, kde je zahrnutá platba nájomného, elektriny, plynu. Matka spláca úver vo výške 21,17 Eur, platí si životnú poistku vo výške 12,15 Eur mesačne a poistku pre maloleté dieťa vo výške 18,09 Eur mesačne.
Otec maloletej pracuje ako profesionálny vojak na Vojenskom útvare T., pričom za rok 2012 jeho priemerná netto mzda bola vo výške 875,42 Eur a za rok 2013 mesačne 870,32 Eur. Otec maloletého dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v XXX,XX kde dochádza na víkend. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel. V súvislosti s bývaním platí za inkaso 154,64 Eur, pričom platobný doklad SIPO je vystavený na meno jeho matky ako vlastníčky nehnuteľnosti. Jeho matka má príjem 181,37 Eur. V súvislosti s výkonom práce má výdavky s bývaním vo výške 146,60 Eur mesačne, so stravou 14,40 Eur mesačne, s cestovným 60,--Eur mesačne. Tiež si platí poistku životnú vo výške 24,40 Eur, úver vo výške 232,97 Eur a vo výške 93,31 Eur. Taktiež si mesačne platí telefón.
Kolízny opatrovník prešetril pomery tak u matky ako aj u otca a podal súdu správy, z ktorých vyplýva, že matka maloletého dieťaťa býva v dvojizbovom byte s príslušenstvom, ktorý má v osobnom vlastníctve, okrem dvojizbového bytu vlastní osobný automobil značka Volkswagen Polo, rok výroby 2000. Maloletá je v zdravotnej starostlivosti V.. W.. Otec ju bol navštíviť raz cca na dve hodiny a na jej výživu prispel v mesiaci apríl 2013 sumou 60,--Eur. Otec maloletej býva v rodinnom dome svojej matky. Dom je po rekonštrukcii vo veľmi dobrom stave, výdavky s bývaním činia 50,--Eur elektrina a 100,--Eur plyn. Je zamestnaný vo Vojenskom útvare T. ako vojak z povolania s čistým mesačným príjmom 850,--Eur. V osobnom vlastníctve má motorové vozidlo značky Škoda Favorit a Audi A4.
Z lekárskej správy V.. V. W., všeobecnej lekárky pre deti a dorast H. je zrejmé, že maloletá napriek diétnym opatreniam často vracia, po vracaní má dusivý kašeľ. Matke bol doporučené gastroenterologické vyšetrenie. V prípade, ak má dieťa ťažkosti matka prichádza do ambulancii ihneď. Otec na ambulancii nikdy nebol. Vzhľadom k hore uvedenému a vzhľadom k veku dieťaťa lekár neodporučil dávať otcovi ani niekoľko hodín.
Z pripojeného súdu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17C/42/2013 má súd preukázané, že dňa 29.04.2013 otec maloletého dieťaťa H. A. podal návrh o zapretie otcovstva k maloletej B. W. A.. Vec nie je právoplatne skončená, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom F.. T.. M. H., E.. z odboru genetika.
Podľa § 154 odsek 1 O. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je dôvodné, aby maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky, v podstate to navrhli obaja rodičia ako aj kolízny opatrovník. Matka sa o dieťa stará od jeho narodenia, naopak otec o dieťa neprejavuje záujem, videl ho len jedenkrát v živote. Podal návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, hoci dobrovoľne uznal otcovstvo.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Pri určení výživného otcovi vo výške 80,--Eur mesačne súd zohľadnil zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, vek a potreby dieťaťa, ktoré má narušený zdravotný stav, má problémy s trávením, takže matka má zvýšené výdavky s kúpou špeciálnych sušených mliek ako aj liekov. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Výživné 150,--Eur tak, ako to žiadala matka by nezodpovedalo veku i potrebám dieťaťa. Matka do narodenia dieťaťa pracovala na živnosť ako opatrovateľka v T., pričom do júna 2013 poberala príspevok v materstve z T. T. priemerne 1 000,--Eur mesačne. Do mesiaca jún 2013 bol teda jej príjem väčší ako bol príjem otca maloletého dieťaťa, ktorého priemerná netto mzda za rok 2013 je vo výške 870,32 Eur a za rok 2012 875,42 Eur mesačne. Počnúc od 01.06.2013 má matka príjem len rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavok na maloleté dieťa. Čo sa týka majetkových pomerov matky vlastní dvojizbový byt, ktorý má v osobnom vlastníctve a osobné motorové vozidlo Volkswagen Polo, rok výroby 2000. Matka listinnými dôkazmi súdu preukázala výdavky súvisiace s bývaním, úhradou úveru, poistiek a telefónu v celkovej výške 211,41 Eur, z čoho podľa názoru súdu výdavky vo výške 51,41 Eur v súvislosti s platením úveru a poistiek, plus telefón sú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Otec preukázal listinnými dôkazmi výdavky vo výške 154,64 Eur súvisiace s bývaním v mieste trvalého bydliska, výdavky súvisiace s bývaním v mieste výkonu práce vo výške 146,60 Eur, so stravovaním v práci vo výške 14,40 Eur mesačne a taktiež je zrejmé keďže má miesto výkonu práce mimo trvalého bydliska, takže má aj výdavky súvisiace s cestovaním podľa jeho tvrdenia vo výške 60,-- Eur. Otec uhrádza úver, telefón a životnú poistku. Výdavky, ktoré sú nevyhnutné, a ktoré má otec sú vo výške 375,64 Eur, kde súd zahrnul výdavky súvisiace s bývaním, stravou a cestovným ako aj bývaním v mieste výkonu práce. Podľa názoru súdu však výdavky spojené s bývaním v mieste trvalého bydliska,
ktoré sú na meno jeho matky na týchto by sa mala podieľať aj jeho matka ako vlastníčka nehnuteľnosti, keďže v rodinnom dome aj býva. Výdavky otca, ktoré preukázal vo výške 350,68 Eur ako platby úveru, poistiek, telefónu, súd považoval za nie nevyhnutné výdavky.
Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovacou povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, prípadne starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývaním, stravy, nákupu ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritérium schopnosti, možnosti a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 Zákon o rodine. Miera životnej úrovni rodičov je objektívne zistiteľná napríklad aj výškou mesačných nákladov rodičov, a to v súhrne ale aj cez jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov, napríklad účty za mobilný telefón, internet, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a podobne. V danom prípade majetkové pomery otca vrátane jeho zárobkových príjmov a výdavkov avizujú nie celkom nízku životnú úroveň otca, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. To platí aj pre výdavky matky, ktoré nie sú nevyhnutné.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že výživné, ktoré určil vo výške 80,--Eur mesačne otcovi, pričom súd zdôrazňuje, že aj matka má zabezpečiť výživu pre dieťa je primerané veku dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
Zročné výživné za dobu od narodenia dieťaťa, t. j. od 12.04.2013 do 30.09.2013 vo výške 390,54 Eur súd povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 20,--Eur spolu s bežným výživným a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. Maloletá B. W. sa narodila 12.04.2013, pričom za mesiac apríl pri určenom výživnom 80,--Eur na mesiac by jej mal otec zaplatiť sumu 50,54 Eur (2,66 Eur výživné na jeden deň x 19 dní). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že otec v mesiaci apríl zaplatil výživné 60,--Eur, takže má preplatok 9,46 Eur (60 - 50,54). Výživné za mesiace máj, jún, júl, august, september je vo výške 80 x 5 = 400 - 9,46 (preplatok na výživnom) = 390,54 Eur, čo predstavuje zameškané výživné.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou W. W., súd styk upravil v rozsahu každý týždeň počas víkendov dve hodiny za prítomnosti matky. Pri upravovaní styku súd vychádzal z veku dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu malo šesť mesiacov, taktiež na skutočnosť, že dieťa má zdravotné problémy súvisiace s trávením (často vracia prijatú potravu) ako aj na skutočnosť, že otec dieťa v podstate nepozná, videl ho len jedenkrát od narodenia. Súd taktiež prihliadol pokiaľ určil styk otca za prítomnosti matky, že otec s maloletou nemá žiadne skúsenosti, taktiež nemá skúsenosti ani s deťmi veľmi útleho veku a v súčasnosti s poukazom aj na lekársku správu od V.. W. si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje, aby pri styku otca s ním bola prítomná aj matka, ktorá ho pozná, a hlavne pozná jeho zdravotný stav. Účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa druhý rodič mohol aspoň čiastočne podieľať na výchove maloletého dieťaťa, a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je nemenné, ale sa za podmienky zmeny pomerov ho možno aj zmeniť (§ 28 Zákona o rodine). Čo sa týka frekvencie styku, súd prihliadol na skutočnosť, že otec má miesto výkonu práce mimo trvalého bydliska a domov prichádza len v piatok, pričom súd určil styk otca každý víkend s tým, aby dieťa získalo určitý vzťah k otcovi a taktiež, aby otec spoznal správanie dieťaťa, jeho návyky, a aby sa medzi nimi postupne vytvorilo určité citové puto.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.