Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Ek-25-2017.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Subarea
56Ek/25/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX S., zákonný zástupca: J. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX S. proti povinnému: N. F., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. C. XXX, XXX XX C. o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. XXEX XX/XX, o návrhu na pripustenie zmeny účastníkov konania takto
rozhodol:
I. Súd návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníkov zamieta.
II. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje.
III. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
IV. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
V. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.06.2017 prostredníctvom súdneho exekútora - JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného od 01.03.2017 do 31.05.2017 vo výške 51,39 eur a bežného výživného od 01.06.2017 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do budúcna na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 17P/59/2016-42 zo dňa 26.01.2017 (ďalej v texte len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 16.06.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 17EX 63/17.
3. Dňa 26.04.2023 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu „Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania - povinného“ z dôvodu, že povinný dňa 31.03.2021 zomrel. Uznesením Okresného súdu Lučenec prostredníctvom povereného súdneho komisára JUDr. Mariána Jurinu, č. k. 2D/167/2021-64, Dnot 100/2021 zo dňa 18.08.2022, právoplatným dňa 30.12.2022 a vykonateľným dňa 05.01.2023, bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva a právne úkony zákonného zástupcu J. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX S. v mene maloletej V. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX S., podľa ktorej majetok poručiteľa nadobúdajú oprávnený a syn poručiteľa M. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX S..
4. Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
5. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
7. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 63 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
10. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako „exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, „za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
12. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, „ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. Procesná subjektivita, spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti, je základnou procesnou podmienkou, ktorú súd skúma na začiatku konania a tiež kedykoľvek v priebehu konania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný dňa 31.03.2021 zomrel, jeho spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní zanikla. V nadväznosti na uvedené exekučný súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekúcie smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti povinného stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Súd konanie zastaví v prípadoch,
keď je konanie viazané výlučne na osobu povinného, prípadne oprávneného, ktorá stratila procesnú subjektivitu a ak ide o právo, ktoré neprechádza na iné osoby. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby, resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné. Exekučný súd konštatuje, že dňom smrti povinného jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému zanikla, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou povinného, t.j. rodiča oprávneného.
18. Súdny exekútor si do dedičského konania prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z trov exekúcie ku dňu smrti poručiteľa vo výške 191,00 eur.
19. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia exekučný súd nemôže na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a ani nevznikol dôvod pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Takisto nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie súd, keďže exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa nebola zastavená v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené exekučný súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Pre úplnosť exekučný súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom ústavný súd konštatuje, že „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“
20. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov exekučného konania neuplatnil s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v priebehu vykonávania exekúcie zomrel, súd o trovách konania medzi účastníkmi konania nerozhodoval.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.