Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-404-2012.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/404/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, K. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, bydliskom J. N., C. J. N. XXX a otca, Q.O. Z., štátneho občana Slovenskej republiky, bydliskom A. R. C., N. H. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Otec dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému Q. sumou po 50,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 10.07.2013, čím sa z n i ž u j e jeho vyživovacia povinnosť k maloletému Q. z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne a v časti určenia vyživovacej povinnosti sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/248/2011-23, zo dňa 13.02.2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa svojim návrhom zo dňa 10.12.2012 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2012. Uviedol, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného v roku 2012 došlo na jeho strane k výraznej zmene v pomeroch. Ukončil podnikanie ako Ž., nakoľko pre nedostatok práce nedosahoval žiadny príjem. V tom období sa mu zhoršil zdravotný stav pre B. problémy a nepodarilo sa mu preto nájsť prácu. Okrem mal. Q. mal vyživovaciu povinnosť ešte k mal. I., ktorej mal na základe súdneho rozhodnutia platiť výživné 170,- Eur mesačne a pre neschopnosť platiť toto výživné požiadal aj u mal. I. o zníženie výživného. Na základe trestného oznámenia matky mal. I. bol otcovi pre N. U. N. výživy podľa § XXX ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, č.k. 3T/157/2011 uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Nakoľko otec bol v tom čase v dvojročnej skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trenčíne, č.k. 2T/58/2010, právoplatným dňa 18.08.2010, ktorým bol otec odsúdený za prečin B. R. U. podľa § XXX ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/58/2010 zo dňa 27.02.2012 bolo rozhodnuté, že trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov sa vykoná. Pre prečin U. N. C. bol vo výkone trestu odňatia slobody od 16.03.2012 do 28.06.2012. Opätovne bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy, a to k mal. Q. a trest odňatia slobody nastúpil dňa 03.09.2012 s dátumom ukončenia dňa 03.03.2014. Zameškané výživné, pre ktoré bol trestne stíhaný uhradil matke dňa 30.07.2013 sumou 1900,- Eur, nakoľko mu hrozilo ďalšie trestné stíhania a ďalšie odsúdenie. Sumu 1.900,- Eur na úhradu dlhu matke si požičal od nebankového subjektu Kešovka a splácať ho budem po 100,- Eur mesačne. Ďalší dlh má u spol. Provident, vo výške 500,- Eur, ktoré si požičal pred viacerými rokmi a spláca ho týždenne po 15-20 Eur. V čase, keď bol vo VTOS, dlh splácali jeho rodičia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol dňa 10.07.2013 podmienečne
prepustený a dňa 19.08.2013 uzatvoril pracovný pomer u F. I..W..V.. I. I.A. X., na pozíciu V. C., so základnou hodinovou mzdou 2,35 Eur brutto. Za 9 dní mesiaca august 2013 mal zárobok 140,- Eur. Pracovať by mal v súčasnosti za minimálnu mzdu a po troch mesiacoch by sa mala táto minimálna mzda zvýšiť. Výplatnú pásku za mesiac august 2013 k dispozícii otec nemal, nakoľko pracoval iba 9 dní a zamestnávateľ mu prisľúbil odovzdať mu výplatnú pásku za mesiac august s výplatnou páskou za mesiac september 2013.
Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že je slobodná a s mal. Q. žije v rodinnom dome svojich rodičov, spolu s rodičmi, babkou a jednou neplnoletou sestrou. V dome s nami bývajú aj jej ďalšie dve plnoleté sestry, jedna slobodná a druhá vydatá s manželom a s dcérou. Rodičom na prevádzku domu prispieva sumou 50,- Eur, pričom v tejto čiastke je aj príspevok na stravovanie matky a maloletého u rodičov. Rodičia platia mesačne 134,- Eur za elektrinu a kúria drevom a uhlím s čím majú výdavky na kúpu týchto palív. Ročné náklady na kúrenie sú asi 1.000,- Eur. Matka si platí za telefón 23,- Eur mesačne, poistenie 13,44 Eur mesačne a mal. Q. platí poistenie 20,80 Eur mesačne. Mal. Q. je zdravý a výdavky s ním má matka bežné, primerané jeho veku a potrebám. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 199,97 Eur a prídavok na jedno dieťa. Otec sa o mal Q. zaujímal tak, že Q. napísal list, v ktorom mu blahoželal k narodeninám.
Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil. Poukázal, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a dieťa je odkázané na výživu svojich rodičov. Pokiaľ má otec dieťaťa finančné prostriedky na úhradu dlhu nebankového subjektu Kešovka a Provident, musí mať finančné prostriedky aj na výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spisy tunajšieho súdu spis.zn. 30P/404/2012, 30P/97/2012, 30P/248/2011, správy o príjme otca, správy a potvrdenia o príjme matky, pracovnú zmluvu otca zo dňa 14.08.2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloletý Q. sa narodili zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/248/2011-23 zo dňa 13.02.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal mal. Q. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumou po 100,- Eur mesačne. Matka dieťaťa bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 194,-Eur mesačne a prídavok na jedno dieťa 22,54 Eur mesačne. Otec maloletého bol Ž.. Podnikal v oblasti E. O. E.. V roku 2010 mal základ dane 2668,98 Eur. Mal. Q. mal 9 mesiacov a bol v starostlivosti matky, bol zdravý a matka s ním mala výdavky bežné, primerané jeho veku a potrebám. Okrem mal. Q. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec mal okrem maloletého vyživovaciu povinnosť k mal. I. nar. XX.XX.XXXX z jeho predchádzajúceho vzťahu, rozvedeného manželstva, ktorej bol zaviazaný platiť výživné sumou 170,- Eur mesačne.
V súčasnosti má Q. X,X roka, je zdravý, je v starostlivosti matky a matka má s ním výdavky primerané jeho veku a potrebám. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, prídavok na jedno dieťa 23,10 Eur a dávky v hmotnej núdzi za 6/2012 až 07/2013 vo výške 80,50 Eur mesačne. Otec dieťaťa bol v čase od 03.09.2012 do 10.07.2013 vo výkone trestu odňatia slobody pre prečinu zanedbania povinnej výživy k mal. Q.. Dňa 30.07.2013 uhradil k rukám matky mal. Q. dlh na výživnom sumou 1900,- Eur a dňa 10.07.2013 bol otec mal. Q. z výkonu trestu podmienečne prepustený. Dňa 14.08.2013 otec uzatvoril pracovnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou F. I..W..V.., I. I. X. na pozíciu V. C.Ý.W. so základnou hodinovou mzdou 2,35 Eur brutto a za 9 dní mesiaca august 2013 mal zárobok 140,- Eur. Pracovať by mal v súčasnosti za minimálnu mzdu. Otec maloletého bol do apríla 2012 Ž.. V súčasnosti má Ž. činnosť pozastavenú.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/58/2010 zo dňa 18.08.2010, bola schválená Dohoda o vine a treste, uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obvineným Q. Z., teda otcom maloletého dieťaťa, z dôvodu že tento spáchal prečin B. R. U. podľa § XXX ods. 1, 2 písm. a/ Tr. Zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, na dobu dva roky.
V rámci plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby, bol otec maloletého dieťaťa, Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.11.2011 pod č.k. 3T/159/2011 uznaný vinným, zo spáchania prečinu
U. N. C. podľa § XXX ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako otec mal. I. Z. bol povinný prispievať na jej výživu v zmysle rozsudku OS Trenčíne 11C/17/2010-21 zo dňa 08.06.2010 sumou 170,- eur mesačne, pričom si túto povinnosť, od mesiaca marec 2011 vrátane, až ku dňu vydania trestného rozkazu v mieste svojho bydliska, ani inde riadne neplnil, zaplatil len v mesiaci apríl 2011 sumu 170,- eur, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom vo výške 1.188,- eur. Trestným rozkazom bol v súvislosti s týmto, odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Okresný súd Trenčín uznesením pod č.k. 2T/58/2010-145, zo dňa 27.02.2012 rozhodol tak, že odsúdený Q. Z., teda otec maloletého dieťaťa, sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2010 sp.zn. 2T/58/2010, právoplatného dňa 18.08.2010, a preto mu trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nariadil vykonať. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uvádza, že k premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný, došlo práve z dôvodu, že otec dieťaťa bol odsúdený trestným rozkazom č.k. 3T/157/2011 pre N. U. N. C., teda v rámci plynutia skúšobnej doby, v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín pod č.k. 2T/58/2010, sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, spočívajúcej v spáchaní prečinu U. N. C. vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je účastníkom aj v tomto konaní.
Zo správny Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Bratislava vyplynulo, že otec dieťaťa bol od 03.09.2012, vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin B. R. U., ktorý výkon by sa mu mal skončiť dňa 03.03.2014. Dňa 10.07.2013 bol podmienečne prepustený. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený a za 8/2012 až 7/2013 mal čistú priemernú mesačnú mzdu 55,12 Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z výkladu ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Touto zmenou nie je teda akákoľvek zmena v hľadiskách rozhodujúcich pre stanovenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia. Z tohto pohľadu je potom dôležité určiť aj dobu, ktorá predstavuje počiatok zmeny vyživovacej povinnosti. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
V danom prípade súd preskúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému Q.. Od poslednej úpravy výšky výživného uplynul 1 rok a 8 mesiacov. Na strane maloletého a jeho matky nedošlo k podstatným zmenám. Mal. Q. mal pri poslednom rozhodovaní o výške výživného 9 mesiacov, bol zdravý, s bežnými výdavkami, v starostlivosti matky. Matka mala príjem z rodičovského príspevku a prídavku na jedno dieťa. Okrem mal. Q. nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je mal. Q. vekovo starší, má 2 roky a 5 mesiacov a je v starostlivosti
matky, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke, s bežnými výdavkami na mal. Q.. Matka má príjem z rodičovského príspevku, z prídavku na jedno dieťa a do 7/2013 aj z dávok v hmotnej núdzi. Otec dieťaťa pri poslednom rozhodovaní o výživnom pracoval ako Ž. so základom dane 2668,98 Eur. Okrem mal. Q. mal vyživovaciu povinnosť k mal. I. Z., ktorej bol zaviazaný súdnym rozhodnutím platiť výživné sumou po 170,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec od 03.09.2012 vykonával trest odňatia slobody v príčinnej súvislosti so spáchaním prečinu ublíženia na zdraví, za ktorý mu však bol uložený trest podmienečný, s odkladom na skúšobnú dobu. Pokiaľ by sa otec, v rámci plynutia skúšobnej doby nebol dopustil ďalšej trestnej činnosti, spočívajúcej v prečine U. N. C., nebolo by došlo k premene podmienečne uloženého trestu odňatia slobody u otca, na trest nepodmienečný, ktorý vykonával od 03.09.2012 a ktorého výkon by mal byť ukončený 03.03.2014. Dňa 30.07.2013 uhradil otec k rukám matky mal. Q. dlh na výživnom sumou 1900,- Eur a dňa 10.07.2013 bol otec mal. Q. z výkonu trestu podmienečne prepustený. Aj keď otec dieťaťa bol vo výkone trestu odňatia slobody pre N. B. R. U., tento, ako trest nepodmienečný, vykonával v priamej príčinnej súvislosti s tým, že sa dopustil následne prečinu U. N. C. práve k maloletému dieťaťu, voči ktorému sa domáha otec zníženia výživného v tomto konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin U. N. C. alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin U. N. C.. Preto súd z dôvodu, že otec maloletého Q. bol v čase od 03.09.2012 do 10.07.2013 odsúdený pre prečin U. N. C. neprihliadol na jeho schopnosti a možnosti, ktoré mal vo výkone trestu odňatia slobody. Za existencie týchto skutkových okolností, mal súd zato, zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorá je spôsobilá mať za následok zníženie výživného nastala až keď bol otec z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, teda dňa 10.07.2013, zamestnal sa, má príjem z pracovného pomeru, ale tento príjem sa oproti jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného znížil na v súčasnosti minimálnu mzdu. Z uvedených dôvodov preto súd vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q. znížil zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 10.07.2013, kedy bol otec podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a zamestnal sa s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Takto stanovené výživné zodpovedá, podľa názoru súdu, komplexným pomerom otca maloletého dieťaťa, za existencie ich zmeny na jeho strane spočívajúcej v tom, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. I. Z. ( X r.), z jeho predchádzajúceho vzťahu, z rozvedeného manželstva, ktorej bol zaviazaný rozhodnutím súdu platiť výživné sumou po 110,- Eur mesačne, ale aj s prihliadnutím na odôvodené potreby maloletého Q., vzhľadom na jeho vek a náklady, ktoré je potrebné na zabezpečenie jeho potrieb vynaložiť, pričom súd prihliadol aj na aktuálne pomery, osobné, majetkové a zárobkové, na strane matky maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na skutočnosť, že výška vyživovacej povinnosti stanovená na strane otca, je na druhej strane vyvažovaná t.č. výlučnou osobnou starostlivosťou matky o maloleté dieťa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).