Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-365-2010.pdf
PDF · 178.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/365/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, G., zast. advokátom: JUDr. Marián Mikáči, so sídlom Záhradnícka 15, Bratislava, proti odporkyni: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., zast. advokátskou kanceláriou: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzniknutých trov o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 40C 365/2010 žiada o určenie vlastníckeho práva k 1 -ici bytu č. XX na XX. poschodí v bytovom dome nachádzajúcom sa na S. XX, G., so súp. č. XXXX evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. G. - K., postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s výmerou 349 m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/324171 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6978/324171 k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/321012 l k nebytovému priestoru č. XXX - zariadenie obchodu na 1. poschodí o ploche 23.29 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 51/324171 - ín k celku a spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/321012 k skladovým priestorom č. XXX - na 1. p. o ploche 8.30 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zriadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 18/324171 - ín k celku a to z titulu, že si u odporkyne uplatnil právo domáhať sa vrátenia daru z dôvodu veľkého nevďaku zo strany obdarovanej, prejavujúcom sa v takom jej správaní voči navrhovateľovi ako darcovi, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na navrhovateľa a členov jeho rodiny nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Skutkovo bol návrh odôvodnený tým, že navrhovateľ obdarovaným dar daroval dúfajúc, že si ho budú ako manželia v pokoji spoločne užívať a že sa o navrhovateľa v starobe z vďaky postarajú a oni ho prijali. Po čase však nastali medzi obdarovanými nezhody. Odporkyňa sa začala nevhodne správať k svojmu manželovi - synovi navrhovateľa. Hádky medzi nimi boli čoraz častejšie a ich nezhody a problémy medzi nimi sa prejavovali aj na voči navrhovateľovi a jeho členom rodiny. Približne koncom roka 2008 sa vyskytli situácie, keď došlo k fyzickému napadnutiu syna navrhovateľa odporkyňou, čo sa už navrhovateľovi prestalo páčiť a snažili sa do vydiskutovať a nájsť nejaké riešenie, nakoľko tieto nezhody mali zlý vplyv aj na vnučku navrhovateľa. Odporkyňa však prestala s navrhovateľom komunikovať a začala robiť
naprieky nielen synovi navrhovateľa, ale aj darcovi a jeho rodine, t.j. bývalej manželke a matke manžela a tiež bývalej švagrinej. Po vytýkaní chovania nevesta prestala úplne komunikovať s bývalou manželkou navrhovateľa, zakazovala jej styk s vnučkou a tiež vstup do bytu. Navrhovateľa to hnevalo, lebo si vďaku za poskytnutý dar takto nepredstavoval a tak jej znovu vytkol správanie k jeho rodine. Odporkyňa bola ešte agresívnejšia a nepríjemnejšia k nemu, k dcére M. a k bývalej manželke. Na sídlisku, keďže bývali vedľa paneláku, sa mu vyhýbala a to tak, že keď ho zbadala, otočila sa alebo zmenila smer, ohovárala ho a neslušne o ňom rozprávala, hrubo ho urážala a to aj za prítomnosti dcéry, bývalej manželky a vnučky. Nakoniec došlo k ich rozvodu. Po otázke, ako si to ďalej predstavujú kvôli vnučke odpovedala, že je to jej vec, aby sa nestaral. Bola agresívna, vyhrážala sa na jeho adresu, čoho bola svedkom aj jeho rodina. Často opakovala , že už s navrhovateľom a jeho rodinou nechce mať nič spoločné, že ju viac navrhovateľ a jeho rodina nezaujímajú, nech jej dajú pokoj, že ona sa už vydala (pár mesiacov po rozvode so synom navrhovateľa), že jej je jedno, čo s ním bude a do budúcna v jej živote viac s ním ani s nikým z jeho rodiny nepočíta. Navrhovateľ toto vníma ako veľký odpor voči jeho osobe z jej strany. Rodina navrhovateľa ju nezaujíma, nestarala sa a nestará sa o navrhovateľa, či nepotrebuje nejakú pomoc. So synom navrhovateľa sa neustále dostáva do konfliktu, napáda ho fyzicky, znevažuje ho a poškodzuje jeho majetok. V auguste 2010 sa navrhovateľ s odporkyňou stretli pričom chcel navrhovateľ celú situáciu prebrať. Navrhol jej alternatívne riešenie vyrovnania sa, nakoľko sa k nim nepriznáva a vydiera ich prostredníctvom vnučky. Nedovolí im spolu komunikovať, dať jej darček k sviatkom. Vyhrážala sa mu že darovanú nehnuteľnosť zaťaží v úmysle spôsobiť finančné problémy synovi navrhovateľa, ktorý nemá veľký príjem a tým vedome aj navrhovateľovi. Odsťahovala sa do cudziny - V., bez toho, že by sa s otcom ich dcéry dohodla na výkone rodičovských práv. Syn svoju dcéru nevída, iba keď má odporkyňa cestu do Bratislavy. Opakovane ju upozorňoval na jej nevďačnosť, ktorú prejavovala a prejavuje svojim správaním voči navrhovateľovi a členom jeho rodiny a nakoniec sa v zlom rozišli. Pred synom navrhovateľa robila scény, kričala, že z nich nikoho v živote nechce vidieť, že ich všetkých dostane do hrobu, že s nimi nadobro skončia. Navrhovateľ je presvedčený, že týmto svojim správaním ubližuje nielen dcére, ale tým aj navrhovateľovej rodine. Jej hrubé a nevďačné správanie sa vymyká pravidlám slušného správania, ktoré sa stále stupňuje a preto majú navrhovateľ a jeho blízki vážny a naliehavý dôvod domáhať sa vrátenia daru. Keď navrhovateľ dospel k záveru, že hrubé správanie sa zo strany odporkyne voči nemu a jeho rodine už nadobudlo značnú intenzitu, ju dňa 31.08.2010 požiadal formou výzvy o vrátenie daru. Okamihom dôjdenia prejavu jeho vôle odporkyni (výzva jej bola doručená 02.09.2010) zanikol právny vzťah z darovania medzi darcom a obdarovanou a taktiež sa týmto momentom obnovilo vlastnícke právo darcu k daru, t.z. že odporkyni vznikla povinnosť vydať predmet daru a vykonať všetky právne úkony smerujúce k vráteniu žalobcovi. Odporkyňa spočiatku nenamietala vrátenie daru, neskôr zrejme zo zištných dôvodov prestala komunikovať a poskytnutý dar odmieta vrátiť.
Naliehavý právny záujem navrhovateľ odvodzoval z nezhody medzi platným právnym stavom a stavom v katastri nehnuteľností, čím dochádza k spochybneniu vlastníckeho práva navrhovateľa, keď napriek využitia zákonného práva navrhovateľa požiadať o vrátenie daru, neboli zo strany odporkyne podniknuté žiadne kroky k vráteniu, resp. k prepisu nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, keď vo svojom vyjadrení k nemu uviedla, že ho považuje za formu odvety za to, že sa so synom navrhovateľa rozviedla a že spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Rozhodne poprela, že by sa dopustila správania uvedeného v žalobe. Neskôr prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade podľa jej názoru prichádzalo prioritne do úvahy podanie žaloby o splnenie povinnosti v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) O.s.p.. S prihliadnutím na platnú judikatúru (č. 38/1992) teda nemožno v danom prípade určovacou žalobou žiadať o určenie vlastníckeho práva. Poukázala tiež na znenie darovacej zmluvy, v ktorej neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by bolo možné požadovať vrátenie daru, z ktorého dôvodu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s tým, že dôkazné bremeno preukázať relevantné porušenie dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru, zaťažuje navrhovateľa. Takéto dôvody však ani v samotnom návrhu neboli dostatočne špecifikované. Zdôraznila tiež, že skutočnosť, že sa syn navrhovateľa rozviedol s odporkyňou nezakladá dôvod na vrátenie daru. Po tom, čo navrhovateľ v priebehu konania naznačoval, že odporkyňa nadviazala mimomanželský vzťah ešte za trvania manželstva, o čom svedčí skutočnosť, že sa vydala krátko po rozvode a tiež rozšíril svoje výhrady voči správaniu odporkyne za trvania jej manželstva so synom poukázala odporkyňa na skutočnosť, že syn navrhovateľa v rozvodovom konaní žiadnym spôsobom nenaznačoval nevhodné správanie odporkyne voči nemu a jeho rodine. K návrhu sa pripojil, pričom súhlasil s dôvodmi rozvodu uvedenými v návrhu.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 40C 365/2010-139 zo dňa 23.11.2012, potvrdeným Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 66/2013-164 zo dňa 19.02.2013 súd na návrh navrhovateľa uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k predaju, darovaniu, zámene, zaťaženiu, zloženiu ako majetkového vkladu do iného právneho subjektu alebo prevodu akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu. Návrhu bolo vyhovené, keď boli splnené zákonné podmienky na takýto postup za situácie, keď navrhovateľ preukázal, že odporkyňa sa návrhom zo dňa 07.06.2012 domáhala, aby bol jej maloletej dcére ustanovený opatrovník pre vykonanie právneho úkonu - uzavretia darovacej zmluvy ohľadne spoluvlastníckeho podielu jednej polovice k predmetnému bytu; uznesením č.k. 20P 202/201-17 zo dňa 24.09.2012 súd maloletej ustanovil opatrovníka a preto je zrejmé, že existuje dôvodná a reálna obava, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti bude do skončenia súdneho konania prevedené na tretiu osobu s cieľom zabrániť navrhovateľovi úspešne sa domáhať svojich práv v súdnom konaní, resp. pri výkone rozhodnutia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov S. V., Y. C., I. C., X. P., M. V., S. S., D. Z., H. I., S. K., E. I., oboznámil sa s obsahom Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.2007, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. K., výzvou na vrátenie daru zo dňa 31.08.2010, lekárskou správou S.. O. I., všeobecného lekára pre dospelých, prekladom predbežného opatrenia Okresného súdu I. vnútorné mesto zo dňa 16.05.2011 č. 7C 21/11k-5, prekladom listu Prokuratúry Viedeň zo dňa 03.05.2011 o upovedomení o zastavení konania, prehratím odporkyňou predložených zvukových záznamov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 43C 114/2010.
Na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou a jej manželom S. V. na strane obdarovaných, nadobudla odporkyňa spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 - ice k celku k bytu č. XX na XX. poschodí v bytovom dome nachádzajúcom sa na S. XX, G., so súp. č. XXXX evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. G. - K., postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s výmerou 349 m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/324171 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6978/324171 k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/321012 l k nebytovému priestoru č. XXX - zariadenie obchodu na 1. poschodí o ploche 23.29 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 51/324171 - ín k celku a spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3489/321012 k skladovým priestorom č. XXX - na 1. p. o ploche 8.30 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zriadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 18/324171 - ín k celku. Vklad vlastníckeho práva odporkyne bol povolený dňa 01.03.2008.
Listom zo dňa 31.08.2010 vyzval navrhovateľ odporkyňu na vrátenie daru s odôvodnením, že im byt daroval, aby ho s jeho synom ako manželia pokoji a láske spoločne užívali, tešili sa z neho a neskôr sa o navrhovateľa v starobe z vďaky postarali. Oni sa však v posledných mesiacoch nechutne hádali, kydali jeden na druhého a na vlastnú rodinu. Navrhovateľa a jeho najbližších pri ich sporoch niekoľkokrát aj pred cudzími nechutne poohovárali a keď nedávno občas potreboval pomoc, zvysoka sa na neho vykašľali. S ich nedávnym rozvodom navrhovateľa úplne sklamali a preto sa rozhodol oboch ich požiadať o vrátenie tohto daru - bytu. Na základe týchto skutočností, najmä opakovaných nevyberaných urážok a neposkytnutia pomoci v núdzi jemu ako svokrovi a otcovi mal za to, že z ich strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že byt sa rozhodol synovi a jeho manželke darovať s tým, aby mala ich rodina aj s vnučkou zabezpečené bývanie. Potom, čo bol byt v jednej polovici prepísaný na odporkyňu, prestala komunikovať s exmanželkou navrhovateľa, ktorá naň mala isté morálne právo, nakoľko ho nadobudli z časti aj z jej peňazí. S navrhovateľom sa bavila veľmi obmedzene a to výlučne ohľadom vnučky, o ktorú sa v tom čase intenzívne staral. Tri až štyrikrát týždenne po ňu chodieval do školy keďže nevesta pracovala a syn v tom čase mával 12 hodinové služby. Z jej chovania cítil silnú nevraživosť a postupne počúval v Q. na rôznych miestach, napr. od známych, či manželka s dcérou v kaderníctve, ako ho a jeho rodinu nevesta ohovárala. Mala o nich hovoriť, že jej ubližujú, že jej syn robí zle. Ľudia sa ho pýtali, čo jej urobili, keď sa o nich tak nepekne vyjadrovala. Všetci v ich štvrti od odporkyne vedeli, že majú v rodine konflikty, pričom väčšinu si odporkyňa vymyslela. Jej správanie sa postupne stupňovalo a to aj po tom, čo jej bola doručená výzva na vrátenie daru. Dňa
18.12.2010 boli so synom v V. za vnučkou, ktorej kúpili darčeky. Tieto nevesta odmietla s tým, že sú pre ňu cudzí, že ona s vnučkou má už inú rodinu. Neskôr syna poudávala v V. po súdoch, pri čom v trestných oznámeniach spomínala aj navrhovateľa, že jej chceli uniesť dieťa a toto nahovorila aj vnučke, ktorá sa začala báť. Keď za ňou bili, vnučka sa až triasla. Ešte kým žila odporkyňa na Slovensku a už bola v manželskej kríze so synom, pôvodne chceli darovaný byt vymeniť za dva menšie, aby mali aj s vnučkou zabezpečené bývanie. Takýto plán vznikol tesne po rozvode, ešte pred tým, ako odporkyňu vyzval na vrátenie daru. Odkázala však, že bude žiť v V., kde už má novú rodinu. Správanie odporkyne sa ho dotýka predovšetkým cez vnučku a aj cez syna, ktorého psychicky ničí. Už dva roky sa s ním odporkyňa vôbec nebaví. Vzhľadom na jej priebežné správanie pochopil, že urobil zle, keď jej daroval polovicu bytu, čím v podstate ukrátil aj ďalšie svoje deti. Odporkyňa mu neposkytla pomoc pri uprataní po rekonštrukcii jeho bytu, keď ho odbila s tým, že ona nemá čas a že obaja chodia do práce. Pred navrhovateľom a synom sa vyjadrila, že do bytu nasťahuje cigánov, alebo že si vezme úver a byt predá. Najskôr sa ale o byt nezaujímala, nechcela dokonca ani platiť za služby spojené s jeho užívaním. Navrhovateľovi sa tiež nepáčilo, ako sa správala k synovi. V predmetnom byte, kde mali obaja svoje veci, synove ničila. Trhala mu fotografie, rozlámala drahé okuliare. Potom, čo mal v r. 2006 porážku a v podstate sa nanovo učil rozprávať, pri jednej návšteve spoza dverí začuli, ako na syna kričala, že mohol radšej skapať. Na otázku súdu, prečo sa vzhľadom na takéto správanie odporkyne v r. 2006 rozhodol v r. 2007 darovať jej polovicu bytu navrhovateľ uviedol, že chceli synovi zachrániť ich rodinu pokope. Bývalá manželka preto prestala pracovať, aby sa mohla plne venovať synovi. Snažili sa proste o maximálnu pomoc synovi a jeho rodine.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so synom navrhovateľa sa vzali v r. 2000, pričom prvé tri roky bývali v 3 - izbovom byte manželových rodičov pod ich extrémnou kontrolou, čo ona veľmi zle niesla a pociťovala ako tlak. Preto navrhla, aby sa osamostatnili. Napriek nesúhlasu svokry s odôvodnením, že medzi ňou a synom ešte nie je pretrhnutá pupočníková šnúra si vyhliadli byt. Stál 1.200.000,- Sk, hoci v kúpnej zmluve bola uvedená nižšia suma. Svokrovci prispeli asi polovicou, pričom ona s manželom dali tiež cca 600.000,- Sk. Na svokrov návrh sa dohodli, že byt sa napíše na neho, pretože manžel bol colník a mohol by mať problémy s preukazovaním nadobudnutia plnej kúpnej ceny. V byte začali fungovať ako samostatná rodina v r. 2002. V r. 2006, keď manžel utrpel porážku mu ona volala sanitku. Svokra vtedy požiadala, aby prišiel po dcéru, pretože s ňou nemohla ísť do nemocnice. Manžel sa po porážke veľmi zmenil. Začal ju napádať fyzicky, sácal ju a udieral do chrbta, hoci vedel, že má zdravotné problémy s chrbticou. Ponižoval ju. Keď napríklad išli spolu von, sám sa odišiel baviť so známymi a ju nechal samu na lavičke. Nechcel, aby pred ľuďmi hovorila o jeho porážke, ale bolo to zjavné, keďže ťažko komunikoval a ľudia si to všímali, na čo sa asi necítil príjemne. Potom jej zvykol vyčítať, že ho zobrala von. Tiež ju obviňoval, že porážku mal z nej. Hrával agresívne počítačové hry, po ktorých bol agresívnejší aj sám. Dokonca kričal na dcéru a keď ju chcela ochrániť, sotil ju. Hoci nevedel hovoriť, jej hrubo a vulgárne nadávať vedel. Večer chodieval na pivo a víno napriek tomu, že bral lieky. Keď mu to v dobrom vyčítala, pretože sa strachovala o jeho zdravotný stav odbil ju s tým, aby sa do neho nestarala. Za takejto situácie nakoniec podala návrh na rozvod. Aj po rozvode ju napádal. Povedal jej, že ak to niekomu povie a on ako štátny zamestnanec príde o prácu, postará sa o to, aby zmizla z povrchu zemského. Vyhrážal sa jej aj tým, že jeho rodičia majú známosti a peniaze a že sa môžu postarať o to, aby jej buď zobral dcéru, alebo aby prišla o byt. Nikdy manželovi neubližovala, neosočovala ho a neohovárala. Veľmi jej záležalo, aby mali po rozvode dobré vzťahy, č sa však nedalo, keďže on zostal po chorobe zmenený. Aj keď mu povedala, že ide do Rakúska, uisťovala ho, že sa na ich vzťahu nič nemení. S dcérkou do Bratislavy pôvodne chodievala. Keď to bolo od začiatku r. 2011 zriedkavejšie, muž sa jej vyhrážal, že jeho rodičia sa postarajú, aby jej dcérku zobrali. Keď bola dcéra v Bratislave, neskôr jej hovorila, že s otcom chodila po baroch, kde bývala aj do jednej hodiny v noci a že s otcom pozerala tiež do neskorých nočných hodín horory. Toto fungovalo už počas ich manželstva a keď s tým nesúhlasila, vznikali konflikty. Keď si bývalý manžel našiel priateľku vyjadril sa, že si nepraje, aby dcérka chodila do bytu, aby mu nepokazila nový vzťah. Do Bratislavy chodievala dcérka od rozvodu v júni 2010 asi do decembra 2010. Potom čo bola na Vianoce svedkom nechutného výstupu zo strany bývalých svokrovcov tam už ale odmietla chodiť. Vtedy si ju zavolali k nim do bytu, kde jej začali nadávať a hrubo ju osočovali. Na manžela žiadne trestné oznámenie nedala. Nikdy neosočoval ani neohovárala ani svokrovcov, na ktorých nikdy nepovedala nič zlé. S navrhovateľom mala veľmi dobrý vzťah, brala ho ako svojho otca. Pôvodný plán s bytom bol taký, že ho nechajú dcérke. O ich vzťahu s bývalým manželom ani navrhovateľ ani jeho bývalá manželka nevedia, ako sa k nej ich syn skutočne správal, keďže s nimi nežili. Keď v marci 2011 prišli do bytu na S.j, ex manžel bol nervózny a búchal do stien. Pri tom bola aj dcérka, ktorú upokojovala, aby sa nebála, že ak by im chcel otec ublížiť, zavolá políciu. Vtedy jej manžel povedal, že s dcérou mala ísť radšej na potrat, čo jej veľmi ublížilo. Vyhrážal sa, že sa postará, aby sa do bytu nedostala, čo aj splnil, keď vymenil
zámok. Tvrdil jej, že zalomil zámok. V Q. nikdy nechodila do kaderníctva. O pomoc ju navrhovateľ nikdy nežiadal. Nikdy ani nebol chorý.
Svedok S. V., syn navrhovateľa a bývalý manžel odporkyne vo svojej výpovedi uviedol, že sa s odporkyňou dohodli, že na seba pri rozvode nebudú hádzať žiadnu špinu. Sám bol prekvapený, že v návrhu bolo nakoniec napísané niečo iné, resp. viac, než v tom, ktorý videl pred jeho podaním na súd. Podľa neho bolo ich manželstvo dobré. Odporkyňu veľmi ľúbil a teraz veľmi ľúbi svoju dcéru. O to viac ho mrzelo, že mal od 15.05.2011 zakázaný styk s dcérou. Po jeho mozgovej príhode sa podľa neho zmenila najmä odporkyňa. Vracala sa z práce medzi 19-20.00 hod. Otec mu vtedy platil logopéda a pomáhala mu mama. Najskôr rodičia a potom za ich pomoci sa staral od dcéru, ktorú vyzdvihoval zo škôlky. Pred rozvodom dlhší čas spolu nežili, keďže ho odporkyňa pod rôznymi zámienkami odmietala. Keď sa po rozvode do troch mesiacov vydala, dozvedel sa, že mala už viac ako dva roky vzťah s iným mužom. Jej súčasný manžel je jej bývalý nadriadený. Čo sa týka bytu, odporkyňa sa časom u jeho rodičov začala sťažovať, že tam bývajú ako sardinky. Otec im dal byt, lebo ich chcel dať znova dokopy. Poprel, že by vedel o tom, že odporkyňa dala do bytu finančný obnos. Voči jeho otcovi bol vzťah bývalej ženy prvé roky veľmi zlý. Schovávala sa pred ním, vyhýbala sa mu. Potom, čo im otec začal výrazne pomáhať sa ich vzťah zlepšil. Relatívne dobrý bol až do prevodu bytu. Akonáhle dostala papier začala otca veľmi ohovárať. Ona ale ohováral každého, aj svoje kamarátky. Stále urážala jeho mamu, že sa im stará do života. Na jej adresu používala hrubé vulgarizmy. Keď sa vrátil z nemocnice povedala mu, že mal radšej skapať. Vtedy jej na to nič nevedel kvôli strate reči povedať. Rodičom sa to povedať hanbil. Po mozgovej príhode chodila odporkyňa do práce. Od pondelka do piatku sa o neho celodenne starala jeho matka. Cez víkendy ale zvyčajne odporkyňa navarila na dva dni. Byt stál 1.200.000,- Sk a kupovali ho otec s mamou. Mala tam bývať mama. Po mozgovej príhode mala voči nemu odporkyňa uštipačné poznámky, ktoré ale prehliadal, keďže ju ľúbil. Vnímal to ale tak, že sa o neho zaujímala ešte menej, než predtým. Z práce chodievala neskoro, čo odôvodňoval tým, že jej má veľa. Aj keď sa snažil komunikovať, veľa mu toho nepovedala. Začala dokonca chodiť na služobné cesty, čo dovtedy nerobila. Neskôr v doplnení svojej výpovede uviedol, že nevedel o tom, že by mala odporkyňa dostať nejaké peniaze ako svadobný dar. Byt na S. im otec daroval potom, čo na neho odporkyňa vyvíjala psychický nátlak. Veľmi chcela mať vlastný byt. Hovorila, že ak ho otec neprepíše, rozvedie sa s ním alebo neuvidí dcérku. Keďže ju vtedy ešte veľmi ľúbil, spýtal sa otca, či ho na nich nemôže prepísať. Otec sa ho vtedy spýtal, či to považuje za správny krok. Jeho hospitalizácia po mozgovej príhode trvala tri týždne, pričom po dvoch týždňoch sa mu vrátila pamäť. Odporkyňa bola za ním 3 krát v sobotu. Poobede by ani nestíhala prísť z práce z Rače na Antolskú, keďže mala pracovnú dobu do 16.30. Určite za ním nechodila každý deň. Po lekároch s ním chodila mama, ktorá mu dávkovala aj lieky. Zo svojej výplaty, ktorá jej chodila na vlastný účet, platila stravu, na ktorú prispieval až keď začala splácať auto. Príjmy odporkyne nepoznal. S jeho sestrou mala odporkyňa najskôr dobrý vzťah, neskôr sa ale začala jeho rodiny strániť. V byte na S. bývali od r. 2003 až štyri do prelomu augusta a septembra 2010. Na tvrdenie odporkyne, ktorá uviedla, že si po ukončení hospitalizácie manžela vzala dva týždne dovolenky a chodila s ním po lekároch, pričom mu kupovala aj lieky uviedol, že si nepamätá, že by si vzala dovolenku, u lekára s ním bola možno dva krát a na 90 % s ním chodievala jeho matka.
Svedkyňa S. S., bývalá manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že syn s manželkou bývali po sobáši u nich. Zo začiatku mala odporkyňa problémový vzťah s navrhovateľom. Syn ju mal ale veľmi rád a snažili sa im pomáhať ako sa dalo. Keďže s navrhovateľom boli už v tom čase rozvedení, deti bývali v spálni, ona v obývačke a navrhovateľ v detskej izbe. Časom sa však takto nedalo existovať. Zhruba v tom čase kúpili predmetný byt na S., na kúpnu cenu ktorého dala ona do 200.000,- Sk, bývalý manžel do 400.000,- Sk a jej priateľ 600.000,- Sk. Napísali ho na bývalého manžela, lebo sa chcela vydať a nechcela si deliť majetok. Sami v tom čase ešte nevedeli ako s ním naložia, či do neho pôjde bývať sama s partnerom, alebo deti. Keď sa rozhodla, že sa vydá, pustili tam deti. Ona nesúhlasila, aby sa byt prepísal na nevestu, lebo ona čakala na smrť jej syna. Darovaním chcel manžel zachrániť ich manželstvo. Zo začiatku sa nevesta k navrhovateľovi správala vcelku slušne, pretože ho potrebovala. Keď odišla do Rakúska udala syna, že jej chcel uniesť dcérku. To, že ich ohovorila vedela od kolegyne, ktorá videla odporkyňu aj s manželom rozprávať sa asi s jej známou, ktorej tvrdila, že jej syn bude zatknutý v Rakúsku, pretože jej robil zle. Tvrdila, že ju škrtil a žiadala dcéru, aby to potvrdila. Tiež pani C. jej potvrdila, že podobné veci na nich počula na ihrisku. Vraj nevesta tvrdila, že je tehotná a bojí sa ísť do bytu, aby jej jej syn nerozkopal brucho. Pre ňu mala nevesta len vulgarizmy. Na syna vykrikovala po byte, čo raz počula aj ona už po jeho darovaní, keď tam chcela ísť žehliť, že keby nebolo jeho matere, pričom ju označila vulgárne, skapal by už dávno. Na celú chodbu bolo počuť ako sa dohadovali. Bolo
to niekedy v novembri alebo decembri 2010. Nevestu považuje za zlého človeka, ktorý stále klame a každého ohovára. Syna ponižovala ešte predtým, ako dostali byt. Často im otvoril uplakaný a počuli, ako na neho vykrikovala z izby, nech sa na seba pozrie, kto by ho takého chcel. Viac krát sa vyjadrila tak, aby skapal. K synovi sa nikdy nesprávala pekne, nestarala sa o neho, nemala o neho záujem. Správala sa k nemu, akoby bol menejcenný. Posmievala sa mu aj po mozgovej príhode, keď nevedel poriadne rozprávať. V r. 2006, keď sa starala o syna dala výpoveď v práci, keďže lekár povedal, že sa o syna bude treba starať. Lebo by mohol všetko zabudnúť. Chcela to sama ako matka. Nevesta chodila do práce, potrebovali peniaze a nemohla sa o neho starať. V podstate vtedy pre ňu podľa nej prestal existovať, nezaujímala sa o neho. Ráno šla do práce, chodila po školeniach a na športové aktivity. Väčšinou stáli pri synovi rodičia. Museli sa starať a pomáhať aj finančne. Manžel platil logopéda a ona kupovala potraviny do domácnosti, kde aj varila. Ak uvarila nevesta tak možno cez víkend. Aj k lekárom chodievali tak, že mu kupovala lístky na MHD, keďže nevesta mu nedávala peniaze ani na lístky. Potvrdila ale, že prala a žehlila. K navrhovateľovi sa do očí odporkyňa správala normálne, ale za chrbtom ho ohovárala. Potom, čo ho prestal vodiť malú do školy v júni 2010 a teda ho už nepotrebovala sa to vystupňovalo.
Svedkyňa M. V., dcéra navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa sa odkedy u nich bývala vyhýbala ich otcovi. Tvrdila, že ho nenávidí, pretože keďže o svojho prišla nenávidí všetkých chlapov. Na Vianoce s nimi odmietala jesť pri stole. Keď k nim prišla nemala nič. Keď jej otec začal pomáhať s dcérou, podľa nej z vypočítavosti ho začala akceptovať a vo vzťahu k nemu do očí bola relatívne milá. Ak však nebol pri nich začala mať voči nemu výhrady a vyčítala mu, že sa do nich stará. Nevychádzala s nikým a a celkovo sa stránila rodinného života, spoločným dovolenkám a výletom. K bratovi sa nesprávala pekne. Keď sa osamostatnili, ona ich nenavštevovala, keďže si švagrinou nemali čo povedať. Maximum času ale trávila s neterou. Rodičia jej hovorili, že okolo Vianoc 2010 vyhadzovala rodičov z bytu, keď tam boli na návšteve. Začala im vysávať pod nohami a okrikovala ich. Po porážke sa nestarala o brata, posmievala sa mu a nadávala mu. Že o ňom nehovorí pekne jej potvrdili aj známi zo sídliska. Počula od mamičiek na ihrisku, že na brata nadávala. Po porážke tvrdila, že ohlúpol, že ona s ním viac nebude a že jej môže byť vďačný, že vôbec žije. Klebetili, že ju domov vozili cudzí muži, asi v tom čase mala už iný vzťah. Keď si otec v r. 2009 kúpil 1-izbový byt a potreboval pomôcť s upratovaním a presťahovaním, pomáhali mu všetci. Odporkyňa mu však ani raz nebola pomôcť, hoci v tom čase bola ešte na Slovensku. Byt kupovali rodičia. Pôvodne do neho ani nemala ísť s bratom bývať, takže ani nebol dôvod, aby do neho investovala. Skutočnosť, že napriek takto opísanému správaniu odporkyne na ňu otec previedol byt si vysvetľovala tým, že si myslel že pomôže ich vzťahu a tým aj im všetkým. Sama mala výhrady voči tomuto prevodu, keďže ona nedostala nič a mrzelo by ju to aj vtedy, ak by sa nerozviedli.
Svedok X. P., partner dcéry navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah medzi odporkyňou a jej manželom nevnímal ako taký, aký by mal byť partnerský vzťah medzi mužom a ženou. Odporkyňa mala očividne problém aj s rodinným životom. O dcéru sa im starali hlavne dedko s babkou. Posledné dva roky manželstva sa správanie odporkyne zmenilo tak, že sa prestala zúčastňovať akýchkoľvek rodinných akcií, nechodila s nimi na dovolenky. O rodinu javila totálny nezáujem. Na S. videl, že je smutný a že im to neklape hlavne posledné dva roky ich manželstva.
Svedkyňa Y. C., suseda navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že zažila situáciu n detskom ihrisku, na ktoré chodili hlavne s pánom V. s vnúčatami. Keď šiel domov S. V., mamičky sa o ňom bavili, že nevyzerá na to, ako týra svoju pani. Vraj mal týrať aj dcérku, ktorú mal biť a mal chodiť opitý. Manželka bola tehotná a vraj sa bála ísť domov, že jej rozkope brucho. Keďže S. pozná od detstva, veľmi ju to prekvapilo. Toto bolo niekedy začiatkom r. 2011.
Svedok I. C., priateľ syna navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že bol svedkom udalosti, ktorá sa odohrala asi dva roky po jeho porážke, kedy ich stretol na ulici a odporkyňa sa mu doslova vysmievala, že sa zle vyjadruje a kokce. Bolo to posmeškami a niečo v zmysle čo kokce, že mu nie je rozumieť. Vedel, že manželka S. zakazovala stretávať sa s priateľmi, aj s ním vyjsť si na pivo, hoci to bolo zriedkavo. Vedel, že S. berie lieky. Odporkyňa na to reagovala tak, že keď svedok občas zavolal jej manželovi, bolo to večer, kedy sa mu chcela venovať ona. Hnevalo ju, že berie lieky, pričom keď boli spolu, dal si často aj 4 pivá. Svedok pripustil, že zriedkavo si spolu vyšli na jedno až dve pivá.
Svedkyňa D. Z., teta odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že s neterou boli vždy v kontakte, hoci za trvania jej manželstva bývala v Šahách. Telefonovali si týždenne pričom išlo o dlhé rozhovory. Ak sa potrebovala vyžalovať, obracala sa na ňu. Poznala aj jej manžela, s ktorým ich cca 1x ročne navštevovali,
kedy u nich aj prespali. Spomenula si na jednu nepríjemnú situáciu, keď mala I. asi 6 rokov, kedy ráno po prebudení exmanžel odporkyne zišiel do kuchyne v priesvitnom spodnom prádle. Počas tej návštevy v priebehu doobedia viackrát hovoril „tak sa rozveďme“. Bola to reakcia na bežné banality. Hovoril to aj pred dcérou, ktorá z toho bola zneistená a pýtala sa jej, že ak sa rodičia rozvedú, s kým sa potom rozvedie ona. Vtedy S. hovorila, aby sa takto voči odporkyni nevyjadroval. Nech si spomenie, že sa brali v kostole a čo si sľúbili. Sám na to reagoval tak, že si ju zobral pretože bola tehotná. I. mu dokonca hovorila, ako videla, že ocko mamu udrel. Sama je pedagóg a pomáhala I. pri problémoch s dyslexiou. Keď sa jej ju počas návštevy podarilo namotivovať tak, že čítala, otec pri vstupe do miestnosti neprejavil radosť z toho, ako to dcérke ide, ale nespokojnosť s tým, že nečíta s ním. Tiež mu I. hovorila, že v počítači otca videla obrázky vyzlečených tiet, na čo som ho upozornila, aby si dával na takéto veci pozor. Neter sa počas celého manželstva vzorne starala o dcérku, často sa jej žalovala, že jej manžel šomral aj v prípade, ak dievčatko dostalo dvojku. Odporkyňa mala manžela rada vždy o ňom hovorila ako o S.. To skôr on sa správal panovačne a vždy si bol veľmi istý sám sebou. Po jeho vážnych zdravotných problémoch manžela neter ukľudňovali, že jeho rečový handicap sa časom upraví. Ona bola voči nemu veľmi trpezlivá. Aj v tom čase sa s jej bývalým manželom stretla. Pôsobil na ňu tak, že bol zo situácie nešťastný. S odporkyňou ho upokojovali tak, že to prejde. V čase choroby sa neter o manžela veľmi bála. Neter dostala peniaze ako svadobné dary. Mohlo to byť až okolo 300.000,- Sk. Chcela si za tie peniaze kúpiť auto, pričom jej exmanžel nemal ani vodičský preukaz. Auto si ale nakoniec nekúpili. Čakali dieťatko a potrebovali bývať, takže ich investovali do bytu. Kedy sa tam sťahovali nevedela uviesť. Z telefonátov vedela, že to bolo v paneláku a že si ho celý obnovili. Vždy obdivovala S. rodičov za to, ako im pomáhali. Bolo zjavné, že sa snažili podporovať synovo manželstvo a udržať ho. Keď sa pýtala M. z čoho byt kúpili povedala, že oni ako manželia dali polovicu a polovicu dali rodičia. Toto obdivovala, ako veľké gesto. Pýtala som sa jej to počas návštevy, takže jej odpoveď musel počuť aj manžel.
Svedkyňa H. I., kamarátka a kaderníčka odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že za účelom strihania navštevovala odporkyňu počas 6 až 7 rokov zhruba raz za dva mesiace, niekedy trošku častejšie podľa potreby, prípadne ak bolo treba ostrihať dieťa. Termíny, kedy k nej prišla sme dohadovali v závislosti od potrieb dcérky. Zvyčajne to bolo popoludní, keď už bola doma zo školy medzi 17.30 - 18.00. Najskôr sa dcérka naučila, pričom popri tom odporkyňu ostrihala. K dcérke podľa nej pristupovala vždy veľmi pozitívne. Otec nebýval doma vždy. V podstate ho veľmi nevnímala, iba vie, že občas zvýšeným hlasom usmerňoval dcérku, keď napr. horšie čítala, ale to bol vecou ich súkromia. Ona to ale vnímala tak, že odporkyňa mala manžela rada. Počas jej návštev sa k nemu nikdy nesprávala nejako arogantne. Vnímala ale, že medzi nimi bol problém, keďže jej exmanžel naznačil, že odporkyňa má asi iný vzťah, čo ale nebola pravda, lebo riadne chodila do práce a bola s rodinou. Aj párkrát hovoril, že on s ňou žiť nebude a že sa chce rozviesť. Zhoršilo sa to asi pred 2,5 rokom. Neboli svedkyňou toho, že by odporkyňa akýmkoľvek spôsobom ohovárala navrhovateľa resp. jeho rodinu, vždy na svokrovcov hovorila kladne.
Svedkyňa S. K., bývalá kolegyňa odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že s odporkyňou pracovala na jednom pracovisku od decembra 2004 do decembra 2006. Stretávali sa denne v práci a chodievali spolu na obedy. Jedenkrát som odporkyňu navštívila u nej doma a pomáhala jej s pečením spolu s jej dcérkou. Manžel v tom čase doma nebol. Ako personalistka vo firme vedela, že si po mozgovej príhode manžela odporkyňa upravovala pracovný čas podľa návštevných hodín v nemocnici. Končila o 16.30 hod. Odchádzali spolu a vie, že vždy išla do nemocnice za manželom. Pokiaľ však končila o 18.00 nevedela sa vyjadriť kam po práci šla. Odporkyňa robievala na smeny. Vychádzali jej vtedy v ústrety, aby v prípade potreby mohla manžela navštíviť. Pri obedoch sa jej pýtali na manželov zdravotný stav. Vtedy sa o neho veľmi bála. O osobnejších veciach resp. o ich vzájomných vzťahoch s manželom sa nebavili. Čo sa týka širšej rodiny o tejto nikdy nerozprávala. Jedine občas spomínala, že kvôli I. k ním prišla starká z otcovej strany.
Svedkyňa E. I., matka odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že po svadbe dcéra dostala od rodiny 300.000,- Sk. Dcéra s mužom k nim chodili. Nepochádzajú z chudobnej rodiny. S S. si dobre rozumeli. Keď sa mladí dohodli, že sa rozvedú, rešpektovala to. Keď sa nasťahovali k S. rodičom, tam si prerábali kúpeľňu a kuchyňu. Dcéra si chcela kúpiť auto, ale určite použila peniaze aj na byt. Peniaze mala. Na konci manželstva bol S. veľmi agresívny a to aj k dcére aj k vnučke a to tak, že na ne kričal, čo počula aj cez telefón. Dcéra sa nikdy nesťažovala, ale často prišla k matke s modrinami na ruke. Chodievala asi raz za mesiac. Keď S. ochorel, vzali vnučku na tri týždne k sebe, aby mohla za ním chodiť dcéra do nemocnice. Keď bola dcéra chorá a prišla za ňou na dlhšie do Bratislavy, nikdy dcéra k zaťovi nebola
zlá. Keď S. po chorobe na I. kričal, bála sa ho. Dohodli sa, že sa rozvedú, čo jej potvrdil aj S. na návšteve už po rozvode.
Svedok O. S., manžel bývalej manželky navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že mu koncom mája 2002 povedala jeho partnerka, že v blízkosti ich bydliska našiel jej bývalý manžel na predaj 3-izbový byt. V novembri 2002 im dal 500.000,- Sk a neskôr ďalších 100.000,- Sk. Bral to ako investíciu do rodiny. Vzťah odporkyne s manželom trval krátko a sobášili sa rýchlo. Manželka im výrazne pomáhala. V tom čase prespávala u neho, ale cez deň chodievala do Petržalky, kde im varievala. Mladí chodievali aj k nim. S. mal odporkyňu veľmi rád. Ona mu ale pripadala chladná, akoby ho nemala veľmi rada. Občas s vedľajšej miestnosti počuli, že odporkyňa bola na manžela protivná a hádavala sa s ním. Keď vošli, rýchlo si k nemu prisadla a začala ho bozkávať. S. sa nesťažoval. Keď prišiel z nemocnice po jeho mozgovej príhode manželka zostala doma a starala sa o neho. Odporkyňa chodila do práce, čo jej ani nezazlievali, že zarába peniaze. Manželka mu povedala, že synovi vtedy vykričala, že mohol radšej zomrieť. Ich vzťah vtedy nebol dobrý. Odporkyňa vtedy celé dni nebola doma a vracala sa až večer. Neskôr v rodine narobila veľa zla. Manželka veľmi zle znáša súdy a boje o I., ktorú nechce ukázať. Keď odporkyňa prišla, nemala nič. Sťažovala sa ako ťažko žila, keďže bola polosirota a že nemali na nič peniaze. Skutočne veľa peňazí nemali. S. tiež nemal nič. Všetci im pomáhali. Manželka im robila nákupy a varila. Všemožne sa snažila zachrániť ich manželstvo. Vozili ich po lekároch, do Iže a brali ich na dovolenky. Do kúpy bytu na S. mladí neinvestovali nič. Viem to, pretože žil v tej rodine. V podstate to hovorili všetci a aj mladí stále hovorili, že nemajú peniaze. Navyše byt sa nekupoval pre nich, ale mali sa ním vysporiadať majetkovo jeho manželka s jej bývalým manželom. Keď ho kúpili, prerábal sa, lebo nebol v dobrom stave, do čoho investoval navrhovateľ. Až potom, čo začala odporkyňa S. vytýkať, že je neschopný, pretože nemajú vlastný byt a vyhrážať sa, že sa s dcérou odsťahuje do Iže a S. prišiel za rodičmi a plakal, rozhodli sa, že im byt darujú. Dovtedy asi mladým vyhovovalo, že u rodičov bolo o nich postarané.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 43C 114/2010 súd zistil, že manželstvo odporkyne a syna navrhovateľa bolo rozvedené rozhodnutím zo dňa 28.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.06.2010. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh a záujmov a do určitej miery aj zasahovanie matky odporcu do vzťahov medzi manželmi. Návrh, ktorý podávala odporkyňa bol odôvodnený tým, že na začiatku manželstva bývali v byte u manželových rodičov. Jeho matka bola od začiatku proti ich vzťahu, pričom manžel bol stále matkou ovplyvňovaný. Počas vzájomného spolužitia dochádzalo k neustálym a stupňujúcim sa hádkam. Po čase sa osamostatnili. Dúfala, že to ich manželstvu pomôže. Napriek tomu však manžel stále zostal pod vplyvom matky. Odsudzoval ju, že je blázon, že má chorú hlavu, že sa má dať vyšetriť. Vyhrážal sa jej, že jej zoberie dcéru. Svoju podráždenosť prenášal aj na ich maloletú dcéru. Nevedel ovládať svoju agresivitu Toto sa prejavovalo nadávkami voči manželke, ponižovaním jej osoby, snažil sa chovať tak, aby jej svojim správaním ublížil, hlavne psychicky. Voľný čas, ktorý chcela tráviť spoločne, odporca trávil poväčšine hraním počítačových hier. Často ho od tohto jeho správania odhovárala, upozorňovala ho na to, že ak nezmení svoje správanie, podá žiadosť o rozvod. Nič nepomáhalo a v čase podania návrhu (02.03.2010) žili v neustálych konfliktoch. Vo svojej výpovedi neskôr spresnila, že zo správania manžela, ktorý nikdy pri vzájomných konfliktoch so svokrou nezakročil, nadobudla dojem, že uprednostňuje matku pred ňou a dcérou. Po tom čo sa osamostatnili sa často hádali kvôli tomu, že manžel naďalej nechal matku, aby im zasahovala do života. Keď začal hrať počítačové hry, ich hádky boli častejšie a stupňovali sa. Manžel jej nadával aj pred dcérou. Keď sa učila, stále na ňu kričal. Keď zasiahla a snažila sa jej to vysvetliť, hodil do nej knihu, čo dcéra videla. Odchádzal domu na pivo a za kamarátmi, prestal s nimi tráviť voľný čas. Dcéra to všetko vnímala, bola z toho nepokojná a pýtala sa jej na to. Povedala jej, že to môže byť dôsledkom otcovej choroby. Mala pocit, že po porážke zostal manžel agresívnejší. Vždy sa snažila byť dobrou manželkou, ale aj matkou a nevestou, manželovi v čase choroby pomáhala so všetkých síl, ale on vždy hovoril, že keby nebolo jeho matky, nevedel by ani hovoriť. Na pojednávaní bývalý manžel odporkyne s návrhom na rozvod súhlasil. Dôvody rozvodu uvádzané v návrhu ani tvrdenia manželky nepoprel. Spresnil len, že jeho matka sa o ich dva roky starala, najmä o stravu a ušetrené peniaze išli na byt. Ďalej uviedol, že mal porážku, logopéd za ním chodil každý deň a jeho mama im varila. Tiež priznal, že keď bola malá najedená a naučená, zahral si dve alebo tri hodinky na počítači, ale nie stále. Nechcelo sa mu počúvať manželku, lebo hovorila o svojich pracovných problémoch, alebo musela stále niekoho ohovárať. Raz za týždeň chodieval na jedno pivo, len keď bol futbal alebo hokej šiel častejšie.
Z lekárskej správy S.. O. I., všeobecného lekára pre dospelých ohľadom zdravotného stavu syna navrhovateľa zo dňa 06.06.2011 vyplýva, že S. V. užíva pravidelne lieky, ktoré nemajú u pacienta žiadne nežiaduce účinky, znáša ich dobre. Užívané lieky nespôsobujú agresívne správanie.
Z prekladu predbežného opatrenia Okresného súdu Viedeň vnútorné mesto zo dňa 16.05.2011 č. 7C 21/11k-5 súd zistil, že S. V. bol na návrh odporkyne zakázaný pobyt v mieste školy maloletej I., bolo mu nariadené, aby sa vyvaroval stretnutiu a nadviazaniu kontaktu s maloletou dcérou a jej matkou a to na dobu jedného roka od jeho vydania. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým otec maloletej prišiel 11.04.2011 do Viedne v sprievode svojho otca počas vyučovania maloletej a chcel ju zobrať zo školy, pričom učiteľka mu ale povolila iba pohovor s maloletou. Od tohto času sa matka s dcérou obávajú, že by mohol prísť opäť do Viedne a vziať maloletú so sebou, pretože krátko pred Veľkou nocou povedal, že by chcel maloletú neohlásene zobrať so sebou na niekoľko dní do Benátok. Matka predtým uviedla, že ju bývalý manžel počas manželstva opakovane bil a hrozil jej zabitím aj v prítomnosti dieťaťa. Následne po rozvode došlo opakovane k rozporom s bývalým manželom, pretože on a jeho rodina na matku s dcérou opakovane nadávali a odporca opakovane hrozil, že príde do Viedne a maloletú zoberie so sebou. Matka tiež uvidela, že bývalý manžel ako colník vlastní služobnú zbraň. Na vyvrátenie tejto skutočnosti predložil navrhovateľ súdu potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave V zo dňa 06.06.2011, podľa ktorého nie je S. V. držiteľom zbrojného preukazu a nemá v legálnej držbe zbraň.
Z prekladu listu Prokuratúry Viedeň zo dňa 03.05.2011 o upovedomení o zastavení konania adresovanom S. V. vyplýva, že bol obvinený pre podozrenie z pokusu o únos dieťaťa po návšteve školy maloletej veroniky dňa 11.04.2011. Z listu nie je zjavné, kto podával trestné oznámenie, resp. na základe čoho začala prokuratúra prípravné konanie, ktoré bolo zastavené, pretože čin, na ktorom sa zakladalo, nepodlieha súdnemu trestu alebo by inak ďalšie stíhanie bolo z právnych dôvodov neprípustné.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2002 a ani z jej predloženého nedatovaného dodatku, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol predmetný byt nevyplýva nadobúdacia cena bytu, iba skutočnosť, že kúpna cena , dohodnutá v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách bola vyplatená pred podpisom zmluvy dňa 05.06.2002. Navrhovateľ ďalej predložil znalecký posudok č. 90/2002 vypracovaný Z. K., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby-oceňovanie nehnuteľností k predmetnému bytu dňa 01.07.2002 vyplýva odhad ceny bytu vo výške 321.250,- Sk.
Odporkyňa prostredníctvom potvrdenia o výbere v hotovosti z finančného ústavu Y., a.s. preukázala, že dňa 04.12.2001 o 9.57 vybrala z účtu vedeného na jej meno sumu 389.451,50 eur. Tvrdila, že ich pôvodný plán bol taký, že ona s manželom zostanú bývať v byte jeho rodičov, jeho mama pôjde k terajšiemu manželovi a navrhovateľovi kúpia 1-izbový byt. Byt aj našli, ale boli oklamaní. Bolo to v decembri 2001, kedy vybrala nasporené peniaze z účtu. Keďže ku kúpe nedošlo, peniaze už nevkladala späť a nechala ich doma. V tom čase zarábali obaja s manželom. Peniaze sporili doma do krabice, v ktorej zostal aj výber z banky. Spolu tam mali 600.000,- Sk. Navrhovateľovi hľadali byt ďalej. Po dvoch ďalších neúspechoch s 1-izbovými bytmi našli 3-izbový, na ktorí ona s mužom dali 600.000,- Sk.
Hoci navrhovateľ v priebehu takmer celého konania tvrdil, že odporkyňa nedisponovala žiadnou hotovosťou a žiadnym spôsobom sa finančne nepodieľala či už na zakúpení bytu alebo neskôr na investíciách do neho, ktorú skutočnosť potvrdzovali aj svedkovia žalujúcej strany - jeho rodinní príslušníci, po prehratí nahrávok predložených odporkyňou, ktoré vznikli v r. 2010 krátko po doručení výzvy na vrátenie daru, pripustil, že v byte má odporkyňa nejaké peniaze. Tvrdil však, že tým myslel to, že do bytu investovali, keď kupovali obývačku, televíziu, spálňu a detskú izbu.
Podľa § 80 písm. b) a c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade sa súd predovšetkým zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, ktorý mal za daný tým, že po doručení jednostranného právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru nedošlo zo strany odporkyne k úkonom smerujúcim k spätnému prepisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na navrhovateľa, čo medzi účastníkmi zakladalo stav právnej neistoty. Čo sa týka argumentácie odporkyne, ktorá poukazovala na skutočnosť, že v zmysle planej judikatúry zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie (v danom prípade vydanie veci) vylučuje právny záujem na
žalobe určovacej. S poukazom na neskoršiu judikatúru (40/1996 ZSP) však tento predpoklad nemožno chápať všeobecne. Ak navrhovateľ môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer, napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Posudzovaný spor predstavuje práve takýto prípad a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ má možnosť domáhať sa namiesto žaloby na plnenie určenia jeho vlastníckeho práva, keď vyhovením návrhu by bol definitívne daný pevný právny základ vzťahov medzi účastníkmi.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce začnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Za hrubé porušenie dobrých mravom možno považovať intenzívne alebo sústavné fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci v prípade odkázanosti na ňu zo strany darcu, hrubý nezáujem a pod. Toto právo darcu podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz.
Pod pojmom dobré mravy je treba rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba viať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nieje príčinu nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.
Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v návrhu, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa obsahu ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uplatnenie práva na vrátenie daru (revocare donationem) prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Keďže navrhovateľ sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom k zániku vlastníckeho práva odporkyne mohlo účinne dôjsť s poukazom na vyššie uvedené doručením odôvodneného odvolania daru odporkyni, bolo jeho povinnosťou v predmetnom konaní preukázať, že sa odporkyňa pred tým, ako pristúpil k jednostrannému právnemu úkonu - výzve na vrátenie daru, dopustila voči nemu, resp. členom jeho rodiny správania, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a teda mohlo mať za následok možnosť realizácie práva na vrátenie daru, resp. že sa sústavne dopúšťa konania, ktoré dostatočne určite špecifikoval vo svojom jednostrannom právnom úkone, smerujúcom k vrátenie daru, čím by toto konanie naberalo na intenzite.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto bolo potrebné jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila pred výzvou na vrátenie daru konania opísaného v návrhu, resp. jej správanie, ktoré takto odporca posudzoval a ktoré mohlo čiastočne prestupovať pravidlá slušného správania nedosahovalo potrebnú intenzitu, ktorá by odôvodňovala možnosť použitia ust. § 630 OZ. Vo výzve na vrátenie daru smerovanej tak voči odporkyni ako aj voči jej manželovi - synovi navrhovateľa obom vytkol, že sa v poslednom čase nechutne hádali, ohovárali jeho a jeho blízkych a neposkytli mu pomoc, pričom najväčšmi ho sklamali rozvodom. Až v priebehu konania po rozsiahlom vykonanom dokazovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že základnou motiváciou na domáhanie sa vrátenia daru voči odporkyni bol odchod odporkyne do Rakúska a skutočnosť, že bolo ublížené jeho synovi. Taktiež až dodatočne v záverečnej reči začal poukazovať na náboženský rozmer, keď poukazoval na cirkevný sobáš odporkyne s jeho synom a správanie nevesty voči bývalému manželovi, ktoré hodnotil ako opustenie blízkeho človeka v chorobe a nešťastí, čo pociťoval ako veľkú krivdu. Uvedené rozšírenie dôvodov na vrátenie daru súd v danom prípade musel vyhodnotiť aj vzhľadom na celkové okolnosti prípadu a spôsob života rodiny navrhovateľa za účelové.
Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že by odporkyňa fyzicky napadla syna navrhovateľa, že by v byte ničila jeho veci či verbálne priamo neprimerane útočila na navrhovateľa a jeho rodinu. Niekoľko rokov trvajúce nezhody medzi odporkyňou a jej manželom boli preukázateľne vzájomné a ojedinelé verbálne urážky nemožno vylúčiť na oboch stranách v rámci vrcholiacej manželskej krízy. Čo sa týka vzájomných vzťahov odporkyne a syna navrhovateľa a ich prejavy, súd tieto musel hodnotiť z hľadiska vzájomnosti. Takto súd musel posudzovať konflikty, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a nepochybne boli v rozpore so základnými postulátmi, na ktorých je postavené funkčné manželstvo, avšak vzťahovali sa k súkromnému životu manželov, detaily ktorého navrhovateľ a ani vypočutí svedkovia nepoznali, keďže odporkyňa s manželom už približne od r. 2002 alebo 2003 žili v oddelenej domácnosti práve v predmetnom byte na S.. Hodnotenia vzťahu odporkyne k jej manželovi, ktoré prezentovali svedkovi boli subjektívne. Nespoločenskosť, resp. nesúdržnosť odporkyne s rodinou, jej sklony k posudzovaniu a kritičnosti okolia, ktorú navrhovateľ a svedkovia žalujúcej strany označovali ako ohováranie, je možné pripísať jej charakteru ale nemožno ho hodnotiť ako jej správanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Na druhej strane svedkovia navrhnutí odporkyňou preukazovali aj nevhodné správanie sa syna navrhovateľa voči nej ako manželke, pričom aj z obsahu rozvodového spisu vyplynulo, že manžel neprejavoval o odporkyňu skutočný záujem, keď výslovne uviedol, že sa v čase po jej návrate z práce venoval radšej počítačovým hrám, aby ju nemusel počúvať. Napokon manžel odporkyne nepoprel v rámci rozvodového konania ňou označené dôvody rozvodu, ktorými bolo aj jeho neprimerané a agresívne správanie. Skutočnosť, že lieky, na ktoré je syn navrhovateľa nastavený nemajú u pacienta nežiaduce účinky, znáša ich dobre a nespôsobujú všeobecne agresívne správanie, ktorú navrhovateľ preukazoval lekárskou správou všeobecnej obvodnej lekárky ešte nevylučuje agresívne sklony všeobecne, resp. ich možné prejavenie v dôsledku prekonanej mozgovej príhody. Podiel na zlej kvalite manželských vzťahov mal teda nepochybne aj syn navrhovateľa a čiastočne aj navrhovateľ a jeho manželka tým, že hoci s dobrým úmyslom, synovi s manželkou nepochybne výrazne zasahovali do života. K narušeniu ich vzájomných vzťahov v minulosti teda došlo z dôvodov na oboch stranách, pričom tieto neboli ideálne už v čase darovania. Tvrdené vulgárne označovanie navrhovateľa a jeho bývalej manželky zo strany odporkyne nebolo žiadnym spôsobom bližšie špecifikované. Takisto v konaní nebolo preukázané, že by zo strany odporkyne došlo k opusteniu jej manžela v chorobe (keď napokon takéto konanie jej nebolo ani vytýkané vo výzve na vrátenie daru), keďže mozgovú príhodu utrpel už v r. 2006, pričom k rozvodu ich manželstva došlo až v r. 2010 po jeho zotavení. Nebolo preukázané, že by odporkyňa v čase po mozgovej príhode jej manžela tomuto odoprela poskytnúť potrebnú pomoc, resp. o neho neprejavovala skutočný záujem. V práci si počas jeho hospitalizácie dokonca upravila pracovnú dobu, čo bolo potvrdené svedeckou výpoveďou objektívnej svedkyne. Vzhľadom na vážny zdravotný stav jej manžela v tom čase súd v tomto smere nemohol hodnotiť jeho výpoveď ako absolútne hodnovernú. Matka manžela prebrala podstatnú časť ťarchy starostlivosti o syna na seba dobrovoľne, čo je pochopiteľné aj na ich predchádzajúci mimoriadne blízky vzťah. Čo sa týka údajných vyjadrení odporkyne na adresu manžela aby zomrel („skapal“) v tomto sa výpovede vypočutých svedkov rozchádzali, keď S. V. tvrdil, že to bolo krátko po prepustení z hospitalizácie, keď ešte nemohol rozprávať, k čomu sa však hanbil rodine priznať, jeho matka mala byť sama svedkom takéhoto výstupu niekedy v novembri alebo v decembri 2010, t.j. po rozvod ich manželstva a dokonca po výzve na vrátenie daru, ale jej manžel tvrdil, že odporkyňa sa mala takto
na adresu jej manžela vyjadriť ešte v čase jeho choroby. Taktiež tvrdenia navrhovateľa a jeho rodiny o nevere odporkyne zostali v úrovni domnienok, ktoré odvodzovali z klebiet a skutočnosti, že sa odporkyňa vydala už veľmi krátko po rozvode. Samotná odporkyňa mimomanželský vzťah poprela a nebol konštatovaný ani ako príčina rozvratu ich manželstva v konaní o jeho rozvode. Ohováranie odporkyňou, za ktoré navrhovateľ subjektívne považoval vyjadrenia odporkyne, o ktorých sa dozvedel sám, resp. prostredníctvom svojej bývalej manželky alebo susedky nemožno rovnako hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov kvalifikované pre vrátenie daru. Ohovárania sa totiž môže dopustiť ten, kto oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý v značnej miere ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. V danom prípade nebolo možné posúdiť pravdivosť, resp. nepravdivosť tvrdení odporkyne, ktoré mohli byť pri ďalšom podaní značne skreslené, pričom sa mali vzťahovať tiež k jej subjektívnemu vnímaniu zasahovania rodiny manžela do ich života, resp. k jej subjektívnym obavám zo správania sa jej manžela, na ktorého agresivitu poukazovala aj v návrhu na rozvod ich manželstva, pričom sa v danom čase preukázateľne úspešne domáhala cestou rakúskeho súdu o zákaz styku otca s dcérou predbežným opatrením, pričom jej manžel nepoprel, že dcéra bola svedkom ich vzájomných potýčok. Tieto udalosti sa však napokon taktiež odohrali až po výzve na vrátenie daru, takže pre rozhodnutie v predmetnej veci nemali zásadnú relevanciu.
V danom prípade ani nemožno hovoriť ani o kvalifikovanom neposkytnutí potrebnej pomoci navrhovateľovi zo strany odporkyne, ktorý na ňu ani nebol odkázaný, keďže ako sám uviedol a potvrdila to vo svojej výpovedi aj jeho dcéra, pomáhala mu pri upratovaní jeho nového bytu po jeho rekonštrukcii celá rodina. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňu o pomoc výslovne požiadal a ona odmietla bez vážneho dôvodu rovnako nebolo preukázané, keď sa javí, že toto očakávanie bolo pomoci bolo zo strany navrhovateľa prezentované až dodatočne. Dôvodom pre vrátenie daru nemôžu byť ani predstavy navrhovateľa, ako by sa s darovaným majetkom malo zachádzať, resp. že by mal byť kontinuálne užívaný funkčnou rodinou. Pokiaľ išlo navrhovateľovi o zachovanie majetkových hodnôt pre dieťa pochádzajúce z manželstva odporkyne a jeho syna, odporkyňa v priebehu konania preukázala vôľu toto naplniť, keď podnikla kroky k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na spoločnú maloletú dcéru, čo však navrhovateľ odmietol a zákazu nakladať s nehnuteľnosťou sa domáhal dokonca predbežným opatrením. Čo sa týka účelu darovania, na ktorý navrhovateľ poukazoval vo výzve na vrátenie daru, tento nebol v samotnej darovacej zmluve špecifikovaný, rovnako ako v nej neboli dohodnuté osobitné dôvody na prípadné vrátenie daru, či rozväzovacia podmienka. Vykonaným dokazovaním mal súd takto tvrdený účel naopak za spochybnený, keď odporkyňa s manželom užívali byt od r. 2002, resp. 2003, pričom k darovaniu bytu došlo až v r. 2008. Preukázaná existencia finančných prostriedkov odporkyne zodpovedajúcich takmer tretine kúpnej ceny bytu pred jeho kúpou v spojení s tvrdením syna navrhovateľa v konaní o rozvod, že po uzavretí manželstva im rodičia pomáhali aj ekonomicky a oni ušetrené peniaze (zjavne z ich príjmov) použili na byt zakladá skôr indíciu, že k prevodu, resp. k darovaniu bytu došlo skutočne s úmyslom kompenzácie finančných investícii odporkyne a jej manžela do predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež je otázne, prečo v prípade, ak dve tretiny hodnoty bytu zaplatila bývalá manželka navrhovateľa so svojim partnerom, byt nadobudol pôvodne do výlučného vlastníctva navrhovateľ, keď takéto konanie sa prieči zásadám všeobecnej logiky. Hoci súd nemal aj vzhľadom na ostatné vykonané dokazovanie dôvod spochybňovať výpoveď svedka S. v časti investovania 600.000,- Sk na kúpnu cenu z jeho vlastných finančných prostriedkov, vo zvyšku táto zostala pochybná napriek tvrdeniu, že žil v rodine a poznal jej pomery, keďže z nej vyplýva, akoby sa až do darovania bytu o odporkyňu s manželom starali jeho rodičia, pričom však bolo preukázané, že predmetný byt už značnú dobu užívali samostatne výlučne pre vlastnú potrebu. Aj hodnovernosť tvrdení navrhovateľa v smere účelu darovania bola výrazne spochybnená jeho dodatočným priznaním, že isté financie nevesta do bytu vniesla, keď predtým takmer počas viac ako dvoch rokov trvania sporu zotrvával na svojich tvrdeniach, že odporkyňa nemala absolútne žiadne peniaze. Je tiež zarážajúce a logicky ťažko odôvodniteľné, že ak mal navrhovateľ a jeho rodina také zásadné výhrady voči správaniu odporkyne, pokúšal sa darovaním bytu, ktorý odporkyňa s rodinou užívala už takmer 5 rokov, o záchranu ich manželstva, ktorým, ako uvádzal, mal syn mimoriadne trpieť, pričom mu s bývalou manželkou malo ísť prioritne o šťastie ich syna. Navyše navrhovateľ sám je viac ako 20 rokov rozvedený, pričom s bývalou manželkou majú mimoriadne korektné vzťahy a preto je pochybné, že by ho prípadný rozvod jeho syna mal tak hlboko zasiahnuť. Pri súčasnej spoločensky akceptovanej rozvodovosti nemožno samotný rozvod manželstva hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov predvídané ustanovením § 630 OZ. Konania, ktoré by eventuálne v prípade preukázania zlého úmyslu bez objektívneho základu napĺňalo svojou intenzitou kritéria predpokladané ust. § 630 OZ (správanie odporkyne smerované k narúšaniu
vzťahu medzi jej dcérou a navrhovateľom ako jej dedom, resp. jeho synom ako otcom maloletej), sa však odporkyňa mala dopustiť až po doručení jednostranného právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru. Nemožno ho preto viazať na jednostranný právny úkon navrhovateľa, uskutočnený pred týmto konaním navrhovateľky. Z tohto dôvodu sa ním súd v predmetnom konaní bližšie nezaoberal a nevykonal v tomto smere hlbšie dokazovanie, ktoré by presahovalo predmet tohto konania.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom; po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Vzhľadom na zamietnutie návrhu a teda plný úspech odporkyne v konaní jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo vzniknutých trov a to v súlade s ust. § 149 O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.