Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/139/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky T.. H. K., trvale bytom X., K. XX a otca N.. L. Y., bytom X., R. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného a návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto

rozhodol:

Súd návrh matky z a m i e t a .

Maloletá Q. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to tak, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje:

- počas školského roka

matka od nedele každého nepárneho kalendárneho týždňa od 18.30 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.30 hod ;

otec od nedele každého párneho kalendárneho týždňa od 18.30 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.30 hod;

- počas letných prázdnin v nepárnom roku

otec od posledného dňa školského roku od 19.00 do 15.07. do 19.00 a ďalej od 31.07. od 19.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.;

matka od 15.07. od 19.00 do 31.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 19.00 hod. do piatku v prvom párnom týždni v mesiaci september do 19.00 hod.;

- počas letných prázdnin v párnom roku

matka od posledného dňa školského roku od 19.00 do 15.07. do 19.00 a ďalej od 31.07. od 19.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.;

otec od 15.07. od 19.00 do 31.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 19.00 do piatku v prvom nepárnom týždni mesiaca september do 19.00 hod.;

- počas jarných prázdnin v nepárnom roku

matka od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky od 18.30 hod do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.30 hod.;

- počas jarných prázdnin v párnom roku

otec od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky od 18.30 hod do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.30 hod.;

6/ počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku

otec od stredy predchádzajúcej Veľkonočným sviatkom od 18.30 až do nasledujúceho utorka po Veľkej noci do 18.30 hod.;

7/ počas veľkonočných prázdnin v párnom roku

matka od stredy predchádzajúcej Veľkonočným sviatkom od 18.30 až do nasledujúceho utorka po Veľkej noci do 18.30 hod.;

8/ počas vianočných prázdnin v nepárnom roku

otec od 23.12. od 9.00 hod. až do 30.12. do 18.30 hod; v uvedenom časovom úseku je matka oprávnená stretnúť sa s maloletou dňa 26.12. od 9.00 hod, kedy si maloletú prevezme v mieste bydliska otca do 18.30 hod, kedy je povinná maloletú otcovi rovnako v mieste jeho bydliska odovzdať;

matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú od 30.12. od 18.30 do 7.1. nasledujúceho párneho roka do 18.30.;

- počas vianočných prázdnin v párnom roku,

matka od 23.12. od 9.00 hod. až do 30.12. do 18.30 hod; v uvedenom časovom úseku je otec oprávnený stretnúť sa s maloletou dňa 26.12. od 9.00 hod, kedy si maloletú prevezme v mieste bydliska matky do 18.30 hod, kedy je povinný maloletú matke rovnako v mieste jej bydliska odovzdať;

otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú od 30.12. od 18.30 do 7.1. nasledujúceho nepárneho roka do 18.30.

Rodič, ktorý sa ujíma osobnej starostlivosti maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej základnými osobnými vecami a riadne ju na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú o b a j a rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej počnúc mesiacom október 2013 namiesto doterajšej sumy sumou 70 eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa mesiaca na ktorý sa poskytuje k rukám matky maloletej.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 24.06.2003 v časti zverenia maloletej a rozsudky Okresného súdu Bratislava V č.k. -129 zo dňa 01.12.2005 v časti stretávania sa otca s maloletou a č.k. -335 zo dňa 09.12.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.4.2012 žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 7.000,- Sk (232,36 eur) na 335,- eur mesačne od 01.07.2011 a zaviazal ho povinnosťou platiť výživné na tvorbu úspor maloletej vo výške 50,- eur mesačne. Ako dôvod uviedla, že doteraz určené výživné v dnešnej ekonomickej situácii nepokryje základné potreby 10-ročnej Q., keď sa zvýšili náklady

na bývanie, stravu, dopravu, lieky, vitamíny, oblečenie, ale predovšetkým mimoškolské a voľnočasové aktivity. Predovšetkým sa však zmenila situácia na strane matky, ktorá je evidovaná na úrade práce od júla 2011 bez nároku na podporu a prakticky bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Zamestnanie sa jej nepodarilo nájsť napriek úsiliu. Často krát býva chorá kvôli nízkemu imunitnému systému a od absolvovanej operácie v novembri 2011 prakticky každé dva týždne. Občas výnimočne má nejakú brigádu. Preto majú existenčné problémy a fakticky žijú s dcérkou na dlh a súkromné pôžičky od rodičov matky, oboch dôchodcov. Dcérka je podľa trénerov športovo nadaná (špeciálne na plávanie) a rada by ju ako matka v tomto podporovala, aby sa jej osobnosť mohla rozvíjať po všetkých stránkach. Navyše má pravidelné plávanie a iné športy doslova doporučené lekárom-ortopédom (diagnóza hypermobilita a začínajúca skolióza). Dieťa je zverené jej do starostlivosti a nevidí dôvod, prečo by otec nemal materiálne prispievať najvyššou možnou mierou na jej potreby, duševný a telesný rast a celkovú existenciu, keďže rodičovské povinnosti majú obaja rodičia a ona venuje dieťaťu predovšetkým osobnú starostlivosť. Zdôraznila, že otec jej s dcérkou nepomáha v starostlivosti ani keď je chorá a nijako nespolupracuje. Komunikácia s ním je prakticky nulová. Významným dôvodom zvýšenia výživného by mala byť aj skutočnosť ekonomickej transformácie, prirodzený nárast cien, inflácia. Poukázala na nerovnomernosť jej životnej úrovne a životnej úrovne otca, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni druhého rodiča, čím odôvodnila svoju požiadavku, by bol otec zaviazaný na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd má vychádzať z predpokladu, že matka plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.

Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že výživné platí v dostatočnej miere a v zmysle rozhodnutia súdu sa s dcérou aj stretáva, keď dni stretnutí v týždni prispôsobil požiadavke navrhovateľky a mimoškolským aktivitám dcérky. Navyše dcérke zabezpečuje dopravu na skoré ranné plavecké tréningy, z čoho je zrejmá jeho ochota vyjsť matke v ústrety. Okrem toho s dcérku trávi každý rok 4 týždne počas letných prázdnin, týždeň počas Vianoc a týždeň počas jarných prázdnin a Veľkonočné sviatky. Z evidencie pobytu dcérky u otca, ktorú založil do spisu vyplynulo, že dcérka u neho trávila viac ako 40 % z celkového času. Výživné k rukám matky musí platiť i v čase letných prázdnin, keď je celý mesiac dieťa u neho. Maloletá navštevuje plavecký klub Orca, na ktorý prispieva už každý mesiac sumou 55 eur, keď sa matka z dôvodu finančnej núdze odmieta na tom finančne podieľať. Nad rámec povinného výživného dcére hradí všetky poplatky za sústredenia, cestovanie na preteky a štartovné. Za obdobie 18 mesiacov do 1. polroka 2012 na tieto účely vynaložil sumu cca 1.820 eur. Do tejto sumy ešte nezarátal ďalšie náklady na potrebné veci a oblečenie, ktoré rovnako kupuje a tiež dovolenkové pobyty v lete pri mori a lyžovačky v zime. K požadovanému spätnému zvýšeniu poukázal na to, že k 01.07.2011 nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o predchádzajúcom návrhu matky na zvýšenie výživného, ktorý bol podaný 20.07.2010, pričom jej nezamestnanosťou argumentovala aj počas pojednávaní o predchádzajúcom návrhu o zvýšenie výživného. Dal do pozornosti súdu aj zárobkové aktivity navrhovateľky, ktorá, hoci tvrdí, že je bez príjmu a pred úradmi vystupuje ako nezamestnaná, vykonáva poradenskú činnosť bez akejkoľvek registrácie a povinnosti platiť dane a zákonné odvody z takejto činnosti, keď svoju činnosť propaguje prostredníctvom vlastnej webovej stránky a tiež prostredníctvom svojich vystúpení vo verejnoprávnej televízii. Zmluvy navrhovateľky s RTVS sú dostupné na internete, pričom odmena za jedno vysielanie sa pohybuje v rozmedzí od 50 do 60 eur za jednu reláciu. Predpokladá tiež finančné odmeny z článkov v týždenníkoch a predaja publikácii na internete. Poukázal na správanie matky, ktorá sa uchyľuje k manipulovaniu s účelom dosiahnuť rôzne služby v súvislosti so starostlivosťou o dcéru. Viac krát sa stalo, že boli dohodnutí na stretnutí pri škole, kde si mali odovzdať veci, učebnice a pod. po víkendovom či inom pobyte s dcérou, kde sa matka schválne nedostavila, iba oznámila, že má dcérku doviesť až do G., že ona 36 km jazdiť autom nebude. Otec musí pritom po takýchto sabotážach prejazdiť nie 36, ale skoro 60 km, keďže býva v O. na opačnom konci X.. Matka mu dcéru nikam nedovezie ani otcovi nijako neuľahčuje kontakt s ňou. Vždy musí ísť po dcéru sám, či už do školy v Petržalke ale bežne až do G., čo ho zaťažuje aj finančne.

Po prvom pojednávaní vo veci, na ktorom otec zotrval na svojom vyjadrení, pričom matka poprela vyšší príjem z jej pracovných aktivít pre televíziu a vôbec príjem z terapeutickej činnosti, keď požiadala o pozastavenie licencie z dôvodu, že nemá na prenájom miestnosti ani na odvody, bol súdu dňa 04.09.2013 doručený návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v dvojtýždenných intervaloch počnúc dňom 14.10.2012 (nedeľa) o 19.00 hod, kedy bude maloletá odovzdaná otcovi. Odovzdávanie dieťaťa navrhol na adrese bydliska toho rodiča, ktorý končí styk s dieťaťom (starostlivosť). Súčasne žiadal o zrušenie svojej vyživovacej povinnosti (neupravenie

výživného). Návrh odôvodnil tým, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Realizáciou striedavej osobnej starostlivosti by došlo k zásadnému obmedzeniu komunikačných problémov s odporkyňou, hlavne ohľadne termínov pobytu s dcérou a jej nadmerných, nikdy nekončiacich finančných požiadaviek, ktoré odôvodňuje potrebami dieťaťa. Tieto problémy u ich dcéry spôsobujú dlhotrvajúci pocit neistoty a nevedomosť o tom, s ktorým rodičom bude tráviť svoj čas, napríklad počas najbližšieho víkendu, k čomu sa priznala sama dcérka pri rozhovore s otcom. Matka má voči otcovi silne manipulatívne potreby, neustále ho kontaktuje e-mailom, telefonicky, pomocou SMS, mení termíny podľa svojich potrieb a tým zneisťuje dieťa a otcovi narúša rodinný život. Striedavá starostlivosť by dieťaťu zabezpečila potrebnú pravidelnosť v styku s každým rodičom a odstránila by prevažnú časť zbytočných nezhôd medzi rodičmi ohľadne termínov. Zároveň by obom rodičom zabezpečila priestor na plánovanie pobytu s dieťaťom a jeho pravidelnosť. Dôsledkom striedavej starostlivosti by bola aj redukcia množstva súdnych úkonov, ktoré sú spojené s návrhmi odporkyne vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktoré matka podáva vždy do 1 roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila s odôvodnením, že podľa jej názoru nie sú v ich prípade naplnené zákonné podmienky pre takúto formu starostlivosti, keď okrem spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať spochybnila záujem oboch rodičov o výchovu dieťaťa, skutočnosť, že zverenie do striedavej osobnej starostlivosti bude v záujme dieťaťa a tiež to, či potreby maloletej budú takýmto zverením lepšie zabezpečené. Ďalej zdôraznila, že v záujme stability výchovy osobitne forma striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky na schopnosť a osobnostnú vyspelosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať, nezapájať maloleté dieťa do svojich vzájomných nedoriešených problémov a zvládať jednotný výchovný postup voči dieťaťu. V ich vzťahu však veľa rokov neexistuje slušnosť a korektnosť, žiadny rešpekt ani žiadna konštruktívna rodičovská spolupráca. Otázne je, ako v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti budú ako rodičia komunikovať a riešiť množstvo bežných vecí spojených so striedavým pobytom maloletej dcéry, napr. návšteva lekára v prípade akútneho ochorenia, zubára, ortopéda, zakúpenie liekov a zabezpečenia vôbec všetkých materiálnych potrieb pre dcérku (nakupovanie oblečenia, všetkej obuvi, športových a školských potrieb). Otcovi vždy robilo problém prispôsobovanie sa režimu dcérky. Nikdy nebol ochotný prísť a vymeniť učebnice na pondelok, zakaždým určil miesto a čas, kde sa mala ona dostaviť, nebol ochotný matku zastúpiť počas choroby alebo počas pobytu v nemocnici, nikdy nemal čas a záujem stretnúť sa s matkou a porozprávať sa s ňou o problémoch dcérky, či už vývinových, citových alebo o obyčajných zážitkoch s ňou. Odporca nemá žiadnu skúsenosť s návštevou lekárov, zubárov a špecialistov, žiadnu skúsenosť s každodennou starostlivosťou o dcérku počas bežných pracovných dní, nemá s dieťaťom vytvorený individuálny citový dôverný vzťah, keď od dcéry vie, že víkendy a voľné dni trávia vždy v spoločnosti manželky otca a jej syna, starých rodičov alebo iných príbuzných, susedov alebo kamarátov odporcu. Uviedla, že dcérka je otcovi evidentne na obtiaž. Ani oná nemá k otcovi dôverný vzťah, nezdôveruje sa mu spontánne so svojimi trápeniami, radosťami a zážitkami v škole alebo mimo nej. Nepozná dcériných kamarátov, nestretáva sa s nimi, nechodia k nim na návštevu. Správa sa neúctivo k nej ako k matke, k človeku. Len výnimočne ju napríklad pozdraví. Dcérku tým veľmi zraňuje a zneisťuje. Pred dcérou na matku kričí a do telefónu jej vulgárne nadáva, čo samozrejme dcéra eviduje a trápi sa tým. Matka sa celé roky podľa nej jednostranne pokúša o zlepšenie a vytvorenie korektného rodičovského vzťahu s otcom maloletej.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 24.06.2003.

Styk otca s maloletou bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu -129 zo dňa 01.12.2005 a to tak, že otec bol oprávnený stretávať sa maloletou každý párny víkend od piatka 15.30 hod do pondelka do 08.00 hod nepretržite a každý nepárny štvrtok od 15.30 hod do piatka 08.00 hod.

Rozsah vyživovacej povinnosti otca bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -335 zo dňa 09.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -359 zo dňa 12.5.2009, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q. z 6.000,- Sk na 7.000,- Sk mesačne od 1.9.2008. V tom čase bola matka slobodná, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla, bývala s maloletou v 1-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Pracovala vo P. ústave

detskej psychológie a patopsychológie. Tento pracovný pomer na jej žiadosť skončil dohodou dňa 29.2.2008. Jej čistý priemerný mesačný príjem od januára 2007 do 29.2.2008 dosahoval 16.527,- Sk. Od 15.3.2008 do 15.6.2008 pracovala v Centre pre liečbu drogových závislostí, kde jej priemerný mesačný príjem činil 27.718,- Sk, tento pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa podľa . Iná práca jej nebola ponúknutá, pracovnú morálku mala primeranú. Od 16.6.2008 bola v evidencii nezamestnaných a podporu mala vyplácanú do 15.12.2008 v priemernej výške 10.533,- Sk mesačne. Matka mala vystavené živnostenské oprávnenie, ktoré 26.2.2008 zaniklo. V daňovom priznaní za rok 2007 vyčíslila výšku príjmov a výdavkov zo živnosti 0,- Sk, súhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov uviedla vo výške 239.052,- Sk. U Dr. Y. G. U., s.r.o. poberala príležitostné príjmy z autorských honorárov, v období od augusta 2007 do septembra 2008 mala autorské honoráre vyplatené v mesiaci novembri 2007 vo výške 5.949,- Sk netto a v apríli 2008 vo výške 4.885,- Sk netto. Podľa vlastného vyjadrenia svoju situáciu riešila tak, že získala licenciu na prax, ktorú rozbiehala. Otec uzatvoril dňa 21.4.2007 manželstvo, so svojou manželkou býval v podnájme, za ktorý platil mesačne 12.000,- Sk a 4.000,- Sk za energie. Naďalej podnikal v oblasti stavebníctva a v daňovom priznaní za rok 2007 vyčíslil svoje príjmy zo živnosti v sume 533.522,- Sk a výdavky 311.920,- Sk. Otec bol i spoločníkom (50%) obchodnej spoločnosti U., s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2007 vyčíslila výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 953.253,- Sk. Táto obchodná spoločnosť oznámila súdu, že za rok 2007 mal otec podiel na zisku vo výške 386.000,- Sk, táto čiastka mu však nebola vyplatená a bola použitá na rozvoj firmy. Otec používal osobný automobil T. X patriaci leasingovej spoločnosti, leasingové splátky platil U., s.r.o.. Svoj 1-izbový byt predal a spolu s manželkou si zakúpili nový 3-izbový byt, na ktorý si zobrali úver vo výške 2,3 milióna Sk, ktorý v čase vyhlásenia rozsudku nebol ich vlastníctvom, a preto bývali v podnájme i s manželkiným 16-ročným synom T. V., študentom 2. ročníka U. polygrafickej. Otcova manželka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 54.007,- Sk vrátane odstupného. Tento pracovný pomer skončil 31.10.2008 a bol uzatvorený na dobu určitú. Podľa vyjadrenia otca už opäť od 1.11.2008 pracovala s dohodnutou mzdou 60.000,- Sk mesačne brutto.

Maloletá Q. navštevovala v školskom roku 2008/2009 1. triedu Z. školy L. X v X.. Naďalej bola pre nízku imunitu veľmi často chorá, jej zdravotný stav si vyžadoval užívanie liekov, vitamínov a vhodné boli mimo bratislavské pobyty. Tiež mala ortopedický nález, od roku 2004 mala indikovanú ortopedickú obuv a vložky.

Naposledy bolo o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -365 zo dňa 03.05.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu č.k. -397 zo dňa 29.11.2011. Návrh matky bol zamietnutý, keď súd vychádzal z toho, že matka bola naďalej slobodná, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. V roku 2009 predala svoj 1-izbový byt a spolu so svojou matkou kúpili 3-izbový byt v T., v ktorom žila i s maloletou. Podľa jej vyjadrenia predmetný byt spôsobuje problémy, preto ho plánovala predať. V daňovom priznaní za rok 2009 vyčíslila príjmy zo živnosti 3.353,11 eur a výdavky 743,93 eur a v daňovom priznaní za rok 2010 uviedla zo živnosti príjmy vo výške 2.045,- eur a výdavky 1.614,- eur. Na jej žiadosť Slovenská komora psychológov svojím rozhodnutím zo dňa 31.12.2010 dočasne pozastavila licenciu od 1.1.2011 do 31.12.2011 vydanú pre matku na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v kategórii iný zdravotnícky pracovník v povolaní psychológ pre odbor poradenská psychológia najmä na plnenie úloh verejného zdravotníctva na úseku ochrany zdravia. Od 1.1.2011 bola zamestnaná v Súkromnej hotelovej akadémii R., kde pracuje 4 hodiny týždenne a kde jej čistý priemerný mesačný príjem za prvé 3 mesiace roka 2011 dosiahol 85,37 eur a tiež od 1.1.2011 pracovala na 11-hodinovú týždennú vyučovaciu činnosť v Súkromnej strednej odbornej škole R., kde jej čistý priemerný mesačný príjem za prvé 3 mesiace roka 2011 dosiahol 290,- eur. Oba pracovné pomery sú uzavreté na dobu určitú do 30.6.2011. Podľa vlastného vyjadrenia mala zníženú imunitu, každý mesiac býva chorá, a preto mala aj problém zamestnať sa. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Vlastnila Škodu K.. Mala ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore psychológia. Otec bol naďalej ženatý, okruh jeho vyživovacích povinností sa nezmenil, naďalej pracoval v oblasti stavebníctva a ako živnostník v daňovom priznaní za rok 2009 vyčíslil príjmy zo živnosti 12.385,79 eur a výdavky 6.638,64 eur a za rok 2010 uviedol zo živnosti príjmy 13.973,98 eur a výdavky 7.280,90 eur. Bol naďalej spoločníkom obchodnej spoločnosti U., s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2009 vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením zisk 16.589,20 eur a za rok 2010 zisk 22.643,17 eur. Podiel na zisku za rok 2009 mal vyplatený vo výške 6.650,- eur a za rok 2010 vo výške 9.112,- eur bude vyplatený v priebehu roka 2011. Obchodná spoločnosť U., s.r.o. je vlastníkom osobného automobilu Mazda 6, ktorú užíva otec

a K. K., ktorý používa druhý spoločník. Manželka otca bola zamestnaná v R. U., s.r.o. od novembra 2008 a za pomernú časť roka 2008 zarobila v priemere mesačne 1.405,93 eur netto, v roku 2009 1.627,18 eur netto a za prvé 2 mesiace roka 2010 v priemere 1.625,- eur a v marci 2010, kedy bol jej pracovný pomer skončený výpoveďou podľa z organizačných dôvodov ku dňu 31.3.2010, mala vyplatených 5.436,46 eur vrátane odstupného. Od 6.4.2010 bola zamestnaná v Slovnafte Petrochemicals, s.r.o., tento pracovný pomer s ňou zamestnávateľ skončil podľa v skúšobnej dobe dňom 29.6.2010, u tohto zamestnávateľa jej čistý priemerný mesačný príjem dosiahol 1.038,45 eur. Od 30.6.2010 do 31.10.2010 bola evidovaná na úrade práce, podporu mala vyplatenú v priemernej výške 957,84 eur. U terajšieho zamestnávateľa je zamestnaná od 1.11.2010 s priemerným zárobkom 1.240,63 eur mesačne netto. Otec s manželkou vlastnil byt na R. XX v X., v ktorom žili aj s manželkiným 18-ročným synom. Otec mal vysokoškolské vzdelanie, ukončil stavebnú fakultu, v súvislosti so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemal.

Maloletá Q. bola v školskom roku 2010/2011 žiačkou 3. triedy ZŠ. V predchádzajúcom školskom roku sa na úhrade nákladov pozostávajúcich zo sumy 10,- eur na RZ, 10,- eur na TF, 8,- eur na časopis Adamko, 10,- eur na pomôcky a 110,- eur na školu v prírode, podieľali obaja rodičia. V školskom roku 2010/2011 škola uviedla, že matka zaplatila 15,- eur na triedny fond, otec 15,- eur na RZ a 30,- eur zálohu na ŠVP. Maloletá bola členom plaveckého klubu Orca a v školskom roku 2009/2010 poplatky s jej športovou činnosťou činili spolu 201,- eur. V školskom roku 2010/2011 bola už zaradená v skupine športového plávania, kde trénovala 4-krát týždenne, poplatky za tréning 35,- eur mesačne platili striedavo jeden mesiac matka a jeden mesiac otec. Poplatky spojené s pretekárskou činnosťou od 1.9.2010 do 30.4.2011 v celkovej sume 90,- eur boli riadne zaplatené, klub však neeviduje, ktorý z rodičov tieto poplatky uhradil. Maloletej bolo potrebné zabezpečiť i klubové oblečenie, minimálne 5 ks plaviek, 2 ks plaveckých čiapok a plaveckých okuliarov. T.. J., L.., T., čeľustný ortopéd oznámil tunajšiemu súdu, že náklady dieťaťa súvisiace s čeľustno-ortopedickou liečbou činili 141,50 eur (od 6.9.2010 do 13.12.2010). Tento poplatok pozostával zo sumy 7,46 eur za konzultáciu, 67,25 eur za diagnostiku, 43,40 eur za odovzdanie snímateľného aparátu, 7,46 eur za kontrolu a 15,93 eur za kontrolu a úpravu aparátu. T.. W. potvrdila, že mal. Ema je dispenzarizovaná v jej imunologicko-alergologickej ambulancii od roku 2005. Posledná kontrola v jej ambulancii s predpisom liekov bola v auguste 2009. T.. O. Y. T., potvrdila, že maloletá má predpísané ortopedické vložky a halufix, ale v ich zariadení nemala žiadne finančné náklady.

V čase podania návrhu sa osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov ani potreby maloletej oproti času, kedy sa rozhodovalo o návrhu matky v zásade žiadnym spôsobom nezmenili a to aj pre krátkosť času, ktorý uplynul. Matka už v čase poslednej úpravy bola bez stabilného zamestnania a pravidelného príjmu, čo identicky odôvodňovala zníženou imunitou. V priebehu samotného konania zmenila viacero zamestnaní. Od 07.01.2013 do 28.02.2013 pracovala v súkromnej Základnej škole a materskej škole T. T. na pozícii učiteľa materskej školy s funkčným platom 700 eur brutto. Od 25.03.2013 sa zamestnala ako učiteľka v Materskej škole V. a to na zastupovanie so skúšobnou dobou 1 mesiac s určeným brutto funkčným platom 606,50 eur. Pracovný pomer jej skončil v skúšobnej dobe dňa 24.04.2013 na návrh pani riaditeľky materskej školy a to z dôvodu, že hoci zo strany zamestnávateľa neboli žiadne výhrady voči jej prístupu k deťom a prejavovala sa ako perspektívna veľmi dobrá učiteľka, bol na jej strane problém s pracovnou dobou, ktorá jej často nevyhovovala čo do dĺžky a pracovných zmien, čo nezodpovedalo potrebám zamestnávateľa, ktorý vyžadoval väčšiu flexibilitu. Od 26.08.2013 sa zamestnala ako školský psychológ na jednej zo základných škôl v Petržalke, kde pracovala na polovičný úväzok s dohodnutým funkčným platom brutto 364,25 eur.

Otec v r. 2011 vykazoval príjem z podnikania formou živnostenského oprávnenia 4.677,95 eur. V priebehu roku 2011 mu bol vyplatený podiel na zisku právnickej osoby Soling, s.r.o. z dosiahnutého zisku za r. 2010 vo výške 5.803,- eur. Podiel na zisku uvedenej spoločnosti za r. 2011 predstavoval 8.531,50 eur, ktorý mu však z dôvodu zlej finančnej situácie spoločnosti nebol vyplatený. Manželka otca dosahovala za obdobie do júna 2011 do mája 2012 príjem 1.350,18 eur. Otec jej staršieho syna na jeho výživu prispieva sumou 59,74 eur. Od 01.08.2012 zostala nezamestnaná. V decembri 2012 priznala na pojednávaní súdu príjem vo výške 1.500 eur brutto.

Maloletá Q. v šk. r. 2012/2013 navštevovala 5. ročník Z. školy na L. ul. v X.. V šk. r. 2013/2014 začala navštevovať osemročné gymnázium na T. ul. v X.. Naďalej sa aktívne venovala plávaniu, odbudli zvýšené výdavky spojené so stomatologickou starostlivosťou. Matka nepoprela, že otec uhrádza všetky náklady spojené so športovými aktivitami dcéry. Súd v danom prípade zisťoval v súlade s ust. veta druhá v spojení s ust. ods. aj názor maloletej. Na pohovore, ktorý uskutočnil kolízny opatrovník pôsobila maloletá po počiatočnom ostychu - obavách veľmi uvoľnene a zdieľne. Uviedla, že by chcela byť dva týždne u otca a dva týždne u mamy. Po tom, čo s ňou bolo rozobraté, či jej nebude tak dlho za mamou alebo otcom smutno zvážila, že by to bolo teraz asi najlepšie po týždni. Vôbec neuvádzala inú alternatívu ako tú, ktorá je vlastne obrazom striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vie, že ju obaja rodičia majú radi, u oboch sa dobre cíti, oboch má rada. Pozdávalo by sa jej , aby striedanie nastalo vždy v piatok po škole. Uviedla, že športuje, niekedy je to dosť náročné, lebo musí skoro vstávať, ale jej to nevadí, na tréningy chodí rada. Vyjadrenie maloletej podľa kolízneho opatrovníka naznačovalo optimálne riešenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Na pojednávaní zástupkyňa kolízneho opatrovníka dodala, že dieťa jednoznačne vedelo, o čo ide. Vadí jej, že je to také chaotické, u otca sa cíti dobre, má tam „brata“. Vo veku 10 rokov presne vie, čo chce a to aj vo vzťahu k rodičom. Pri pohovore bolo zjavné, že ani jeden z nich jej nenaznačil, čo má robiť a povedať. Je to veľmi milá a šikovné dieťa. Názor dieťaťa bol veľmi presvedčivý a nespochybniteľný a samotní rodičia by si to mali uvedomiť, pretože striedavá starostlivosť je v danom prípade to, čo môže dieťaťu prospieť.

Z úradného záznamu zo šetrenia pomerov na strane otca vyplynulo, že otec spolu s manželkou, jej synom a s prestávkami s dcérou Q. bývajú v 3-izbovom byte v novostavbe na R. ul. XX. C. je stavbár, byt je prispôsobený tak, že vznikli 4 miestnosti na obývanie. maloletá má samostatnú izbičku z časti, kde bola pôvodne kuchynská časť. Má tam poschodovú posteľ, kútik na učenie a hru. Izbička má primerané vybavenie s ohľadom na vek a potreby maloletej. Jediný problém, ktorý si uvedomuje aj otec maloletej, že denné svetlo sprístupňujú okná pod stropom a nie okná štandardnej veľkosti. Otec mieni zmeniť izbu, akonáhle bude pobyt dcéry u otca stály, pravidelný. Celý byt je zariadený účelne a prakticky. Hygiena bývania je na vysokej úrovni. Otec uvádzal, že styk s dcérou tak ako prebieha sa veľmi podobá striedavej starostlivosti. Jediná chyba je skôr technického charakteru, keď by pokladal za vhodnejšie, aby striedanie dieťaťa bolo vymedzené, aby zmeny boli očakávateľné, nie chaotické, aby aj dieťa vedelo, kedy bude u matky a kedy pôjde k otcovi. S dcérou má otec veľmi dobrý vzťah a má záujem podieľať sa v čo najväčšej miere na výchove a starostlivosti o dcéru. Maloletá má podľa jeho vyjadrenia aj pozitívny vzťah s jeho manželkou. Otec pracuje blízko svojho bydliska a bez problémov je schopný dopraviť dcéru do školy, na tréningy. Otec má teda vytvorené tak materiálne ako aj psychologické predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o dcéru.

Manželka otca V. Y., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok vo svojej výpovedi uviedla, že s maloletou majú pekný vzťah, vie ,čo má rada, čo rada je, čo rada nosí na oblečenie, pozná jej záľuby a krúžky. Dobrý a pekný vzťah má maloletá aj k jej už 20 ročnému synovi, ktorý vníma ako súrodenecký, keď ani jeden z nich nemal vlastného biologického súrodenca. Nepovažovala za vhodné pre maloletú, že nikdy nevie, kde bude, zabúda si veci zväčša u matky, z čoho sa následne dostáva do stresu. Určite by pre ňu bolo lepšie, aby mala nastavené presné pravidlá a vedela si sama odsledovať, kedy bude u mamy a kedy u otca. Maloletá bola v čase jej výpovede u nich viac, než bolo určené súdom, okrem iného otec na žiadosť matky chodil po dcéru do G. a vozil ju kam potrebuje. Víkendy netrávia oddelene, venujú sa aktivitám spoločne, chodievajú na výlety, na návštevy k rodičom svedkyne, do ich domu, kam Q. chodí rada a s ktorými má tiež dobrý vzťah. Tiež dovolenky trávievajú v rodinnom kruhu. Vyjadrila presvedčenie, že spolu s manželom vedia maloletej zabezpečiť pokojné a harmonické prostredie plné lásky, ktoré jej aj doposiaľ dávali. Q. k nim chodí rada a sama je presvedčená, že je schopná pomáhať otcovi vo výchove.

V priebehu konania vzhľadom na vyjadrenie maloletej rodičia pristúpili k rozšíreniu styku otca s maloletou tak, že otec fakticky zabezpečoval starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch, kedy si maloletú odovzdávali v zásade v piatok po pracovnej dobe pred školou, resp. pred plavárňou. Stále však musel dcéru voziť výlučne on matke do G., čo ho veľmi zaťažovalo. Takúto zmenu otec hodnotil ako pozitívnu, keďže podľa jeho udania je to pre dieťa vyhovujúce, dcéra sa upokojila a celkovo zlepšila, keďže s

matkou prichádzajú do kontaktu zriedkavejšie, čím boli eliminované vzájomné konflikty, ktoré maloletej neprospievali.

Keďže matka opakovane v neskoršom priebehu konania vyjadrila presvedčenie, že dcéra striedavú formu starostlivosti nechce a dokonca začala tvrdiť, že k otcovi chodiť nechce, čo bolo následkom konfliktu kvôli veciam, ktoré jej otec odmietol priviezť ku škole a neskôr do G., kam šli po pretekoch, ktoré často bývajú práve v piatok. Otec práve kvôli pretrvávajúcim konfliktom trval na striedavej starostlivosti, keďže bez pevne stanovených pravidiel maloletá nemá istotu, čím trpí.

Vzhľadom na matkou prezentované tvrdenia ohľadom postoja odmietavého postoja maloletej k otcovi súd zopakoval výsluch maloletej a to bezprostredne konajúcou sudkyňou na pracovisku kolízneho opatrovníka. Maloletá sa na výsluch dostavila v sprievode otca. Na úvod pôsobila veľmi vystresovane a do miestnosti, kde sa konal pohovor vstupovala po predchádzajúcom telefonickom rozhovore s matkou s plačom. Po počiatočnom neformálnom rozhovore sa maloletá uvoľnila a už o krátku chvíľu pôsobila spontánne a živo komunikovala. Medzi iným uviedla, že ju veľmi baví plávanie a už si vybrala aj gymnázium na T.. U otca si dobre rozumie aj s jeho ženou a bratom. Popri tréningoch toho veľa vo voľnom čase nestíha. Jednoznačne uviedla, že by to chcela aj ďalej tak, aby mohla byť striedavo aj s tatom aj s mamou. Len neznáša, keď sa oni dvaja spolu hádajú. Zvyčajne je problém pri odovzdávaní vecí. Keďže už teraz má dve sady učebníc kvôli tréningom, tretiu by jej v škole už nedali. Sama rozmýšľala, ako by sa to dalo najlepšie, ale nevie na to prísť. Plavecké turnaje máva zvyčajne koncom týždňa. Pozdával sa jej návrh, že by si ju rodičia striedali v nedeľu, pričom raz by si po ňu musel prísť otec do G. a ďalší týždeň mama k otcovi do O..

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania kolízny opatrovník odporučil návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Túto navrhli v týždenných intervaloch aj s prihliadnutím na výpoveď maloletej sa ako najvhodnejší deň striedania javila nedeľa vo večerných hodinách po 18.00 hod. Vyživovaciu povinnosť v danom prípade navrhol rodičom neurčiť.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa veta prvá o rodine (ďalej len Zákon o rodine) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie v zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia. Striedavou starostlivosťou, ku ktorej sa blížila už forma predchádzajúcej starostlivosti o maloletú, keď už do neformálnej dohody rodičov v priebehu konania, ktorá rešpektovala vôľu samotnej maloletej, dieťa u otca trávilo cca 40 % všetkého času. Obaja rodičia majú zabezpečené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, o ktorú majú eminentný záujem. Zo strany otca súd tento rozhodne nehodnotil ako účelový, ako ho vníma matka. Otec má totiž s maloletou vytvorený kvalitný vzťah, pričom dieťa je už teraz integrálnou súčasťou jeho novej rodiny, v ktorej sa cíti dobre, syna otcovej manželky, s ktorou má rovnako bezproblémový vzťah, vníma ako brata. V konaní neboli potvrdené vyjadrenia matky o nezáujme otca o dcéru a o ich nedostatočne kvalitnom vzťahu. Naopak aj z vyjadrení dieťaťa vyplynulo, že má otca rado a dobre sa cíti aj v jeho domácnosti, kde má vytvorené vyhovujúce podmienky. Súd považuje za nanajvýš prospešné pre dieťa, aby pri rozvrátenom vzťahu jej rodičov mala možnosť v čo najširšej miere vnímať vzor kompaktnej rodiny, ktorú si otec dokázal vytvoriť so svojou manželkou. Okrem toho sa súd stotožnil s názorom otca, že pre maloletú nie je z hľadiska stability výchovného prostredia a ani jej psychického vývoja vhodná práve neistota, ktorej je vystavené pri nedostatočne vymedzených pravidlách starostlivosti, v ktorých doposiaľ vládol do istej miery chaos. Pre dieťa, obzvlášť v predpubertálnom veku, je podľa názoru súdu skutočne stresujúce, pokiaľ je vystavované svojvôli rodičov a ich hádkam, prameniacim práve z absencie pevne dohodnutých regúl, v dôsledku čoho

dochádza k nabúravaniu ich individuálnych programov. Obaja rodičia a predovšetkým matka by si mali uvedomiť, že hoci sú a zostávajú obaja rodičmi s plnými rodičovskými právami a povinnosťami, nie sú viac partneri a mali by rešpektovať právo na súkromný život každého z nich. Nie sú teda vzájomne povinní prispôsobovať sa potrebám a plánom druhého, ale základným kritériom sú pre nich výlučne potreby dieťaťa. Tieto však má prioritne zabezpečovať rodič, ktorý má dieťa zverené vo svojej starostlivosti a teda je zaň aj v tomto čase plne zodpovedný. Bude teda na rodičovi, ktorý práve starostlivosť zabezpečuje, neočakávať automaticky v tomto čase pomoc druhého z rodičov, ale zariadiť si svoje povinnosti tak, aby v čase svojej starostlivosti sám zabezpečil dieťaťu školské a mimoškolské (športové a iné záujmové) aktivity a v prípade potreby odviezol dieťa k lekárovi atp., resp. využil v tomto smere pomoc iných blízkych osôb. Taktiež sa javí ako nanajvýš spravodlivé, aby nebola ťarcha odovzdávania dieťaťa a s tým spojených nákladov na prepravu výlučne na jednom z rodičov. Preto súd, rešpektujúc vôľu samotnej maloletej Q., rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu a pretrvávajúcu komplikovanú komunikáciu rodičov považoval za potrebné precíznejšie upraviť starostlivosť aj v časoch prázdnin a sviatkov a v rámci nej aj stretávanie sa druhého rodiča s dieťaťom (konkrétne počas Vianočných sviatkov).

Čo sa týka argumentu matky o neschopnosti vzájomnej komunikácie, ktorá podľa nej v danom prípade vylučuje striedavú osobnú starostlivosť, ten v tomto prípade neobstojí a to aj s poukazom na jej vlastné psychologické vzdelanie. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by zo strany otca dochádzalo a priori k neústretovému prístupu a prvotná príčina problémov vo vzájomnej komunikácii by bola na jeho strane. Aj z obsiahlej e-mailovej a textovej komunikácie, ktorú rodičia založili do spisu vyplynulo, že matka pristupuje k otcovi skutočne konfrontačne, často mení svoje požiadavky, resp. dohody a reakcie otca, hoci často objektívne nie práve najsprávnejšie a najvhodnejšie, sa často javia ako vyprovokované danou situáciou, keď sa opakovane počas celého konania sťažoval práve na absolútnu neistotu, ktorá nepôsobí stresujúco len na maloletú, ale prirodzene aj na otca a v konečnom dôsledku aj na matku, ktorá ju svojim nevyrovnaným prístupom vyvoláva. Aj preto súd považuje striedavú starostlivosť v danom prípade práve za formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa budú musieť podriadiť pevne určeným pravidlám. Samotná matka napokon v konaní vyjadrila svoju nespokojnosť s tým, že práve otec podľa nej mení dohody, miesta a časy odovzdávania dieťaťa, ktorý problém bude striedavou osobnou starostlivosťou rodičov eliminovaný. Z priebehu konania vyplynulo, že isté zlepšenie komunikácie medzi rodičmi nastalo už pri prechode na mód faktickej striedavej starostlivosti. V prípade, ak rodičia aj do budúcna zlyhávanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nedokážu napraviť sami, súd v záujme dieťaťa, môže pristúpiť formou autoritatívneho zásahu z úradnej povinnosti k výchovnému opatreniu. Vzhľadom na intelektuálnu a celkovú osobnostnú úroveň rodičov má však súd za to, že tlačení autoritatívne vymedzenými pravidlami, dokážu nadradiť záujem maloletej nad vlastné nespracované emócie a pristúpiť ku konštruktívnemu dialógu ohľadom zabezpečovania materiálnych a iných potrieb dieťaťa, hoci aj za pomoci kvalifikovaných pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s ktorým už v priebehu konania nadviazali v tomto smere spoluprácu. Individuálne totiž obaja rodičia prezentujú vôľu v záujme spoločnej dcéry spolupracovať a komunikovať. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže oň súd oprieť svoje rozhodnutie. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa vzhľadom na ich vzdelanie a s tým súvisiaci predpoklad osobnostnej vyspelosti javia ako subjektívne a prekonateľné.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku trvania striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Vzhľadom na nariadenie striedavej starostlivosti sa v danom prípade návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca javil ako nedôvodný a bolo ho potrebné v plnom rozsahu zamietnuť. V čase od podania návrhu do rozhodnutia súdu sa osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou zásadne nezmenili, keď otec navyše začal financovať celé náklady spojené so záujmovými aktivitami dcéry sám. Súd v tomto smere musel prihliadať aj na podiel osobnej starostlivosti otca o maloletú, keď už do začiatku fungovania týždňových intervalov maloletá trávila u otca cca 40 % celkového času. Matka tiež opakovane žiadala otca zaviazať povinnosťou platiť výživné na tvorbu úspor maloletej vo výške 50,- eur mesačne. Ani tejto časti súd nemohol návrhu vyhovieť, keďže zistil, že majetkové pomery otca to nedovoľujú.

Čo sa týka nariadenia striedavej starostlivosti, s prihliadnutím na istý nepomer v majetkových a zárobkových pomeroch rodičov v prospech otca, potreby ktorého rodiny sú navyše zabezpečované z dvoch príjmov, súd v danom prípade pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti napriek nariadeniu striedavej starostlivosti, keď mal za to, že s prihliadnutím na otcove možnosti a schopnosti je potrebné, aby príspevkom na výživu dorovnával životnú úroveň maloletej počas jej pobytu u matky na vlastnú úroveň. Za primeranú sumu súd vzhľadom na potreby maloletej považoval sumu 70 eur mesačne, keď do budúcna predpokladá, že ostatné výdavky na výživu maloletej by mali hradiť rodičia v zásade na polovicu. Na strane matky súd musel vychádzať z jej schopností a možností a nie z oficiálne prezentovaných príjmov, keď matka z osobných dôvodov požiadala o prerušenie licencie na poskytovanie psychologických služieb. Jej problémy v zamestnaní možno datovať už od 29.2.2008 a zavinila si ich sama, keď pracovný pomer vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde dosahovala vyšší príjem, ukončila dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia dohodou. Takéto jej konanie je potrebné vyhodnotiť v súlade s obsahom ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.