Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7C/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO 00492736, so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, ~ právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: B. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S. A. XX, XXX XX U., prechodne bytom S. cesta XX/XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur ako aj náhradu trov konania vo výške 45,58 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v 5 eur mesačných splátkach, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky včas stane sa splatným celý zvyšok nezaplatenej sumy, pričom prvá splátka je splatná dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou 20.11.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 50,50 € s trovami konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný sa 18.01.2011 na výzvu revízora na linke MHD č. 1 nepreukázal platným cestovným dokladom. Preto mu v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,50 € a úhradu 50 €. Žalovaný však túto sumu neuhradil, pokus o zmier, v ktorom bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, zaslaný žalobcom doporučene 01.03.2011 sa minul účinkom. Okresný súd Ružomberok vydal 12.12.2012 vo veci platobný rozkaz pod č.k. -8, ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovanému, bol uznesením súdu č.k. -11 z 04.01.2013 zrušený. V zmysle (ďalej len „“) súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, a ktorí súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a za prítomnosti žalovaného. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní súdu doručenom 24.06.2013, a to tak, že súhlasil so zaplatením istiny vo výške 50,50 € avšak odmieta zaplatiť trovy konania, kde poukazuje nato, že výzva na úhradu mu bola zaslaná na adresu trvalého pobytu, ktorú má uvedenú v občianskom preukaze (Scota Viatora 12), avšak na tejto adrese 10 rokov nebýva, býva po podnájmoch a tým pádom má prechodné bydliská, na čo má nárok. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril tak, že revízor mu odovzdal informačný leták, kde bol upovedomený o tom, že ak sa nepodarí pošte doručiť pokus o zmier, nie je to prekážkou podania žaloby,

ako aj o tom, že ak dlžnú sumu nezaplatí do 30 dní v pokladni dopravného podniku bude sa prepravca domáhať zaplatenia súdnou cestou. Žalovaný na pojedávaní uviedol, že uznáva dlžnú sumu vo výške 50,50 € a túto je schopný hneď aj zajtra zaplatiť. Odmieta však platiť trovy konania, kde poukazuje nato, že na adrese, kde mu dopravný podnik doručoval písomnosti 10 rokov nebýva, nemohol si zmeniť adresu, pretože nemal bydlisko. Po tom, ako sa od svojej bývalej ženy dozvedel, že vec rieši súd, telefonicky kontaktoval žalobcu, bolo mu však oznámené, že vec už rieši právnická kancelária. Nepamätá si, akú adresu uviedol revízorovi, dal mu len občiansky preukaz z ktorého revízor odpísal údaje. Súdu zároveň predložil prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, podľa ktorej bol hospitalizovaný na psychiatrickej ambulancii od 30.01.2011 do 11.02.2011 a z ktorej vyplýva, že mal v tomto období zdravotné ťažkosti psychického charakteru. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril tak, že informačný leták mu nebol odovzdaný, bol mu odovzdaný len papier podľa ktorého mal zaplatiť 50,50 € v pokladni dopravného podniku. Na otázku ohľadom jeho finančnej situácie odpovedal, že má nevyhnutné výdavky na nájom vo výške 210 €, výdavky na stravu, poberá invalidný dôchodok vo výške približne 480 €, platí výživné na dve deti po 33 €, prispieva im aj nad rámec, nakoľko sú to jeho deti, má výdavky na lieky mesačne 100 €. Súd sa v rámci dokazovania ďalej oboznámil s listinami založenými v spise, a to Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok z 18.01.2011, Pokusom o zmier - výzva na zaplatenie z 28.02.2011 a poštovým podacím hárkom. Po vykonaní dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Z Hlásenia mal súd za preukázané, že žalovaný 18.01.2011 cestoval v prostriedku mestskej hromadnej dopravy linka č. 1, č. voza 7801/1 bez platného cestovného lístku, pričom na výzvu revízora (zamestnanca žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nezaplatil sumu 50 € za porušenie MPP a Tarify MHD. Predložil potvrdenie o strate občianskeho preukazu z ktorého bol odpísaný údaj o jeho trvalom pobyte. Pokusom o zmier vyzval právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola doručovaná na adresu trvalého pobytu, žalovaný si ju neprevzal, nakoľko tu nebýval. Podľa (ďalej len „“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa o doprave na dráhach, ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy. Ods. 5 cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Ods. 6 prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa o doprave na dráhach dopravca je oprávnený zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania prirážky základného cestovného, ktorá nebola zaplatená na mieste, a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného. Ods. 4 písm. c) cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané skutočnosti tvrdené v žalobe. ohľadom zmluvy o preprave osôb nestanovuje jej vznik, ale ponecháva túto úpravu na prepravné poriadky, ktoré sú prepravcovia v zmysle zákona povinní zverejniť na svojich webových sídlach. Prepravný poriadok žalobcu stanovuje, že je spolu s tarifou a cestovným poriadkom umiestneným na zastávkach verejným návrhom na uzavretie zmluvy. Zmluva na základe verejného návrhu (prísľubu v zmysle ) je uzavretá, keď sú splnené podmienky prepravcu, t.j. až keď si cestujúci zakúpi platný cestovný lístok nakoľko takúto podmienku obsahuje tak prepravný poriadok ako aj cestovné poriadky umiestnené na zastávkach. Možno teda konštatovať, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nevznikla. V danom prípade, keďže žalovaný bol pristihnutý bez platného cestovného lístka, bol v zmysle citovaných ustanovení , zákona o dráhach, povinný zaplatiť cestovné ako i prirážku vo výške stonásobku cestovného. Zaplatením cestovného by vznikla medzi žalobcom a žalovaným prepravná zmluva. Keďže však žalovaný nezaplatil cestovné a prirážku, medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré žalovaný na jeho úkor týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získal.

Z týchto dôvodov, ako i v zmysle vyššie citovaných ustanovení, je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a to v peniazoch, vo výške cestovného 0,50 € a prirážky k cestovnému 50 €.

Súd sa dôkladne zaoberal aj obranou žalovaného, podľa ktorej by sumu 50,50 € zaplatil, pokiaľ by o nej vedel, resp. pokiaľ by mu bola výzva na zaplatenie doručená na adresu, na ktorej býval. V tomto smere však treba prihliadnuť na práva žalobcu, ktorý nemal odkiaľ vedieť, že sa žalovaný na adrese trvalého pobytu nezdržiava. V dobrej viere mu doručoval na adresu, ktorá vyplýva z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok. Žalobca nie je štátnym orgánom a nemá prístup k registru obyvateľstva, aby si overil prípadnú prechodnú adresu, zároveň mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho predpisu. Žalovaný mal vedomosť o tom, že porušil zákon, a teda mohol sa domnievať, že žalovaný bude uplatňovať svoju pohľadávku u neho a ak nebude úspešný, obráti sa na súd. Žalovaný vedomý si porušenia zákona mal adresu na doručovanie oznámiť žalovanému, nepriznanie už aj tak do značnej miery ponížených trov konania (viď nižšie) by s ohľadom na všetky uvedené okolnosti, nebolo voči žalobcovi spravodlivé. Súd vedomý si subjektívneho pocitu skrivodlivosti, ktorý žalovaný má dodáva, že o to väčší by tento pocit bol, keby sa žalovaný sám dostal do pozície oprávneného veriteľa a za rovnakej situácie, kedy by sa nevedel dopátrať bydliska svojho dlžníka, by mu súd nepriznal trovy konania potrebné na vymoženie jeho oprávnenej pohľadávky.

O trovách konania súd teda rozhodol s poukazom na a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 €, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 16,60 € + náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál vo výške 7,61 € + 20 % DPH. Pokiaľ si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnych služieb + 3 x režijný paušál + 20 % DPH, súd mu takto uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia v danej výške nepovažoval za účelne vynaložené.

Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom ( ) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené a odvíjajú sa od iných predpokladov. Súd náklady zastúpenia advokátom nepovažuje v celom rozsahu za účelné po zistení, že sa jednalo o drobný spor, vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalobcu, dátumy a čísla linky MHD podľa

priložených dokladov. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné právne znalosti. Žalobca a jeho právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

V súlade s vymedzením účelu civilného procesu, ktorým má byť ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, nie sú situácie, keď sa civilné konanie zneužíva a stáva sa nástrojom slúžiacim k vytváraniu rýchleho a ľahkého zisku v podobe náhrady trov konania na úkor protistrany. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, podľa ktorej typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný (nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. ).

Napokon súd poukazuje na to, že môže priznať náhradu len takých trov konania, ktoré boli účastníkom platené v bezprostrednej spojitosti so súdnym konaním, pričom podľa názoru súdu výzva právneho zástupcu žalovanému na úhradu pohľadávky (t.j. výzva protistrane pred podaním žaloby) so súdnym konaním bezprostredne nesúvisí, preto odmenu za uvedený úkon právnej pomoci žalobcovi nepatrí. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval všetky výdavky spojené so zastupovaním advokátom za nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde, a preto žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia primerane znížil.

Súd má za to, že v prejednávanom prípade bolo na mieste určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, vzhľadom na finančné, majetkové aj sociálne pomery žalovaného, ktorého finančná situácia neumožňuje zaplatiť celú sumu naraz, pretože je na invalidnom dôchodku, má vyživovaciu povinnosť, výdavky na nájom a bývanie. Zároveň súd prihliadol aj na prejavenú snahu žalovaného splniť svoj záväzok v časti istiny, a teda umožnil mu dlh (vrátane trov konania) vyrovnať v splátkach vo výške 5 €, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci na účet žalobcu, až do jeho konečného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky včas stane sa splatným celý zvyšok nezaplatenej sumy, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia v zmysle ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu Ružomberok na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.