Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64CbZm-89-2013.pdf
PDF · 131.38 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi N. K.,
G.. XX. XX. XXXX, E. K. J.I. XXX/XX, XXX XX A. Ľ., o zaplatenie zmenkovej sumy 504,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 504,90 Eur istiny, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 504,90 Eur od 22. 08. 2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 504,90 Eur od 18. 05. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 1,68 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške
30,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 85,34 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľovi náhradu cestovného a náhradu za stratu času n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 504,90 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 504,90 Eur od 22. 08. 2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 504,90 Eur od 18. 05. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 1,68 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23. 04. 2009 na zmenkovú sumu 504,90 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22. 08. 2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 23. 04. 2009 na sumu 504,90 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22. 08 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska odporcu.
Dňa 09. 04. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 16. 04. 2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Keďže Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasl. Zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (článok 5 bod 1 Nariadenia 861/2007/ES). Súd ústne pojednávanie nariadil na deň 22. 07. 2013. Ešte pred zahájením pojednávania bolo zistené, že nie sú splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci, nakoľko v čase konania pojednávania nebola súdu vrátená poštová zásielka obsahujúca predvolanie odporcu na pojednávanie. Nové ústne pojednávanie nariadil súd na deň 10. 10. 2013. Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie ustanovil riadne a včas. Odporca predvolanie na termín pojednávania prevzal dňa 16. 09. 2013, na pojednávanie sa neustanovil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. súd na pojednávaní určenom na deň 10. 10. 2013 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu. Súd potom ešte poukazuje na skutočnosť, že po pojednávaní sa na informačné centrum tunajšieho súdu dostavil odporca a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko si pomýlil termín pojednávania.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená v Banskej Bystrici dňa 23. 04. 2009 s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka
č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne“, keď zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 504,90 Eur a dátum začiatku úročenia 22. 08. 2009. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 6202091.
Súdu je z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky, keď z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B súd zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si potom pripojil aj spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Er/761/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 504,90 Eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).
Z dôkazov získaných súdom zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Er/761/2010 súd potom zistil, že dňa 23. 04. 2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere
č. 6202262. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, keď v záhlaví bolo predtlačené nielen označenie zmluvy, teda „Zmluva o úvere“, ale aj text o tom, že zmluva je „uzatvorená dole uvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka“. Zmluva obsahovala predtlačené označenie veriteľa a predtlačený text o dlžníkovi, do ktorého bolo rukou dopísané „meno dlžníka“, „priezvisko dlžníka“, „trvalé bydlisko dlžníka“, „rodné číslo dlžníka“, „číslo občianskeho preukazu“, „obchodné meno dlžníka“, „IČO dlžníka“, „miesto podnikania dlžníka“, údaj o zápise dlžníka v živnostenskom registri, „č. účtu“ „VS, č. zmluvy“, „č. Žiadosti o úver“, „ID klienta“. Zmluva obsahovala predtlačený text o tom, že „veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume“, následne nasleduje priestor na dopísanie sumy úveru a pokračuje textom „a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške“, nasleduje miesto na vyplnenie výšky poplatku a pokračuje text „t. j. celkovo zaplatí čiastku“, opäť nasleduje miesto pre vyplnenie sumy a nasleduje predtlačený text „v mesačných splátkach po“, kde je priestor na určenie počtu mesačných splátok a sumy mesačných splátok a pokračuje text „počnúc dňom na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“, v rámci ktorého je priestor na doplnenie dátumu. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď článok 17 obsahoval Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Ako príloha Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola pripojená aj Zmenka č. zmluvy 6202091, teda zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom konaní.
Výzvou zo dňa 02. 08. 2013 vyzval súd spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, aby oznámila a preukázala súdu sumu jednotlivých nárokov, ktoré tvorili zmenkovú sumu vo výške 504,90 Eur na zabezpečovacej zmenke vystavenej dňa 23. 04. 2009 k zmluve o úvere 6202091 a aká bola výška istiny nesplateného úveru ku dňu vyplnenia zmenky, t.j. akú výšku zmenkovej sumy tvoril samotný úver bez príslušného poplatku a ostatných nárokov.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo svojom podaní uviedla, že požadované informácie zasahujú do okruhu informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a žiadala oznámiť na podnet, ktorého účastníka konania súd žiada informácie špecifikované v žiadosti.
S predvolaním na termín pojednávania, súd dňa 11. 09. 2013 v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval navrhovateľovi tlačivo B za účelom, aby doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, nakoľko podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a vyzval navrhovateľa, aby doplnil oddiel 8 bod 8.1 a bod 8.2 návrhu, a aby špecifikoval a preukázal sumu jednotlivých nárokov, ktoré tvorili zmenkovú sumu a aká bola výška nesplateného úveru ku dňu vyplnenia zabezpečovacej zmenky, t.j. akú výšku zmenkovej sumy tvoril samotný nesplatený úver bez príslušného poplatku a ostatných nárokov.
Navrhovateľ vo svojej odpovedi zo dňa 02. 10. 2013 uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Akékoľvek delenie zmenkovej sumy nemá podklad, či oporu v samotnej zmenke a zdôraznil, že jediným listinným dôkazom tohto konania je výlučne originál predloženej zmenky. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, z ktorého okrem iného vyplýva, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Z uvedeného dôvodu nie je podľa navrhovateľa možné špecifikovať zloženie zmenkovej sumy, keďže zmenková suma zo žiadnych zložiek, častí či dielov nepozostáva.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Za nespornú súd považoval v konaní skutočnosť, že dňa 23. 04. 2009 odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 6202091, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 400,- Eur. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Podaným návrhom si potom navrhovateľ ako indosatár uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 504,90 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22. 08. 2009 do zaplatenia a 6 % ročným úrokom od 18. 05. 2010 do zaplatenia a právo na zaplatenie zmenkovej odmeny v sume 1,68 Eur.
Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere
č. 6202091 uzatvorená dňa 23. 04. 2009 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy 6202091 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bol odporca označený ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, resp. údaje o obchodnom mene dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rovnako súd považoval za preukázané, že
predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17 o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej Zmluvy o úvere, teda v znení účinnom do 28. 02. 2010, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ a najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zákon definoval, najmä ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 6202091 zo dňa 23. 04. 2009, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 6202091 zo dňa 23. 04. 2009 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou.
Potom, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a), b) Zákona č. 285/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010).
V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel súd k záveru, že za
istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru.
V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 6202091 zo dňa 23. 04. 2009. Potom, keďže výška úveru bola 400,-- Eur, aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 120,-- Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 520,-- Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 504,90 Eur, a teda nepresahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nakoľko zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 520,-- Eur, tak ako to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 504,90 Eur, súd zistil, že bola vyplnená v súlade so zákonom.
Taktiež súd poukazuje aj na skutočnosť, že to či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa kritérií § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že - ako už bolo vyššie konštatované - prípadne v zmluve je zmluvná strana bez ďalšieho označená údajom svojho obchodného mena, ako aj bez ohľadu na to, že prípadne v zmluve je vyslovene uvedené, že sa uzatvára podľa toho ktorého konkrétneho ustanovenia Obchodného zákonníka, resp. že sa riadi Obchodným zákonníkom a o to viac v prípade, ak ide o tzv. formulárovú zmluvu, keďže spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy vzhľadom na subjekty a predmet plnenia, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky.
Odporca bol v predmetnom konaní pasívny, na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu, súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či je navrhovateľom predložená zmenka platná, či je alebo nie je vystavená v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, resp. zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že zmenka vystavená odporcom spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov a zmenková suma na nej uvedená je v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca zmenkovú sumu doteraz neuhradil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmenka nebola odporcom v konaní spochybnená, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu 504,90 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 504,90 Eur od 22. 08. 2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 504,90 Eur od 18. 05. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 1,68 Eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 30,- Eur zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume 85,34 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len “vyhláška”) súd vychádzal z hodnoty 504,90 Eur, to znamená že základná sadza tarifnej hodnoty bola určená na 34,86 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd ), t.j. 69,72 Eur a 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur, t.j. 15,62 Eur. Daň z pridanej hodnoty si právny zástupca navrhovateľa neuplatnil. V súvislosti s výškou trov právneho zastúpenia vyčíslenej navrhovateľom v návrhu, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ pri jej výpočte rovnako ako súd vychádzal z hodnoty jedného právneho úkonu 34,86 Eur, režijného paušálu 7,81 Eur, ale zrejme chybou v počítaní dospel k výslednej sume 90,74 Eur, pričom správne trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 85,34 Eur. Iné trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľa v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.
Súd navrhovateľovi vo výroku tohto rozhodnutia nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, aj keď na pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie, že mu patrí 1/16 náhrady cestovného ( keďže sa v ten
istý deň zúčastnil ďalších 15 pojednávaní ) a náhrada za stratu času. Navrhovateľ si tieto trovy v zmysle § 151 ods. 1 OSP v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil. V zmysle § 151 ods. 2 OSP súd v takom prípade nie je viazaný svojim rozhodnutím o trovách konania, ktorým sa rozhodnutie končí, a preto v písomnom vyhotovení rozsudku súd rozhodol tak, že mu náhradu cestovného a náhradu za stratu času nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).