Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/27/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: O. H., R..: XX.X.XXXX, D.: I. X, XXX XX J., proti žalovanej: K.. O. I., W. H., R..: X.X.XXXX, D.: I. S. XX, XXX XX J., v zastúpení: JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Štúrova 7, 040 01 Košice, o vrátenie daru

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á vrátiť žalobkyni nehnuteľnosť - byt Č.. XX, nachádzajúci sa na X.poschodí, na ulici I. S. Č.. XX, C. J., zapísaný Správou katastra J., na LV č. XXXXX, okres J. X., obec J. - I. K., katastrálne územie: Q., ako byt č.: XX, na X.posch., vo vchode: XX, obytného domu I. S. XX,XX,XX, súpisného čísla XXXX, postaveného na parcelách: KNC č. XXXX/XXX, o výmere: XXX K.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné KNC číslo XXXX/XXX, o výmere: XXX K.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné KNC č.: XXXX/XXX, o výmere: XXX K.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pričom byt je v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku v rozsahu 164/10000.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2010 domáhala vrátenia daru od žalovanej z dôvodu neslušného správania s vulgárnymi nadávkami, od mája 2004 do 24.12.2007 sa žalobkyňa so žalovanou vôbec nestretávali, nekomunikovali, v tom čase mala zakázané stretávať sa aj s vnučkou, stretávala sa s ňou len tajne, po skončení vyučovania na školskom dvore alebo po ceste domov. Žalovaná pod vplyvom alkoholu, ktorý bol v poslednom čase na dennom poriadku, užíva slovník najhanlivejších slov. Vzájomnú konfliktnú situáciu mali riešiť žalobkyňa so žalovanou dňa 3.6.2009 a 4.12.2009, avšak nič sa neriešilo, lebo dcéra odišla k susedke. Dňa 24.10.2009 žalovaná povedala žalobkyni, aby vybavila vrátenie bytu, aby táto mala pokoj. Aj napriek tomu, že žalobkyňa to zariadila, nič sa nekonalo, pretože žalovaná sa nedostavila. Od 6.1.2010 ma žalobkyňa zakázané aj návštevy v jej byte. Žalovaná je dlhý čas bez práce, žije len zo sociálnych dávok a predala časť nábytku z bytu, garáž, ktorú dostala ako dar spolu s bytom, to všetko bez vedomia žalobkyne. Žalobkyňa z dôvodu, že nemôže už ďalej čakať, žiť v strachu a neistote, čo sa stane zajtra, či bez jej vedomia nepredá žalovaná aj byt a s vnučkou zostanú bezdomovkyne, podala návrh na začatie konania.

Podaním doručeným súdu 4.6.2010 žalobkyňa upravila svoj návrh a uviedla, že vrátenie daru sa týka bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X.poschodí obytného domu súp.č. XXXX na ulici I. S. Č.. XX, C. J., na parcele č. XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere XXX K.X. Byt pozostáva z X obytných miestností a príslušenstva. Darovacia zmluva bola spísaná na notárskom úrade dňa X.XX.XXXX notárom S.. A. Q., C. J.X., B.. K. Č.. XX. Vzhľadom na to, že obdarovaná - žalovaná sa hrubo voči nej správa, čo sa stále stupňuje hlavne pod vplyvom alkoholu, ktorý je skoro na dennom poriadku, vyhadzuje vnučku z bytu a vykrikuje, že byt predá, aj že spácha samovraždu, plus ďalšie dôvody, ktoré uviedla v návrhu na začatie konania, žiada súd, aby bola zmluva zrušená a dar bol vrátený darujúcej.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 24.3.2011, kde uviedla, že pred súdom nechce stáť proti rodičovi, ktorý je jej jediný príbuzný. Vo vyjadrení nechce vyťahovať skutočnosti, ktoré by boli namierené proti jej mame, vedela by argumentovať proti každému jej tvrdeniu. Každý reaguje zo svojho pohľadu, každý má svoju pravdu. Mama žije dlho sama, čo nenesie veľmi dobre, nemá okolo seba rovnocennú spoločnosť, každým dňom si v hlave nájde nejakú tému, ktorú rozoberá a zveličí, je veľmi bojazlivá až úzkostná, má ideu, že všetci okolo ju sledujú, hodnotia a ubližuje tým aj im. Žalovaná priznala, že ich vzájomný vzťah od gymnaziálnych čias nie je ideálny, povahovo ani názorovo sa nezhodujú. Čo sa týka predaja garáže, žalovanej to pomohlo finančne, keď stratila zamestnanie a potrebovala prostriedky na súdne spory, ktoré viedla. Čo sa týka zamestnania, je to problematické, má 50 rokov a čiastočne zdravotné problémy a zamestnať sa s jej odborom - hygiena potravín je nemožné, čo mama nevie pochopiť, lebo nezažila trhový systém práce. S dcérou žijú z dávok vo výške 158 € a ak by prišla o byt, prišla by o 86 € príspevku na bývanie a preto si nevie predstaviť žiť len zo zvyšných finančných prostriedkov a uhrádzať všetky náklady spojené s bývaním. Preto žiadala súd, aby zvážil jej argumenty a aby žalobkyňa pochopila, že byt naozaj nikdy nepredá, pretože kde by s dcérou inak išla. Z toho dôvodu žiadala nárok neuznať.

Podaním zo dňa 3.10.2011 žalobkyňa doplnila svoje podania, že nestretáva sa s dcérou z dôvodu jej konzumácie alkoholu, jej vyhrážok, bitiek a vykrikovaných nepekných slov na jej adresu. Od roku 2007 prispieva na byt v sume 90,73 € a od 4.8.2010 sumou 106 €, avšak v budúcnosti už nie je ochotná platiť zo svojho dôchodku. Žalobkyňa položila otázku, že čo bude s bytom, na ktorý sa celý život trápila. Aj byt, v ktorom býva je tiež vedený na jej dcéru, ale žalobkyňa hradí splátku aj úroky. Keď svojej dcére darovala všetko, čo mala, nikdy by jej nenapadlo, že jej dcéra dopadne tak, ako dopadla, čo je jej veľmi ľúto.

Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2012 žalobkyňa upravila svoj návrh žalobného petitu tak, že znel: „Žalovaná je zaviazaná súdom vrátiť mi dar, t.j. byt č. XX na Š. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, R. B. I. S. XX, C. J., pozostávajúci z T. obytných miestností a príslušenstva, ktorý som jej darovala Notárskou zápisnicou č. R. XXX/XXXX, R. XXX/XX A. X.XX.XXXX“.

Podaním zo dňa 3.5.2013 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že predpoklady na vrátenie daru v zmysle zákona doposiaľ splnené neboli. Ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne, čo v danom prípade je zrejmé, že k takémuto správaniu zo strany žalovanej, ako obdarovanej nedošlo. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňajú znaky . Dôvody uvedené v žalobe o vrátenie daru ako neslušné správanie, že žalobkyňa je dôvod neúspechu v živote žalovanej, nestretávanie sa a pod., sú len subjektívnym pocitom žalobkyne a je zrejmé, že nepredstavujú zákonné predpoklady na podanie žaloby o vrátenie daru. Taktiež skutočnosť, že žalovaná predala časť nábytku bez vedomia žalobkyne, považuje táto za irelevantné, nakoľko právo disponovať so svojim majetkom nebolo žalovanej žiadnym spôsobom obmedzené. Na základe toho žalovaná žiadala z dôvodu absencie zákonných predpokladov

na podanie žaloby o vrátenie daru túto zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, svedkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Darovacou zmluvou uzatvorenou vo forme Notárskej zápisnice spísanej notárom S.. A. Q., N. Č. R. XXX/ XX R. XXX/XX žalobkyňa darovala svojej dcére - žalovanej nehnuteľnosť, a to byt č. XX nachádzajúci sa na X.. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, na ulici I. S. XX, C. J., pozostávajúci z X obytných miestností a príslušenstva, ako aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku 164/10000. Hodnota darovaných nehnuteľností bola zistená v zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 284.720,- Sk. Obdarovaná predmet daru s vďakou prijala. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Katastrálnym úradom v J., Správou katastra J. X. dňa XX.X.XXXX pod číslom vkladu C.-XXXX/XX.

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX vyhotoveného z katastrálneho portálu dňa 8.11.2011 súd zistil, že výlučnou vlastníčkou vyššie spomenutej nehnuteľnosti je žalovaná, a to titulom darovacej zmluvy pod číslom C.-XXXX/XX.

V konaní vypovedala žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovanej darovala byt v roku 2001, pretože jej v tom čase plne dôverovala, čo už nie je v dnešnej dobe, pretože medzičasom žalovaná prepadla alkoholu. Žalobkyňa býva toho času na I., v X-izbovom družstevnom byte, ktorý je vedený na meno žalovanej. Tento byt zabezpečila ešte počas štúdia žalovanej na vysokej škole, pretože predpokladala, že sa ona do toho bytu odsťahuje, následne po sobáši žalovanej sa odsťahovala z bytu na I. S. XX do X-izbového bytu na I. X C. J.. Vzťah so žalovanou sa zhoršil vtedy, keď žalovaná stratila prácu, zostala doma, bola nespokojná, začala piť alkohol, opustil ju manžel, pretože ho stále vyhadzovala. V podstate toto isté robila aj vo vzťahu k žalobkyni, vyhadzovala ju, keď prišla k nim na návštevu, často bola opitá, hrubo jej nadávala. Žalobkyňa chodila na návštevu k nej, ale hlavne k svojej vnučke, ktorá v byte býva so svojou matkou. Žalobkyňa sa domáha vrátenia jej daru od žalovanej z dôvodu, že si to podľa jej názoru nezaslúži, lebo jej neustále nadáva, nepomáha jej, nezaujíma sa o ňu. Žalobkyňa má za to, že naozaj sa žalovaná neslušne správa k nej, pretože jej často nadáva, pije a nevhodne sa správa. Chovanie svojej dcéry žalobkyňa považuje za aj nevhodné z toho dôvodu, že vlastne ona platí všetky poplatky za byt od roku 1987. Nevhodné správanie žalovanej sa prejavuje najmä tým, že keď príde žalobkyňa k nim na návštevu, tak jej žalovaná povie, že tam nemá čo robiť, že byt je jej, nemá čo tam chodiť, že ju zabije, keď tam bude chodiť a podobne. Keďže takýmto spôsobom ju žalovaná neustále vyhadzovala, potom tam prestala chodiť, len na pozvanie vnučky. Dcéra jej nadáva, obviňuje ju, že jej kradne peniaze, nadáva jej do kuriev, žalovanú buchnátuje, fackuje. Čo sa týka pomoci zo strany žalovanej, vôbec jej nepomáha, nikdy jej neprišla poupratovať, pomôcť povysávať, ani na veľké upratovanie, napríklad cez Veľkú noc, Vianoce, aj okná si žalobkyňa umýva sama, všetko. Žalovaná doma ani neupratuje, všetko robí vnučka. Keď ide žalobkyňa k lekárovi, žalovaná tam s ňou nejde, nepomáha jej, nezaujíma sa o jej zdravotný stav. V prípade sviatkov jej nechodí gratulovať, nespomenie si na ňu, či má narodeniny, meniny, ak si spomenie, tak je to spôsobom ako naposledy, keď jej žalovaná zavolala a povedala jej, že sa má pripraviť, pretože na druhý deň príde niekto, kto ju príde zadusiť. Žalovaná jej neustále nadáva, vulgárne ju pomenúva ako sprostá, sviňa, kurva, hovädo, trpaslík, hlúpa a podobne. Žalovaná je voči žalobkyni agresívna a to aj fyzicky, búcha ju po hlave, vyhadzuje ju z bytu, drgá ju a minimálne 10 rokov od dcéry nepočula pekné slovo na jej adresu, ale ani na adresu jej vlastnej dcéry.

V konaní vypovedala žalovaná, ktorá uviedla, že nie sú dôvody na vrátenie bytu. Ich vzťah so žalobkyňou je založený na zlom základe, má celoživotné trápenie s mamou, pretože celý život žalobkyňa riešila vzťah s otcom, jej manželom, ich manželstvo sa nakoniec rozpadlo, po celý čas ju zaťahovala do týchto sporov s otcom a ona preto veľmi trpela. Žalobkyňa bola a je veľmi necitlivá žena. Nikdy ju nepochválila, nepohladkala, nikdy ju nevolala menom. Žalovaná uviedla, že nevie prečo jej žalobkyňa byt darovala, nikdy ho od nej nežiadala, ona sa sama takto rozhodla. Čo sa týka alkoholu, žalovaná to nepoprela, uviedla, že požíva alkohol, avšak nie každý deň je opitá. Je nezamestnaná, má veľké zdravotné problémy, zhruba jeden týždeň v mesiaci chodí na vyšetrenia, zamestnanie si nevie nájsť z

dôvodu vysokého veku. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, iný príjem nemá. Žalovaná uviedla, že nevie, aký je zdravotný stav žalobkyne, nikdy sa o to nezaujímala. Nie je pravdou, že byt, o ktorý ide v tomto konaní chcela predať, toto neplánovala, pretože v ňom býva spolu s dcérou. Čo sa týka dcéry, tak táto sa vyjadrila, že by s babkou nevydržala.

Okresné riaditeľstvo PZ v J. oznámilo súdu, že neeviduje žiadne trestné činy ani priestupky voči žalovanej. Taktiež v úradných záznamoch zo služby hliadok od roku 2009 neboli nájdené žiadne zákroky policajtov OO PZ J. - I. K. voči menovanej.

Z oznámenia Univerzitnej nemocnice Q. N. C. J. súd zistil, že žalovaná nebola hospitalizovaná na I. a II. psychiatrickej klinike.

Vo veci sa písomne vyjadrila svedkyňa J. I., ktorá uviedla, že žalovaná je jej matka a žalobkyňa stará matka. V predmetnom byte žije v spoločnej domácnosti s matkou, je dcérou žalovanej, je študentka. Rozhodnutie svedčiť vyplýva z toho, že najlepšie pozná pomery v domácnosti, keďže v nej žije a najlepšie vie opísať správanie jej matky. Jej matka dlhodobo a pravidelne užíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom obťažuje ju, aj starú matku, dokonca aj susedov. Má psychické problémy, avšak odmieta návštevu odborníka. Má stavy nepríčetnosti, hysterické záchvaty a nekontrolované záchvaty zlosti spôsobené kombináciou alkoholu a podlomenej psychiky. Užíva lieky v kombinácii s alkoholom. Do domácnosti nakupuje máločo, málo potravín, občas navarí, inak sa o domácnosť nestará. Takmer všetky finančné prostriedky míňa na alkohol. Pod vplyvom alkoholu vulgárne nadáva nielen svedkyni, ale všetkým naokolo, tak isto fyzicky napáda nielen ju, ale aj starú matku. Keďže už v minulosti predala rôzny hnuteľný aj nehnuteľný majetok, je dôvodné podozrenie a strach z jej strany, ako aj strach zo strany žalobkyne, že by predmetný byt mohla predať.

Svedkyňa J. I. v konaní vypovedala aj ústne, kedy uviedla, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sú veľmi zlé. To, ako sa jej mama správa k žalobkyni, má hlboké korene v ďalekej minulosti, v čase maminho dospievania, čo vie z rozprávania žalovanej. Podľa jej názoru jej mama prechováva hlboký odpor k svojej mame, teda žalobkyni. Stále sa vyjadruje a opakuje, že matku nenávidí, že jej zničila detstvo tým, že sa veľakrát sťahovali a menila základné školy. Žalovaná sa správa k žalobkyni tak, že keď ju uvidí, vybuchne, vyháňa ju z bytu, resp. ak stará mama príde na návštevu, tak ju nechce pustiť do bytu. Keďže žalobkyňa má od predmetného bytu kľúče, tak vojde dnu, vtedy sa žalovaná postaví, vykričí jej, aby vypadla. Opakuje sa to stále takýmto spôsobom. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je taký, že naozaj nechodia spoločne na nákupy, nenakupujú si navzájom, netelefonujú si, nie sú to nejaké vrúcne telefonáty, vzťah je narušený. Čiže asi keby stará mama zavolala mame, že potrebuje niečo zdvihnúť, lebo nevládze, tak by jej mama asi neprišla. Avšak, keby išlo o vážnu situáciu, ohrozenie života, tak by jej určite pomohla. Žalovaná oslovuje žalobkyňu nasledovne: babizňa, striga, trpaslík, sviňa a to tak v rozhovoroch s tretími osobami, ale aj v priamom rozhovore ju takto pomenúva. Keď stará mama k nim príde, tak ju mama vyháňa, nadáva jej, odstrkuje ju, chytá ju, čoho bola osobne svedkyňa svedkom. Takéto správanie žalovanej voči žalobkyni je v podstate dlhodobé, už niekoľko rokov. Stupňuje sa to odvtedy, čo žalobkyňa darovala byt žalovanej. Vtedy to nebolo v takej intenzite, ale v posledných rokoch sa to neustále stupňuje, zvyšuje sa intenzita tohto správania. Pri príležitosti vzájomných sviatkov sa tieto dve nenavštevujú, nedávajú si darčeky. Žalovaná nepomáha žalobkyni žiadnym spôsobom, nechodí pre ňu nakupovať, nepomáha jej upratovať, nevysáva, neutiera prach, nesprevádza ju pri návštevách lekára. Svedkyňa započula svoju mamu, ktorá povedala, že nech si na staré kolená babka hľadá opatrovateľku, lebo ona sa o ňu starať nebude. Finančne žalovaná taktiež nevypomáha žalobkyni, je to práve naopak, žalobkyňa vypomáha finančne im. Vo všeobecnosti sa žalovaná vyjadrila, že v princípe nie je proti tomu, aby bol naspäť napísaný na žalobkyňu, len sa obáva straty príspevku na bývanie, ktorý dostáva. Vyjadrenie svedkyne, že by s babkou nevydržala, neznamená, že by babku nemala rada, alebo ona ju, práve naopak. Avšak vzhľadom na vekový odstup, generačný rozdiel by sa tieto rozdielne názory na mnoho vecí pri každodennom spolužití vykryštalizovali a došlo by k nejakým stretom. Návštevy žalobkyne u žalovanej sa uskutočňujú tak, že keď žalobkyňa príde, mama sa postaví, začne nadávať, hovoriť jej, aby vypadla, že tam nemá čo robiť a zvyčajne to skončí tak, že babka to nezvládne a odíde sama. Mama je z toho ešte dlho v amoku, vo veľkom rozrušení, takže jej ešte niekoľkokrát vyvoláva, aby jej znovu vynadala do telefónu. Babka nechodí k nim len tak, sama od seba, ale väčšinou je to tak,

že ona babku zavolá, napríklad keď je mama v takom veľkom rozrušení a má taký vážny stav, že si s ňou svedkyňa už nevie poradiť. Vtedy sa obráti na žalobkyňu ako na blízku osobu, ale stále to má ten istý scenár, že mama jej vynadá, vyhodí ju, vystrká ju z bytu. Aj keď babka sem-tam donesie niečo zo záhradky, alebo uvarený obed pre ňu - vnučku, keď sa to dopočuje žalovaná, tak to babke vytrhne z ruky, vyhodí a povie jej, že toto si má sama žrať. Mama sa zároveň vyjadrovala, že ak príde o byt, o ktorý ide v tomto konaní a bude tento naspäť napísaný na babku, tak že ona vyhodí babku z jej bytu, pretože aj byt na Ť. je písaný na žalovanú.

Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

pozná dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy (okrem všeobecných dôvodov zániku záväzkovo právneho vzťahu podľa ustanovení a nasledujúcich). Ide o jednostranný prejav vôle obdarovaného vrátiť predmet daru pre vady, na ktoré ho darca neupozornil () a o jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru (). Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvody stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok možno urobiť v akejkoľvek forme. To platí aj v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. V prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal.

Z ustálenej judikatúry si súd dovoľuje poznamenať, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený katastrálnym úradom dňa XX.X.XXXX žalobkyňa bezodplatne previedla na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X.poschodí, na ulici I. S. Č.. XX, C. J., zapísanému Správou katastra J., na LV č. XXXXX, okres J. X., obec J. - I. K., katastrálne územie: Q., ako byt č.: XX, na X.posch., vo vchode: XX, obytného domu I. S. XX,XX,XX, I. Č. XXXX, postaveného na parcelách: KNC č. XXXX/XXX, o výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné KNC číslo XXXX/XXX, o výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcelné KNC č.: XXXX/ XXX, o výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pričom byt je v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku v rozsahu 164/10000. Žalovaná uvedený dar prijala.

Následne v ďalších rokoch žalovaná pod vplyvom straty zamestnania začala požívať alkoholické nápoje, čo negatívne vplývalo na jej psychiku, pretože sa zmenil spôsob jej správania sa k žalobkyni, dcére i okoliu. Žalovaná žalobkyni neustále nadáva, kričí na ňu, vulgárnymi nadávkami ako striga, kurva, sviňa atď. ju ponižuje, vulgárne o nej rozpráva, napáda ju aj fyzicky, a to odstrkuje, vyhodí z bytu, zhodí z tváre okuliare, zaháňa sa na ňu a podobne. Žalovaná žalobkyni nijako nepomáha, či už s varením, upratovaním, návštevami lekára, inými pomocnými prácami či službami, o žalobkyňu či jej zdravotný stav sa nezaujíma a nevypomáha jej ani finančne. Je to práve naopak, žalobkyňa pomáha dcére a to najmä tým, že platí poplatky za uvedený byt, vypomáha vnučke s jedlom, v prípade veľkého hysterického rozrušenia žalovanej, žalobkyňa príde i v takejto chvíli na pomoc. Z uvedeného opisu skutkových situácií svedkyňou - vnučkou žalobkyne a zároveň dcérou žalovanej, kedy dochádza ku stretnutiam či konfliktom medzi žalobkyňou a žalovanou súd bez akýchkoľvek pochybností uzavrel, že takéto správanie je nutné identifikovať ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Naviac ako vyplynulo z vykonaného dokazovania takéto správanie žalovanej k žalobkyni nie je ojedinelým a výnimočným konaním, práve naopak, žalovaná sa takto hrubo správa ku žalobkyni už dlhšiu dobu, pričom intenzita takéhoto správania sa čoraz viac za posledné roky stupňuje, zvýrazňuje a kvantifikuje a teda sa jedná o sústavné správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi voči žalobkyni, čo samozrejme zakladá nárok žalobkyne na vrátenie daru od žalovanej v zmysle .

Súd si v závere dovoľuje už len podotknúť, že pod správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi súd nesubsumoval predaj jej vlastného majetku resp. nenavštevovanie žalobkyne pri príležitosti jej sviatkov a jubileí tak ako to vyplýva aj z už ustálenej súdnej praxe. Avšak ostatné správanie žalovanej súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je dokonca sústavné a intenzívne.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovanú vrátiť jej darovanú nehnuteľnosť.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a vyslovil, že neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa náhradu trov konania ani nežiadala a preto súd s poukazom na veta prvá o trovách konania vo vzťahu k nej ani nerozhodoval.

Podľa prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa Položky 1 písm. b) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je súdny poplatok 99,50 €.

Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, a preto súd v zmysle prvá veta na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania zaviazal neúspešnú žalovanú a uložil jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.