Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/34/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. X.X.XXXX, ul. M. č. XXX/XXA, XXX XX W., zast. JUDr. Radoslav Hodor, advokát, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. G. s.r.o., so sídlom F. 1, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, 040 17 Košice, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2013, č.k. -39 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 81,45 eur na účet právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 318,33 eur za právne zastupovanie, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2011 domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a potvrdený Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 3.11.2011, je voči žalobcovi neúčinný. Zároveň žalobca žiadal náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 1.3.2013 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť a žiadnemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.

Podľa ust. v platnom znení (ďalej len ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa ust. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu súd v súlade s cit. ust. zákona rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. prvá veta , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V danom prípade vzal žalobca žalobu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad druhá veta ), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 154,58 eura. Výšku trov právneho zastúpenia súd určil v súlade s vyčíslením právneho zástupcu žalovaného a s Vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. á 57,- eur, a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej

- vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.12.2011 + 2 x režijný paušál á 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl..

Proti rozhodnutiu - výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, z čoho vyvodil záver, že zastavenie konania zavinil žalobca, čiže je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli a ktoré právny zástupca žalovaného v zákonom stanovenej lehote súdu vyčíslil.

Žalobca podaním zo dňa 10.02.2013 navrhol súdu prvého stupňa, aby podľa konanie zastavil a o trovách tohto konania rozhodol podľa , t. j., aby trovy konania žalovanému nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa, potrebný pre rozhodnutie o trovách konania podľa , je podľa žalobcu daný tým, že jeho prihlásená pohľadávka predstavuje nárok zamestnanca z pracovného pomeru a žalovaný ju v konaní o určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti popretej pohľadávky v plnej výške uznal, a preto v tejto právnej veci bude rozhodnuté v prospech žalobcu rozsudkom na základe uznania. o konkurze a reštrukturalizácií nedáva veriteľovi, ktorého popretá pohľadávka bola následne po konaní schvaľovacej schôdze a schválení reštrukturalizačného plánu súdom zistená, možnosť účinne sa domáhať neúčinnosti plánu podobným spôsobom (napr. podľa ako veriteľom so zistenou pohľadávkou pred schvaľovacou schôdzou.

Podaním žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobca chcel dosiahnuť neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči nemu, t. j. uspokojenie jeho zistenej pohľadávky len v rozsahu 2 %, pričom neskôr zistil, že postupom správcu resp. nedokonalosťou právnej úpravy toto nie je právne možné. Preto by mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na povahu uplatňovanej pohľadávky a mal by z tohto hľadiska tlmiť negatívne dôsledky reštrukturalizačného konania pre žalobcu a nedokonalosti právnej úpravy. Okrem nemožnosti domáhať sa neúčinnosti plánu voči pohľadávke, ktorá bola zistená až po konaní reštrukturalizačnej schôdze sa úprava javí ako nedokonalá aj vo vzťahu k uplatňovaniu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov zamestnávateľa, ktorý vstúpil do reštrukturalizačného konania. Zamestnancom zamestnávateľa, na ktorého bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu vzniká na základe a nasl. v spojení s Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia, ktorá nahrádza nevyplatené nároky z pracovnoprávneho pomeru týmto zamestnávateľom.

Títo zamestnanci sú teda oslobodení od nutnosti prihlásenia svojich pohľadávok v konkurznom konaní ako aj od vykonania ďalších prísne formálnych úkonov spojených s uplatnením svojich nárokov z pracovného pomeru a zo zákona im vzniká nárok na vyplatenie dávky garančného fondu, ktorá v súčasnosti predstavuje sumu vo výške 2.307,00 eur. Oproti tomu, zamestnanci zamestnávateľa, ktorému bola povolená reštrukturalizácia, nie sú oprávnení na uplatnenie dávky z garančného fondu a všetky svoje pohľadávky musia uplatniť prihláškou v prísne formálnom konaní, v ktorom už v dôsledku naznačenej nedokonalosti právnej úpravy im v prípade ich popretia pohľadávky správcom, ktorá je následne zistená, je znemožnené domáhať sa úspešne neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k tejto pohľadávke.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia ( ) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza nasledovné:

Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.

Preto ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad druhá veta ), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.

Odvolací súd nezistil, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy použitie ust.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto je neúspešný žalobca povinný v súlade s ust. nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vypracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu) podľa , , vyhl. č. , a to 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.