Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoKR-34-2013.pdf
PDF · 76.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/34/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. X.X.XXXX, ul. M. č. XXX/XXA, XXX XX W., zast. JUDr. Radoslav Hodor, advokát, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. G. s.r.o., so sídlom F. 1, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, 040 17 Košice, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2013, č.k. 26Cbi/50/2011-39 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 81,45 eur na účet právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 318,33 eur za právne zastupovanie, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2011 domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a potvrdený Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/18/2011 zo dňa 3.11.2011, je voči žalobcovi neúčinný. Zároveň žalobca žiadal náhradu trov konania.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 1.3.2013 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť a žiadnemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu súd v súlade s cit. ust. zákona rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V danom prípade vzal žalobca žalobu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 154,58 eura. Výšku trov právneho zastúpenia súd určil v súlade s vyčíslením právneho zástupcu žalovaného a s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. á 57,- eur, a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.12.2011 + 2 x režijný paušál á 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl..
Proti rozhodnutiu - výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, z čoho vyvodil záver, že zastavenie konania zavinil žalobca, čiže je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli a ktoré právny zástupca žalovaného v zákonom stanovenej lehote súdu vyčíslil.
Žalobca podaním zo dňa 10.02.2013 navrhol súdu prvého stupňa, aby podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a o trovách tohto konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., t. j., aby trovy konania žalovanému nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa, potrebný pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., je podľa žalobcu daný tým, že jeho prihlásená pohľadávka predstavuje nárok zamestnanca z pracovného pomeru a žalovaný ju v konaní o určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti popretej pohľadávky v plnej výške uznal, a preto v tejto právnej veci bude rozhodnuté v prospech žalobcu rozsudkom na základe uznania. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií nedáva veriteľovi, ktorého popretá pohľadávka bola následne po konaní schvaľovacej schôdze a schválení reštrukturalizačného plánu súdom zistená, možnosť účinne sa domáhať neúčinnosti plánu podobným spôsobom (napr. podľa § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. ako veriteľom so zistenou pohľadávkou pred schvaľovacou schôdzou.
Podaním žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobca chcel dosiahnuť neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči nemu, t. j. uspokojenie jeho zistenej pohľadávky len v rozsahu 2 %, pričom neskôr zistil, že postupom správcu resp. nedokonalosťou právnej úpravy toto nie je právne možné. Preto by mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na povahu uplatňovanej pohľadávky a mal by z tohto hľadiska tlmiť negatívne dôsledky reštrukturalizačného konania pre žalobcu a nedokonalosti právnej úpravy. Okrem nemožnosti domáhať sa neúčinnosti plánu voči pohľadávke, ktorá bola zistená až po konaní reštrukturalizačnej schôdze sa úprava ZKR javí ako nedokonalá aj vo vzťahu k uplatňovaniu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov zamestnávateľa, ktorý vstúpil do reštrukturalizačného konania. Zamestnancom zamestnávateľa, na ktorého bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu vzniká na základe § 102 a nasl. v spojení s § 12 Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia, ktorá nahrádza nevyplatené nároky z pracovnoprávneho pomeru týmto zamestnávateľom.
Títo zamestnanci sú teda oslobodení od nutnosti prihlásenia svojich pohľadávok v konkurznom konaní ako aj od vykonania ďalších prísne formálnych úkonov spojených s uplatnením svojich nárokov z pracovného pomeru a zo zákona im vzniká nárok na vyplatenie dávky garančného fondu, ktorá v súčasnosti predstavuje sumu vo výške 2.307,00 eur. Oproti tomu, zamestnanci zamestnávateľa, ktorému bola povolená reštrukturalizácia, nie sú oprávnení na uplatnenie dávky z garančného fondu a všetky svoje pohľadávky musia uplatniť prihláškou v prísne formálnom konaní, v ktorom už v dôsledku naznačenej nedokonalosti právnej úpravy im v prípade ich popretia pohľadávky správcom, ktorá je následne zistená, je znemožnené domáhať sa úspešne neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k tejto pohľadávke.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza nasledovné:
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.
Preto ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.
Odvolací súd nezistil, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy použitie ust. § 150 O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto je neúspešný žalobca povinný v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vypracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu) podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 , § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.