Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/201/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČ: 000 013 50, právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mikulášska 29 proti odporcovi E. F., narodenému XX. XX. XXXX, bytom B. č. XXX, o zaplatenie 181.287,16 Kč s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. - 146 zo dňa 25. 02. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 159.503, 47 Kč spolu s úrokmi vo výške 10,90 % ročne, ako aj s úrokmi z omeškania a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžnú sumu spolu s príslušenstvom uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, povolil odporcovi splácať v splátkach po 2.500,-Kč splatných vždy do 25-teho dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

O trovách konania rozhodol podľa , teda, bude o nich rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že nárok navrhovateľa vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorý bol odporcovi poskytnutý vo výške 200.000,-Kč a ktorý nebol následne splácaný v súlade s úverovou zmluvou. K jeho zosplatneniu došlo ku dňu 05. 12. 2008 a návrhom uplatnený nárok pozostával z istiny vo výške 159.986,28 Kč, úrokov vo výške 21.300,88 Kč a úrokov z omeškania vo výške 50.779,11 Kč. Keďže vo veci ide o konanie s medzinárodným prvkom, kde právomoc slovenského súdu a rozhodné právo - právo Českej republiky, podľa súdu, boli bez ďalšieho nesporné, vec posúdil v zmysle ustanovení právnych predpisov platných v Českej republike, a to zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľských úverov a ustanovení Českej republiky č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Predmetný spor podrobil i súdnej kontrole v zmysle ust. účinného v Českej republike ku dňu uzavretia úverovej zmluvy () a príslušného ustanovenia o plnení v splátkach (). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ skutočne vo výške ním prezentovanej poskytol odporcovi spotrebiteľský úver, ktorý bol vrátený len čiastočne v rozsahu vyplývajúcom z podaní navrhovateľa. V zmysle ust. v spojení s vyvodil záver,

že formulácia straty výhody splátok, tak ako je uvedená v bode 9.1. OP ČSOB pre spotrebiteľské úvery sa odkláňa od § 565 Obč. zákonníka upravujúceho stratu výhody splátok, a to v neprospech spotrebiteľa. Z ust. § 565 Obč. zákonníka je podľa neho zrejmé, že tento predpokladá zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky iba na čas, keď právny úkon tohto zosplatnenia sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka a zároveň predmetné ustanovenie bodu 9.1 OP odporuje aj druhej vete § 565 Obč. zákonníka tým, že na rozdiel od neho umožňuje zosplatnenie kedykoľvek. Neplatnosť bodu 9.1 OP pre ČSOB spotrebiteľské úvery by bola daná aj bez citovaných ustanovení § 55 ods. 1 a 565 Obč. zákonníka z dôvodu, že právny úkon, ktorým zosplatnenie pohľadávky nepochybne je, môže mať spätné (retroaktívne) účinky iba v prípade, ak to ustanovuje zákon. Je preto neprípustné, aby mohlo byť zosplatnenie vykonané spätne, čím by sa vlastne vytvoril stav, že so zaplatením zosplatnenej pohľadávky sa dlžník dostáva do omeškania ešte skôr ako sa o tomto zosplatnení dozvie. Záver o tom, že strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný právny úkon veriteľa vyplýva podľa neho aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a právne uzavrel, že k zosplatneniu poskytnutého úveru nedošlo, preto sumy zaplatené odporcom bolo nutné rozpočítať na dlžnú istinu a dlžné úroky inak ako to urobil navrhovateľ. Pokiaľ ide o splátky č. 1. až 17., ako vyplývajú z čl. 87 až 89, stotožnil sa okresný súd v tejto časti s uplatneným nárokom navrhovateľa. Navrhovateľ však nesprávne postupoval pokiaľ ide o splátky 18. až 60., kde odporcom poskytnuté plnenia po 08. 01. 2009 navrhovateľ započítal iba na úroky. Následne preto súd platby poskytnuté odporcom po tomto dátume (08. 01. 2009) rozpočítal na splátky k jednotlivým poskytnutým platbám najbližšie splatným a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Uvedené započítanie urobil okresný súd na základe ustanovenia , podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Pokiaľ Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery v bode 5.9 uvádzajú, že v prípade, že v deň splatnosti nebude klient schopný uhradiť akúkoľvek splatnú čiastku podľa zmluvy v plnej výške, je potom ČSOB oprávnená stanoviť k úhrade ktorej pohľadávky ČSOB, resp. ktorých častí pohľadávok ČSOB, bude čiastočná splátka použitá. Vychádzajúc ale z ust. mal za preukázané, že uvedené ustanovenie obchodných podmienok sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože ustanovenie umožňuje iné určenie účelu dlžníkom poskytnutého plnenia tomuto dlžníkovi a nie veriteľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. . V závere rozhodnutia preto okresný súd vyhodnotil, že odporcovi bola poskytnutá suma 200.000 Kč , tento mal vrátiť sumu 259. 260 Kč, z toho istina predstavovala sumu 200.000 Kč a úroky 59260 Kč. Keďže odporca na istine zaplatil 47. 767,65 Kč a na úrokoch 51. 988,88 Kč (po pripočítaní platieb zo dňa 22.08.2012, 21.09.2012, 15.10.2012, 20.12.2012, 25.01.2013 a 20.02.2013), potom je odporca povinný zaplatiť v zmysle ním vydaného rozhodnutia istinu vo výške 152. 232,35 Kč a úroky vo výške 7. 271,12 Kč, spolu sumu 159.503,47 Kč, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o priznanie zmluvných úrokov vo výške 10,90% ročne z dlžnej istiny, tieto navrhovateľ požadoval od 04.12.2011. Po vyššie uvedenom započítaní všetkých vykonaných platieb na istinu a úroky, bola istina k tomuto dňu 154.600,64 Kč, a nad túto sumu súd priznanie úrokov zamietol. Zdôraznil, že výška istiny bola postupne znižovaná tak, ako bola splácaná.

Pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania, okresný súd vychádzal z ust. § 517 ods. 1, 2 Občanského zákoníka s tým, že vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v Českej republike je nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia č. 163/2005 Sb. Úroky z omeškania z jednotlivých istín určil súd podľa toho, ako splácaním jednotlivých splátok bola znižovaná dlžná istina s prihliadnutím na zmenu výšky úrokov z omeškania v jednotlivých polrokoch podľa vyššie citovaného ust. § 1 nariadenia č. 142/1994 Sb.

O povolení splátok pre odporcu rozhodol okresný súd podľa , nakoľko jediným príjmom odporcu je iba dávka v hmotnej núdzi.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie navrhovateľ, a to čo do výroku I. a II. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že odporca riadne a včas neplnil podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazal v zmluve o úvere zo dňa 01. 07. 2007, a po predchádzajúcich výzvach ani poslednej výzve na zaplatenie zo dňa 05. 11. 2008 dlžnú čiastku neuhradil. Navrhovateľ bol preto nútený pristúpiť k zosplateniu úveru, a to dňom 05. 12. 2008. Poukázal na bod 9.1 písm.d) Obchodných podmienok s tým, že navrhovateľ bol na základe toho oprávnený zosplatniť úver ku dňu uvedenému vo vyhlásení (oznámení). Navrhovateľ teda prehlásil úver za zosplatnený dňom 05. 12. 2008, pričom oznámenie o tomto zosplatnení bolo vyhotovené dňa 09. 12. 2008. Pred zosplatenením úveru navrhovateľ zaslal odporcovi poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej sumy dňa 05. 11. 2008, v ktorej ho vyzval na zaplatenie tejto dlžnej sumy a zároveň ho aj informoval, že ak tento svoj záväzok neuhradí, dôjde k zosplateniu celého dlhu. Odporca bol preto vopred oboznámený, že v prípade neuhradenia dlhu, dôjde k jeho zosplatneniu. Navrhovateľ má za to, že prehlásil celý záväzok za splatný za podmienok presne definovaných v Obchodných podmienkach a v súlade so zákonom. Splatnosť celej pohľadávky teda nenastala skôr, než by veriteľ požiadal dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania zo zaplatením splátky.

Pokiaľ ide o započítanie splátok navrhovateľom, toto bolo vykonané v súlade s ust. , a teda i v súlade bodu 5.9 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery. Navrhovateľ sa ďalej nestotožnil ani s tým, že okresný súd zamietol navrhovateľovi nárok na kapitalizované úroky do dňa 10. 08. 2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver, má zákonný nárok na zaplatenie úrokov odporcom v dohodnutej výške v súlade s ust. a ust. , veta prvá, . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie navrhovateľa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil podľa ako vecne správny.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa .

Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom ako právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporcom s bydliskom v Slovenskej republike sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o spor s medzinárodným prvkom z dôvodu, že navrhovateľ má sídlo na území iného členského štátu Európskej únie a návrh - žaloba bola podaná na súd Slovenskej republiky. Medzinárodnú príslušnosť súdov Slovenskej republiky na prejednanie sporu bolo potrebné skúmať v režime Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o príslušnosti a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia je splnená, nakoľko sa týka členských štátov Európskej únie a je aj splnená podmienka časovej pôsobnosti, nakoľko spor bol zahájený po tom, ako nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch členských štátoch. Spor z úverovej zmluvy uzavretej medzi podnikateľským subjektom, ktorý mal v predmete činnosti poskytovanie úverov a spotrebiteľom, je občianskoprávnym sporom spadajúcim do vecnej pôsobnosti nariadenia. Úverová zmluva uzavretá so spotrebiteľom spadá pod čl. 15 nariadenia (kapitola II. - príslušnosť, oddiel IV. príslušnosť vo veciach spotrebiteľských zmlúv). Oddiel upravuje pravidlá obligatórnej príslušnosti, ktoré sa použijú bez ohľadu na ostatné ustanovenia o súdnej príslušnosti. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v zmysle čl. 24 Nariadenia Rady (ES) 44/2001 je založená právomoc v zmysle čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) 44/2001, preto Okresný súd Revúca postupoval správne, keď vo veci konal a rozhodol.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá žiadne ďalšie nové dôkazy, ktoré by neboli zistené a zároveň vyhodnotené prvostupňovým súdom. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Prvostupňový súd správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel (čiastočne) a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide o splatnosť úveru, ku ktorej malo podľa navrhovateľa dôjsť dňom 05. 08. 2012, k uvedenému uvádza nasledovné :

Skutočnosť, že k splatnosti úveru malo podľa navrhovateľa dôjsť dňom 05. 08. 2012 vyplýva z listinných dôkazov ním predložených (č. l. 35 spisu). Rovnaký postup navrhovateľ uplatňuje aj v množstve ďalších žalôb vedených na Okresnom súde Revúca, kde rovnako úrok z omeškania počíta zo zosplatenenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení. Na uvedenom však nič nemení lehota na plnenie uvedená v prejednávanej veci do dňa 20. 12. 2008, nakoľko táto sa viaže k tomu, že po jej uplynutí bude dlžná suma súdne vymáhaná a nie k tomu, že až po jej uplynutí bude z dlžnej sumy požadovaný úrok z omeškania. Aj keby hypoteticky tvrdenie navrhovateľa bolo pravdivé, nič nemení na tom, že k zosplatneniu došlo nezákonne, vychádzajúc z neplatnej podmienky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ by aj navrhovateľ počítal úrok z omeškania z celej zosplatnenej istiny, napr. až po uplynutí jedného mesiaca od zosplatnenia, podmienka, resp. ustanovenie vedúce k zosplatneniu, je nesporne neplatné. Okresný súd preto postupoval vecne správne, ak otázku zosplatnenia posúdil v zmysle zákona, .

Pokiaľ ďalej navrhovateľ v odvolaní namieta nesprávne vykonané započítanie splátok okresným súdom, jeho zamietnutie kapitalizovaných úrokov do dňa 10. 08. 2011 a na zaplatenie úrokov odporcom v dohodnutej výške, v celom rozsahu odkazuje odvolací súd na závery odôvodnenia prvostupňového súdu, a to najmä vzhľadom na tú okolnosť, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza vecné námietky k uvedenému postupu okresného súdu, ale len cituje ustanovenia , príp. všeobecných obchodných podmienok. Z uvedeného preto nie je možné vyvodiť, v čom navrhovateľ napáda vecnú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, príp. jeho právne závery.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Poukazujúc na dôvody v tomto rozhodnutí, ako aj na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa ust. , rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

O trovách konania, teda i o trovách odvolacieho konania bude podľa rozhodnuté okresným súdom, nakoľko podľa tohto ustanovenia, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.