Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/102/2013

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Milana Repáňa na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2013 v Žiline, o sťažnosti obžalovaného I. I. proti uzneseniu Okresného súdu v Námestove č.k. -118 zo dňa 5.9.2013

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného I. I. sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Citovaným uznesením Okresný súd v Námestove o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným vyslovil, že podľa sudkyňa tamojšieho súdu Mgr. Vanda Mikulášová nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania, vedeného proti obžalovanému I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. .

V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu obžalovaný bez bližšieho odôvodnenia sťažnosť. Odkázal iba na svoje námietky, ktoré podal „z dôvodu predchádzajúcich rozhodnutí“.

Na takomto základe v súlade s ustanovením pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca (...), u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca (...) je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

V týchto ustanoveniach zákon pozná teda tri základné dôvody, pre ktoré môže byť sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. V prípade obžalovaného do úvahy môžu prichádzať iba dva dôvody, vymenované v ustanovení , a to pomer sudcu k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámca tohto konania.

Pomerom k veci v zmysle ustanovenia treba rozumieť taký vzťah k prerokúvanej veci, ktorý by mohol byť vyjadrený napríklad tým, že orgán, uvedený v tomto ustanovení (alebo osoby jemu

blízke) bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony. Nie je ním však, s výnimkou celkom zjavne svojvoľného konania alebo rozhodnutia, postup namietaného sudcu, ktorý je založený na konkrétnom právnom názore, či na zvolenom procesnom postupe.

Uplatnenie tohto inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takého vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba zo závažných zákonných dôvodov. Pocit sťažovateľa o nesprávnosti postupu konania sudkyne v inej jeho trestnej veci, keď táto bola právoplatne skončená v jeho neprospech, nie je právne relevantný. Keďže takéto dôvody ani krajský súd nezistil, sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Obžalovaný sa domáhal aby o sťažnosti rozhodoval Najvyšší súd. Podľa zákona o sťažnosti rozhoduje „nadriadený orgán“, ktorým je v prípade Okresného súdu v Námestove Krajský súd v Žiline. Nebolo preto zákonného dôvodu, aby o sťažnosti rozhodoval iný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.