Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: STEFE Rožňava, s.r.o., Páterová 8, Rožňava, IČO: 316 73 660, právne zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 9, proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 01 023 13/90/2012- SSI 61-Ba z 21.12..2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou podanou v lehote

uvedenej v ustanovení domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 01 023 12/90/2012-SSI 61-Ba z 21.12.2012, ktorým žalovaný - Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, ako príslušný správny orgán rozhodol v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 047 11/211/2011-SSI 65-Be zo dňa 9.11.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie z 9.11.2011 potvrdil.

2. Správny orgán prvého stupňa - Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Košice

prvostupňovým rozhodnutím z 9.11.2011 uložil žalobcovi (do 31.12.2012 bolo obchodné meno žalobcu TEKO - R, spol. s.r.o. Rožňava) pokutu za kontrolou zistené nedodržiavanie legislatívnych ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zistených pri realizácii stavby „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/XXX a XXXX/X v kat. území N., podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vo výške 250 Eur za to, že v čase od 2.6.2011 do 28.7.2011 menil stavbu v rozpore so stavebným povolením, čo je porušením ustanovenia (stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby).

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 9.11.2011 odôvodnil nasledovne:

„Slovenská stavebná inšpekcia - Inšpektorát Košice vykonal dňa 28.07.2011 hlavný štátny stavebný dohľad (HŠSD) podľa ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na stavbe „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ stavebníka TEKO - R, spol. s.r.o. Rožňava, výsledky ktorého sú podrobne popísané v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.08.2011.

Kontrolou na mieste stavby a kontrolou predložených dokladov dňa 28.07.2011 bolo zistené, že stavebník TEKO - R, spol. s.r.o., Rožňava nedodržal

- podmienku č. 13 stavebného povolenia - neuložil stavebný materiál na pozemkoch, ku

ktorým má vlastnícke, alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k spôsobeniu škody na cudzom majetku.

Zhotoviteľ uložil stavebný materiál na pozemkoch parc. č. XXXX/X (vlastník TONE s.r.o.), XXXX/X (p. D. W.), XXXX/X (ObÚ Košice), XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX (Mesto Rožňava) a vykopal stavebnú jamu (ryhu) na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X (p. D. W. a TONE s.r.o.).

Uvedená skutočnosť znamená, že stavebník menil stavbu v rozpore so stavebným povolením, čo je porušením ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a napĺňa skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Podrobnejšie je skutkový stav uvedený v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.08.2011.

Za účelom podrobného preskúmania, či boli konaním účastníka konania naplnené zákonné znaky hore uvedenej skutkovej podstaty SSI I Košice nariadil ústne pojednávanie vo veci prejednania správneho deliktu na deň 07.11.2011 listom pod číslom : 211/2011-SSI 65/5 zo dňa 24.10.2011, ktorý TEKO - R, spol. s.r.o. Rožňava prevzala dňa 26.10.2011.

Na ústnom konaní splnomocnený zástupca spoločnosti p. S. J. nespochybnil zistený nedostatok. Ďalej uviedol, že na základe rozhodnutia Krajského súdu odstránili uložený materiál z pozemkov a požiadali stavebný úrad o zmenu stavby pred jej dokončením, uloženie rozvodov cez pozemky Mesta Rožňava. V súčasnosti je zmena stavby v povoľovacom konaní.

SSI I Košice na základe posúdenia predložených skutočností usúdil, že skutočnosti uvedené na konaní nespochybnili zistený nedostatok vysvetľujú len jeho podstatu a príčinu vzniku.

Z výsledkov vykonaného šetrenia vyplynulo, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čím sú splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Správny orgán pri posudzovaní zisteného porušenia stavebného zákona vychádzal z jemu dostupných podkladov, záznamu z výkonu ŠSD s prílohami zo dňa 26.08.2011, zápisnice z ústneho pojednávania zo

dňa 07.11.2011 a ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich zákonov. Tieto podklady považuje správny orgán za postačujúce na rozhodnutie v danej veci.

Na základe týchto skutočností SSI I Košice skonštatoval, že stavebník nevyvrátil kontrolou zistené porušenie ustanovení na úseku územného plánovania a stavebného poriadku a preto jednoznačne porušil ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 250,-€.

Pokuta bola stanovená podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov z rozpätia do 66 387,84 € na dolnej hranici vo výške 250,- € s prihliadnutím na okolnosti, ktoré toto porušenie zapríčinili a mieru zavinenia stavebníka na jeho vznik.“

3. Vo včas podanom odvolaní z 22.11.2011 žalobca uviedol nasledovné odvolacie

námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa z 9.11.2011:

„Odvolanie podávame z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého stupňa, čím došlo k porušeniu ustanovenia o správnom konaní.

Napadnutým rozhodnutím uložil správny orgán pokutu našej spoločnosti za správny delikt, ktorého sa dopustila tým, že v čase od 2.6.2011 do 28.7.2011 menila stavbu v rozpore so stavebným povolením, čím porušila ustanovenie § 48 ods. 1 Stavebného zákona (ďalej SZ). Za zmenu stavby považoval nedodržanie podmienky č. 13 stavebného povolenia, t.z. neuloženie stavebného materiálu na pozemkoch, ku ktorým má stavebník vlastnícke alebo iné právo, čím došlo k spôsobeniu škody na cudzom pozemku.

S týmto záverom správneho orgánu nesúhlasíme. Stavbu sme realizovali aj realizujeme v súlade s právoplatným a vykonateľným stavebným povolením Mesta Rožňava -02 Kp zo dňa 18.12.2008 a rozhodnutím o predĺžení jeho platnosti č. 4317/2010-02-Kp z 13.10.2010. Tvrdená stavebná jama (ryha) bola vykopaná na pozemkoch pôvodného parc.č. XXXX/XX a XXXX/X, ktoré podľa podkladov z katastra nehnuteľností v čase vydania stavebného povolenia vlastnilo Mesto Rožňava a vykopaná bola presne na mieste, ako bola trasa jej výkopu znázornená na overenej projektovej dokumentácii.

Ako stavebník sme teda žiadnym spôsobom stavbu nemenili, ale sme ju realizovali na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia a v súlade s overenou projektovou dokumentáciou.

Poukazujeme na skutočnosť, že dňa 28.6.2011 ihneď, ako sme sa z telefonického oznámenia zamestnanca stavebného úradu dozvedeli, že kopeme ryhu na pozemku iného vlastníka, teda nie vlastníka podľa overenej projektovej dokumentácie, sme stavebné práce zastavili a zastavenie prác sme vyznačili v stavebnom denníku, ktorý sme predložili k dispozícii správnemu orgánu prvého stupňa pri vykonaní kontroly pred začatím predmetného konania. Súčasne sme požiadali o zmenu stavby vedením trasy teplovodného rozvodu mimo dotknutých pozemkov, zmena stavby bola povolená rozhodnutím Mesta Rožňava sp.zn. zo dňa 18.10.2011, právoplatným a vykonateľným 21.11.2011. Ani túto skutočnosť správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí nevyhodnotil, hoci pri vykonávaní kontroly bola známa skutočnosť priebehu konania o zmenu stavby.

Zástupca našej spoločnosti S. J. nespochybnil trasu ryhy ani uloženie materiálu, jeho vyjadrenie však neznamená, že pripustil spáchanie správneho deliktu.

Pozemok parc. č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. X v správe Obvodného úradu Košice. Už zo spôsobu jeho evidencie na LV X je zrejmé a úplný list vlastníctva to dokazuje, že ide o nehnuteľnosť, ku ktorej mal ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení právo hospodárenia Okresný národný výbor Rožňava a ktorý sa s účinnosťou od 1.5.1991 podľa o majetku obcí stáva zo zákona majetkom Mesta Rožňava. Z uvedeného vyplýva, že zmluva s ObÚ Košice o práve k predmetnému pozemku by bola neplatná bez ohľadu na súčasný zápis v katastri nehnuteľností, ktorý bol vykonaný záznamom.

Stavebný úrad takto vydal stavebné povolenie na stavbu prechádzajúcu cez pozemky, ktoré v čase rozhodovania vlastnil. Správny orgán prvého stupňa však nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie skutočností, kto bol vlastníkom dotknutých pozemkov v čase rozhodovania o povolení stavby.

Predmetom dokazovania na správnom orgáne prvého stupňa nebola vôbec otázka škody, jej vzniku, rozsahu a zodpovednosti. Napriek tomu správny orgán v odôvodnení tvrdil, že sme spôsobili škodu na cudzom pozemku.

Tieto skutočnosti sme namietali vo svojom písomnom stanovisku, ktoré sme predložili k záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktoré spracoval správny orgán prvého stupňa pod č.k. 211/2011/- SSI 655/4 zo dňa 26.8.2011, správny orgán naše námietky v konaní nevyhodnotil.

V súvislosti s oznámením o začatí správneho konania sp.zn. 211/2011-SSI 65/5 z 24.10.2011 sme písomným podaním sp.zn. 594/2011 zo dňa 26.10.2011 s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku požiadali správny orgán prvého stupňa o oznámenie, v čom konkrétne sme ako stavebník menili stavbu v rozpore s ktorou časťou stavebného povolenia ju meníme, aby sme sa mohli vopred pripraviť na prejednanie správneho deliktu a vzniesť v konaní námietky.

Pri rozhodovaní porušil správny orgán prvého stupňa zákonnosť v ustanovení § 46 Správneho poriadku, keďže jeho rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, § 47 ods. 3 správneho poriadku najmä tým, že neuviedol, ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Tiež neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že sme menili stavbu v rozpore s overeným projektom, keď tento overený projekt je súčasťou spisu Mesta Rožňava 6183/2008 a je dôkazom, že stavebná ryha je vykopaná v súlade s týmto projektom a ktorý bol predložený inšpekcii ku kontrole.

Skutočnosť, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby nepostupoval v súlade s ustanovením § 60 SZ (keďže sám bol vlastníkom dotknutých pozemkov), nezakladá v danom konkrétnom prípade zodpovednosť stavebníka za správny delikt podľa SZ. Správny orgán prvého stupňa ani tento právny záver náležite neodôvodnil, čím postupoval v rozpore s vyššie cit. ustanovením , ako aj v rozpore s SR, keďže jeho rozhodnutie je pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné.“

4. Žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 21.12.2012

k obsahu odvolacích námietok žalobcu uviedol:

„Riaditeľstvo inšpekcie ako odvolací orgán po dôkladnom posúdení skutkového a právneho stavu veci, zohľadnení námietok vznesených účastníkom konania v priebehu celého konania ako aj v odvolaní, vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam konštatuje nasledovné.

Podľa ustanovenia stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať požiadavky na stavby.

Podľa ustanovenia zákona 6, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje na ňom zriadiť predmetnú stavbu Toto neplatí, ak tieto skutočností preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa ustanovenia stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 68 387.84 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Dňa 28.07.2011 vykonali poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice a stavebný úrad Mesto Rožňava Štátny stavebný dohľad na stavbe. „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ na základe podnetu pani D. W. a spoločnosti TONE, s r.o., pri ktorom zistili, že účastník konania nedodržal podmienku č. 13 stavebného povolenia č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 s predĺženou platnosťou rozhodnutím č. 4317/2010-02-Kp zo dňa 13.10.2010, právoplatným dňa 18.10.2010 a to tým. že uložil stavebný materiál na cudzích pozemkoch parc.C. XXXX/X - vlastník TONE s.r.o., R.. XXXX/X - vlastník D. W., XXXX/X - vlastník ObÚ Košice parc čís. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX - vlastník Mesto Rožňava a vykopal stavebnú ryhu na cudzích pozemkoch parc. č. XXXX/X. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - vlastníci D. W. a TONE s.r.o. Z výkonu štátneho stavebného dohľadu bol spísaný záznam č. č.211/2011-SSI/65/3 dňa 26.08.2011 v ktorom Inšpektorát Košice vyslovil dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia ods 1 a naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia K záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu účastník konania zaslal písomné stanovisko listom č. 513/2011, 521/2011 zo dňa 07.09.2011, v ktorom vyslovil nesúhlas s konštatovaním inšpekcie, podľa ktorého mali porušiť podmienku č. 13 stavebného povolenia tým, že neuložili stavebný materiál na pozemkoch, ku ktorým má vlastnícke alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k spôsobeniu škody na cudzom majetku. Uvádza, že stavba rekonštrukcia teplovodného rozvodu bola povolená cez pozemky pôvodných parciel čísel XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX a ďalšie, ktoré neboli výslovne uvedené vo výrokovej časti stavebného povolenia, V čase rozhodovania o povolení stavby sa pozemky pôvodných parc. č XXXX/X G. XXXX/XX (teraz XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X) nachádzali vo vlastníctve Mesta Rožňava a v čase, keď žiadali o predĺženie platnosti stavebného povolenia nevedeli, že došlo k zmene vlastníckych práv bez ich vedomia.

Inšpektorát Košice zaslal účastníkovi konania oznámenie o začatí správneho konania vo veci porušenia stavebného - SSI65/5 zo dňa 24.10.2011 na deň 07.11.2011. Účastník konania listom č. dňa 26.10.2011, doručeným dňa 31.10.2011, žiadal Inšpektorát Košice aby špecifikoval ako mení stavbu a v rozpore s ktorou častou povolenia a prehodnotil uloženie pokuty za správny delikt a naplnenie skutkovej podstaty podľa ustanovenia

Riaditeľstvo inšpekcie po preskúmaní celého spisového materiálu má za to, že v uskutočnenom správnom konaní účastník konania ako stavebník stavby „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“, porušil podmienku č. 13 právoplatného stavebného povolenia (č. 6183/2008-02- Kp zo dňa 18.12.2008; rozhodnutím č. 4317/2010-02-Kp zo dňa 13.10.2010 bola predĺžená platnosť stavebného povolenia do 31.01.2013), ktoré predložil pri kontrole spolu s overenou projektovou dokumentáciou. V podmienke č. 13 je uvedené: „Stavebný materiál môže byť uložený výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník vlastnícke právo, ktoré ho k tomu oprávňuje, stavbou nesmie byť obmedzené užívanie komunikácie, pozemku alebo stavbe.“ Podľa stavebného povolenia stavebný úrad povolil realizovať stavbu na pozemkoch parc. č. KN - O. XXXX, XXXX/XXX G. XXXX/X v katastrálnom území N., ktoré boli v čase stavebného konania vo vlastníctve Mesta Rožňava a stavebník mal k ním nájomný vzťah, preto aj stavebný materiál mohol byť uložený len na týchto pozemkoch.

K námietkam účastníka konania uvedeným v odvolaní zo dňa 22.11.2011 Riaditeľstvo inšpekcie uvádza nasledovné.

Riaditeľstvo inšpekcie považuje tvrdenie účastníka konania, že stavebná jama (ryha), ako aj uloženie stavebného materiálu boli na pozemkoch pôvodných parc. č. XXXX/XX a XXXX/X, ktoré podľa podkladov katastra nehnuteľností v čase vydania stavebného povolenia vlastnilo Mesto Rožňava ako účelové, nakoľko ako v územnom rozhodnutí tak ani v stavebnom povolení sa uvedené pozemky parc. č. XXXX/XX G. XXXX/X (teraz pozemky s par.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) nenachádzajú. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, cez ktoré bola vykopaná ryha a bol na nich uložený stavebný materiál, sú evidované na spoločnosť TONE, s.r.o. Čučmianska dlhá 26, Rožňava s titulom nadobudnutia: rozhodnutie OPÚ ev. č. 2009/0011233 - Z , minimálne od roku 2009. Taktiež podľa LV č. XXXX, na ktorom je evidovaných viacero pozemkov, pozemok parc. č. do 2010). Povinnosť preukázať vlastníctvo k pozemku alebo iný vzťah k nemu vyplýva žiadateľovi o stavebné povolenie z ustanovenia Preto odkazovanie na zistenie skutočností, kto bol v čase rozhodovania o povolení stavby vlastníkom pozemkov tak, ako to namietal účastník konania v odvolaní, nie je na správnom orgáne, nakoľko Slovenská stavebná inšpekcia nie je oprávnená kontrolovať činnosť stavebných úradov pri výkone štátnej stavebnej správy.

To, že ryha Vetvy 1a - prepojenie Edelényskej ul. na Okružnú ul. bola vykopaná presne podľa trasy znázornenej v overenej projektovej dokumentácii odvolací orgán nespochybňuje, keďže na jednej strane je právoplatné stavebné povolenie, ktoré povoľuje stavbu na pozemkoch parc. čís. XXXX, XXXX/XXX, XXXX/X v k.ú. N. a na strane druhej overená projektová dokumentácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto povolenia, avšak v ktorej je zakreslená trasa teplovodného rozvodu aj cez pozemky č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v k.ú. N., ktoré nie sú zahrnuté v stavebnom povolení. Riaditeľstvu inšpekcie bolo predložené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. -107, 7811205362 zo dňa 30.11.2011, vo veci navrhovateľov 1) D. W., N., R. XX a 2) TONE, s.r.o. Rožňava, Čučmianska Dlhá 26, proti odporcovi TEKO-R, spol. s..r. o. Rožňava, Páterová 8, Rožňava, IČO: 31673660. V uvedenom uznesení sa uvádza, že „navrhovateľka v 1. rade nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v apríli v roku 2008, čo je uvedené na LV a vyplýva to aj z notárskej zápisnice, ktorou bola pojatá kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad Správou katastra nehnuteľností Rožňava dňa 30.04.2008“ a ďalej „čo sa týka nehnuteľností navrhovateľa v 2. rade, tak priloženými LV je možné dokázať, že vlastníkom nehnuteľností sa stal v roku 2003.“ Na základe uvedeného už v čase podania žiadosti o stavebné povolenie Mesto Rožňava nebolo vlastníkom sporných pozemkov cez ktoré prechádza trasa teplovodu Vetva 1a- prepojenie Edelényskej ul. na Okružnú ul. Preto sa vyjadrenia účastníka konania v odvolaní, že v čase podania žiadosti o stavebné povolenie vlastníkom sporných pozemkov bolo Mesto Rožňava, ako aj poukazovanie na porušenie ustanovení stavebného zákona samotným stavebným úradom v stanovisku k výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.09.2011, javia ako účelové.

Námietku, že nebola riešená otázka škody na cudzom pozemku, jej vzniku, rozsahu a zodpovednosti, Riaditeľstvo inšpekcie nepovažuje za chybu v konaní. Inšpektorát Košice len skonštatoval, že výkopom ryhy bola vlastníkom pozemkov spôsobená škoda, avšak jej výšku a rozsah neskúmal, nakoľko nebola predmetom štátneho stavebného dohľadu a neovplyvnila výšku sankcie.

Námietky účastníka konania, že sa Inšpektorát Košice nevyjadril k námietkam zaslaným k záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu ani k požiadavke účastník konania v čom konkrétne menil stavbu a v rozpore s ktorou časťou stavebného povolenia, Riaditeľstvo inšpekcie nepovažuje za porušenie práv účastníka konania. Účastníkovi konania bolo zaslané predvolanie na ústne pojednávanie v danej veci, na ktorom bol splnomocnený zástupca účastníka konania oboznámený s predmetom pojednávania, bol poučený o svojich právach a povinnostiach, čo potvrdil svojím podpisom v zápisnici č. 211/2011-SSI 65/6 zo dňa 07.11.2011. Podľa stavebného povolenia č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 predmetom stavby „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ je rekonštrukcia kotolne a vonkajšieho teplovodného rozvodu. V jestvujúcej kotolni sa budú realizovať stavebné úpravy, zrealizuje sa nový komín kotvený k stavbe kotolne, vybuduje sa nový sklad štiepky, vybuduje sa nová NN prípojka. Všetkými týmito stavebnými prácami sa mení pôvodná stavba, preto Inšpektorát Košice správne použil pojem „menil stavbu“, keďže účastník konania stavebnými prácami menil pôvodnú stavbu a tým, že uložil materiál na cudzích pozemkoch konal v rozpore so stavebným povolením s podmienkou č. 13.,

čím naplnil skutkovú podstatu ustanovenia , ktorého znenie je: „Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 66 387,84 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním“.

Zodpovednosť za správny delikt podľa ustanovenia je konštruovaná na báze objektívnej zodpovednosti bez liberačných dôvodov, t.j. účastník konania zodpovedá za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Vzhľadom k vyššie uvedenému máme za to, že účastník konania už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom, cez ktoré viedla trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu, t.j. uloženie stavebného materiálu a vykopanie ryhy na cudzích pozemkoch, pričom miera jeho zavinenia bola Inšpektorátom Košice v predmetnom konaní správne posúdená a zohľadnená vo výške uloženej pokuty.

K samotnej výške uloženej sankcie Riaditeľstvo inšpekcie uvádza, že účastník konania svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v ustanovení , za spáchanie ktorého je príslušný správny orgán povinný uložiť pokutu do výšky 66 387,84 €. Vzhľadom k samotnej systematike ustanovení možno konštatovať, že v odseku 2 sú uvedené skutkové podstaty z hľadiska ochrany verejného záujmu stredne závažných deliktov. Uloženie pokuty je odôvodnené najmä tým, že účastník konania neprejavil poctivý prístup pri overovaní všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov, dôsledkom čoho skladoval materiál na cudzom pozemku. Inšpektorát Košice pri určovaní výšky pokuty zohľadnil, že ryha teplovodu bola vykopaná podľa overenej projektovej dokumentácie, avšak na pozemku, ku ktorému účastník konania nemal vlastnícke alebo iné právo, ale aj to, že účastník konania ihneď po zistení, že realizuje stavbu na cudzom pozemku túto zastavil a podal žiadosť na stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, na ktoré Inšpektorát Košice pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadal, možno konštatovať, že pokuta vo výške 250 € uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia je primeraná protiprávnemu konaniu, ktorého sa účastník konania dopustil.“

II.

Obsahom žaloby z 5.3.2012, doručenej Krajskému súdu v Bratislave 12.3.2013 v preskúmavanej právnej veci boli nasledovné žalobné námietky:

1. „Rozhodnutím stavebného úradu mesta Rožňava č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008, právoplatným a vykonateľným 19.12.2008 v spojení s rozhodnutím o predĺžení jeho platnosti č. 4317/2010-02-Kp z 13.10.2010 bola pre našu spoločnosť povolená stavba „Centrálny zdroj tepla na biomasu, kotolňa K - 108, sídlisko Juh" v Rožňave. Súčasťou tejto stavby bol stavebný objekt SO - 10 „Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu". Stavebné povolenie bolo vydané na základe úradne overenej projektovej dokumentácie, ktorá znázorňovala vedenie trasy teplovodného rozvodu SO - 10 a bola neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia. Presne na mieste, ako bola trasa znázornená v projektovej dokumentácii, bola vykopaná stavebná ryha určená na uloženie teplovodného rozvodu. Žalovaný túto skutočnosť nespochybňuje (str. 4 ods. 2, druhá veta rozhodnutia).

Poukazujeme na skutočnosť, že hoci stavebným povolením bola povolená stavba desiatich stavebných objektov, vo výroku stavebného povolenia uvádza stavebný úrad pozemky len pod hlavnou stavbou, t. z. len pod stavebným objektom SO - 01 K-108 zdroj tepla na biomasu (kotolňa), parc. č. XXXX, XXXX/XXX, XXXX/X k. ú. N.Ň., ale neuvádza pozemky na ktorých povoľuje stavbu ďalších stavebných objektov SO

- 2 až SO - 10, pričom však trasa teplovodného rozvodu ale aj umiestnenie ďalších stavebných objektov na jednotlivých pozemkoch z projektovej dokumentácie nepochybne vyplýva.

V čase od vydania stavebného povolenia do začatia stavby došlo na úseku predmetného stavebného objektu SO -10 k zmene vlastníctva k pozemkom.

Po začatí stavebných prác a vykopaní stavebnej ryhy určenej na uloženie teplovodného rozvodu požiadal nový vlastník, t. z. D. W. ako fyzická osoba a D. W. ako jediná spoločníčka a konateľka TONE s.r.o. Inšpektorát Košice o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že na jeho pozemkoch je vykonaný neoprávnený zásah a neoprávnená stavebná činnosť, keďže nebola účastníčkou žiadneho stavebného konania a na uvedenú stavbu nedala súhlas. Súčasne navrhla súdu vydanie predbežného opatrenia týkajúceho sa zákazu akejkoľvek činnosti v súvislosti so stavbou na pozemkoch v jej vlastníctve.

Výsledkom štátneho stavebného dohľadu bolo vydanie vyššie cit. rozhodnutia Inšpektorátu Košice č. 06 047 11/211/2011-SSI 65 Be z 9.11.2011, ktorým bola našej spoločnosti uložená pokuta 250,00 eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu sme podali odvolanie s námietkami, že:

- stavbu sme žiadnym spôsobom nemenili, ale sme ju realizovali na základe stavebného povolenia a v súlade s overenou projektovou dokumentáciou

- stavebný úrad povolil stavbu na pozemkoch, ktoré čase rozhodovania sám vlastnil, dokonca zo zákona o majetku obcí s účinnosťou od 1.5.1991 vlastnil aj pozemok CKN XXXX/X, kde bolo na LV č. X v čase kontroly vedené vlastníctvo SR v správe Obvodného úradu Košice, následne boli dotknuté nehnuteľnosti pre Mesto Rožňava odovzdané delimitačným protokolom s účinkami ku dňu 1.5.1991, táto skutočnosť vyplýva z údajov katastra nehnuteľností,

- vlastníctvo D. W. a TONE s.r.o. k pozemkom v čase vydania stavebného povolenia nebolo nepochybne preukázané - čo vyplýva z údajov z katastra nehnuteľností

- na pozemkoch D.. W., TONE s.r.o. ani Mesta Rožňava sme uložením teplovodných potrubí, t. z. uložením na stavenisku nespôsobili žiadnu škodu, resp. nebolo preukázané, akú škodu a v akom rozsahu sme mali spôsobiť.

Žalovaný odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil z rovnakých dôvodov, ako rozhodol úrad prvého stupňa.

V odôvodnení uviedol, že stavebná ryha bola vykopaná presne podľa projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou stavebného povolenia. Neodôvodnil, prečo považuje uloženie stavebného materiálu „za zmenu stavby v rozpore so stavebným povolením", keďže sme stavbu nezmenili. Uviedol ďalej, že sme ako účastník konania prejavili nepoctivý prístup pri overovaní všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov, dôsledkom čoho sme skladovali materiál na cudzom pozemku.

Žalovaný súhlasil i s názorom Inšpektorátu Košice týkajúcim sa vzniku škody na cudzom pozemku, pričom za správne považoval konštatovanie prvostupňového orgánu, že „výkopom ryhy bola spôsobená škoda, avšak jej výšku a rozsah neskúmal". To znamená, že sankciu uložil aj s ohľadom na vznik škody, ku ktorému neprebehlo žiadne dokazovanie.

Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pri posúdení otázky vzniku a existencie škody a pri posúdení vlastníctva k dotknutým pozemkom v čase vydávania stavebného povolenia, keďže stavebné povolenie sa vzťahuje aj na právnych nástupcov účastníkov konania (§ 70 stavebného zákona).

V priebehu celého doterajšieho konania pred správnym orgánom prvého stupňa aj v odvolacom konaní sme poukazovali na skutočnosť, že k zmene vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam došlo až po vydaní stavebného povolenia. Vlastníčka D. W. a TONE s.r.o. sú a boli aktuálnymi vlastníkmi v čase začatia stavebných prác na dotknutých pozemkoch, nie v čase vydania stavebného povolenia. Je nepochybné, že stavebná ryha bola vykopaná cez pozemky pare. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X k. ú. N.. Z údajov z katastra vyplýva, že TONE s.r.o. nadobudla pozemok CKN XXXX/X najskôr koncom roka 2009 odčlenením GP č. 126/2009 z 30.10.2009 od CKN XXXX/X (pôvodnej XXXX/XXX) vo vlastníctve Mesta Rožňava, pozemky CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nadobudla podľa údajov katastra až rozhodnutím pozemkového úradu č. 2009/001233 najskôr v roku 2009, pričom predchádzajúcim vlastníkom aj týchto pozemkov bolo Mesto Rožňava. Podľa doterajších zistení z podkladov katastra pozemok CKN XXXX/X vo vlastníctve D.. W. bol vytvorený z pôvodnej parc. P. XXXX/X vytvorenej z viacerých mpč. parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré boli vedené ako združené pozemky

v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a hoci D.. W. predložila ako dôkaz v konaní pred súdom kúpnu zmluvu uvedenú do notárskej zápisnice N: 176/2008 zo dňa 21.4.2008, predmetom tejto kúpnej zmluvy sú pozemky neidentické so stavom katastra v čase rozhodovania tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu Inšpekcie Košice. Zdôrazňujeme, že uvedenú notársku zápisnicu predložila v konaní o vydanie predbežného opatrenia na Krajskom súde v Košiciach na dôkaz, že aktuálne v čase začatia stavebných prác vlastní časť dotknutých pozemkov, resp. že nie je vylúčené, že časť týchto pozemkov nevlastnila už k 19.12.2008, aby osvedčila nárok, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana, resp. aby osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením súdu. Súd nekonal o určení vlastníckeho práva. Žalovaný takto len na základe tvrdenia D.. W. bez toho, aby sa vyporiadal s našimi námietkami a bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu s ohľadom na ustanovenie § 70 stavebného zákona preskúmaním podkladov z katastra nehnuteľností uzavrel, že sme neoprávnene realizovali stavbu a uložili stavebný materiál na pozemku, ku ktorému nemáme žiadne právo v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona a len účelovo tvrdíme, že v čase vydania stavebného povolenia vlastnilo pozemky Mesto Rožňava (ktoré povolilo stavbu na vlastných pozemkoch), keďže pozemky pôvodných parc. č. sa v stavebnom povolení nenachádzajú. Sú však uvedené v projektovej dokumentácii, ktorú žalovaný nespochybnil. Žalovaný v odôvodnení pritom uvádza, že pozemky na LV č. XXXX, vlastnila TONE s.r.o. najmenej od roku 2009 a ďalej, že cit.: „Taktiež podľa LV č. XXXX, na ktorom je evidovaných viacero pozemkov, pozemok parc. č. XXXX/X je evidovaný na spoločnosť TONE, s.r.o. (viacero titulov nadobudnutia od roku 2002 do 2010)." Takýmto spôsobom teda žalovaný vyhodnotil dokazovanie o tom, že sme spáchali správny delikt neoprávneným zásahom do cudzieho pozemku . Poznamenávame, že na LV č. XXXX k. ú. N. je popri CKN XXXX/X zaevidovaných ešte ďalších 6 pozemkov s uvedením 12 titulov ich nadobudnutia, pričom z GP č. 126/2009 nepochybne vyplýva, že CKN XXXX/X nadobudla TONE s.r.o. odčlenením od pôvodnej pare. č. XXXX/X od Mesta Rožňava najskôr v roku 2009.

V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu Košice potvrdeného žalovaným sa uvádza, že sme neoprávnene uložili stavebný materiál aj na pozemku CKN XXXX/X (ObÚ Košice). Na našu námietku, že obvodný úrad napriek zápisu na LV nevlastní tento pozemok, pretože ho vlastní zo zákona už od 1.5.1991 Mesto Rožňava , t. z. že s poukazom na o majetku obcí sme predložili dôkaz o opaku zápisu v katastri nehnuteľností, prvostupňový úrad ani žalovaný nereagovali žiadnym spôsobom, pričom bez ďalšieho dokazovania uzavreli, že pozemok vlastní ObÚ Košice, pričom nakoniec aj tento úrad so stavbou súhlasil a súhlas mal prvostupňový úrad aj žalovaný k dispozícii v čase rozhodovania.“

2. Podľa § 48 ods. 1 Stavebného zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

Podľa § 106 ods. 2 písm. b) cit. zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 43i stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa aj stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona možno sa za zmenu stavby považuje najmä prístavba, nadstavba a stavebné úpravy.

Žalovaný nesprávne právne posúdil vec nesprávnou aplikáciou § 48 ods. 1, § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona na daný skutkový stav, resp. na daný skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu. Ako sme uviedli, naším postupom nedošlo k zmene stavby a postupovali sme podľa stavebného povolenia, to znamená na dotknutých pozemkoch sme vykonávali povolenú činnosť, ktorú nemožno hodnotiť ako správny delikt. Vo vzťahu k vlastníkom pozemkov D. W. a TONE s.r.o. poukazujeme na ustanovenie § 70 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie sa vzťahuje aj na právnych nástupcov účastníkov stavebného konania, ktoré mal aplikovať na daný skutkový stav aj žalovaný a správny orgán prvého stupňa.

Zo stavebného povolenia nepochybne vyplýva, že sme síce mali postavenie stavebníka ale dodávateľom stavby bola spoločnosť REMONT s.r.o., ktorej podľa našich informácií za taký istý správny delikt bola uložená pokuta. V zmysle ustanovenia § 106 Stavebného zákona upravujúceho sankcie na princípe objektívnej zodpovednosti ak pri uskutočňovaní stavby stavebníka zastupuje iná oprávnená právnická alebo fyzická osoba podnikajúca podľa osobitných predpisov (napr. sprostredkovateľská alebo dodávateľská), ktorá sa dopustí správneho deliktu, uloží sa pokuta tejto právnickej osobe, a nie stavebníkovi, avšak za podmienok, že stavebník zákon neporušil (Stavebný zákon, § 106 komentár , str. 141, IURA EDITION). Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neuviedol, z akého dôvodu súčasne dvomi rozhodnutiami bola uložená sankcia aj dodávateľovi stavby aj stavebníkovi.“

3. Hoci sme v odvolacom konaní neuviedli ako odvolací dôvod nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo výrokovej časti z dôvodu nedostatočnej špecifikácie správneho deliktu, poukazujeme na túto skutočnosť ako na ďalší odvolací dôvod , pričom podľa súčasnej rozhodovacej praxe je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní (Števček, Ficová a kol., , komentár, Beck, str. 750).

Výrok rozhodnutia o uložení pokuty prvostupňového správneho orgánu je neurčitý a zameniteľný s iným. Neobsahuje popis skutku s uvedením miesta (podľa čoho určil správny orgán miestnu príslušnosť?) a spôsobu jeho spáchania, ako aj iných skutočností, ktoré skutok špecifikujú tak, aby v budúcnosti mohol tvoriť prípadnú prekážku rozhodnutej veci. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie o správnom konaní. (Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn.: .) Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné v konaní iným. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napriek nepreskúmateľnosti a neurčitosti jeho výroku a v odôvodnení rozhodnutia zákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia z hľadiska dostatočnej špecifikácie skutku vôbec neriešil.

Rozhodnutie žalovaného považujeme za nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie neobsahujúce náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, najmä žalovaný neuviedol, ktoré skutočnosti vzhľadom na námietky účastníkov považuje za preukázané a ktoré nie, skutkové okolnosti nevyhodnotil z hľadiska ich právneho významu, v rámci právneho posúdenia veci sa obmedzil iba na citáciu príslušných ustanovení správneho poriadku a stavebného zákona, pričom obsah citovaných právnych noriem nevyložil tak, aby poukázal na súvislosť medzi zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením. Jeho rozhodnutie považujeme za nepochopiteľné a nepresvedčivé vzhľadom na základný rozpor, ktorý sa mu nepodarilo odstrániť spočívajúci v tom, že na jednej strane konštatuje, že sme realizovali stavbu na základe stavebného povolenia v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, ale súčasne na druhej strane konštatuje, že sme menili stavbu v rozpore so stavebným povolením, pričom dokonca hoci sme ani neboli dodávateľom stavby, spáchali sme správny delikt podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (správneho poriadku) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 prvá veta správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa a podľa správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou vtom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (, , a ) a súčasne postupujú v aj rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

Žalovaný neúplným zisteným skutočného stavu veci, nesprávnym právnym posúdením veci, vydaním rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a potvrdením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je nepreskúmateľné vo výrokovej časti a riadne neodôvodnené porušil zákonnosť vo vyššie cit. ustanoveniach správneho poriadku a stavebného zákona, čím bolo porušené naše právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 21.12.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie z 9.11.2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 20.6.2013 (č.l.47-50 spisu) argumentoval obsahovo zhodne ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 21.12.2012, poukázal na porušenie podmienky č. 13 uvedenej v stavebnom povolení vydanom Mestom Rožňava 18.12.2008, pričom pokiaľ ide o právne posúdenie veci, reagujúc na žalobné námietky argumentoval nasledovne:

„Uloženie stavebného materiálu na pozemkoch ku ktorým žalobca ako stavebník nemal vlastnícke ani iné právo je porušením podmienky č. 13 právoplatného stavebného povolenia Mesta Rožňava č. 6183/2008-02-Kpzo dňa 18.12.2008, ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutím č. 4317/2010-02-Kp zo dňa 13.10.2010. Inšpektorát Košice ako prvostupňový správny orgán uvedené protiprávne konanie žalobcu posúdil ako porušenie ustanovenia , pričom ho následne subsumované pod naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v ustanovení S uvedenou právnou kvalifikáciou sa stotožnilo aj Riaditeľstvo inšpekcie ako druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí.

K jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe uvádzame nasledovné.

Nestotožňujeme sa s tvrdením žalobcu, že sme nedostatočne preskúmali skutkový stav. Na podnet pani D. W. a spoločnosti TONE s.r.o., ktorej konateľkou je tiež D. W., bol vykonaný na predmetnej stavbe HŠSD. Do záznamu z výkonu HŠSD zo dňa 28.07.2011 bolo uvedené, že časť trasy vetvy č. 1a je vedená cez pozemky súkromného vlastníka, o čom žalobca ako stavebník vede], nakoľko mal už spracovanú dokumentáciu pre konanie o zmenu stavby pred dokončením. Žalobca si musel byť vedomý, že časť stavby aj keď bola realizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie, je na súkromnom pozemku. Vlastnícka sporných pozemkov pare. č. XXXX/X G. XXXX/X predložila prvostupňovému správnemu orgánu Inšpektorátu Košice uznesenie Krajského súdu v Košiciach č: -107, 7811205362

zo dňa 30.11.2011, ktorým bolo žalobcovi ako odporcovi (TEKO-R, spol. s.r.o.) uložené, aby sa zdržal vykonávania akejkoľvek činnosti na nehnuteľnostiach. Žalobca nespochybnil vyjadrenie krajského súdu o tom, že vlastníckou sporných pozemkov je pani D. W. od apríla 2008 a spoločnosť TONE s.r.o. od roku 2003 (uznesenie , str. 6). S námietkou žalobcu, že správny orgán neskúmal výšku a rozsah spôsobenej škody sa Riaditeľstvo inšpekcie vysporiadalo v napadnutom rozhodnutí, kde uviedlo že táto nebola predmetom HŠSD a neovplyvnila ani výšku pokuty (str. 4 rozhodnutia).

K tvrdeniu žalobcu, že sme nesprávne právne posúdili vec nesprávnou aplikáciou , uvádzame, že z právoplatného stavebného povolenia Mesta Rožňava č. 6183/2008-02-Kp zo dňa 18.12.2008 vyplýva, že ide o rekonštrukciu jestvujúcej stavby. Nakoľko sa nejedná o novú stavbu, ale o rekonštrukciu, ide o zmenu pôvodnej stavby. Žalobca ako stavebník v rozpore so stavebným povolením, jeho podmienkou č. 13, uložil stavebný materiál na cudzích pozemkoch spoločnosti TONE s.r.o. a pani D. W., čo prvostupňový správny orgán posúdil ako porušenie ustanovenie , podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať požiadavky na stavby, pričom predmetné protiprávne konanie žalobcu bolo následne subsumované pod naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v ustanovení , podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 66 387,84 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. S uvedenou kvalifikáciou sa stotožnilo aj Riaditeľstvo inšpekcie ako druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí.

K tvrdeniu žalobcu že, výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neurčitý a zameniteľný uvádzame. Vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je uvedený žalobca ako účastník konania, presné označenie predmetnej stavby, parcelných čísel, ohraničenie obdobia spáchaného správneho deliktu, s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého správny orgán rozhodol. Žalobca rekonštrukciou menil pôvodnú stavbu. Na rekonštrukciu bolo potrebné stavebné povolenie. V stavebnom povolení stavebný úrad Mesto Rožňava pre dokončenie stavby určil podmienky, z ktorých bola žalobcom porušená podmienka č. 13. Nakoľko sa stavby musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením, a teda aj s podmienkami v ňom uloženými, správny orgán porušenie podmienky č. 13 klasifikoval ako porušenie ustanovenia , ktorý následne subsumoval pod ustanovenie “

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( )

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa , ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní tak nie je obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle môže hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Hoci možno vytknúť krajskému súdu až príliš všeobecné odôvodnenie jeho rozsudku, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu a obsah celého spisového materiálu včítane pripojeného administratívneho spisu podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd, i keď bez výslovného odkazu na citované zákonné ustanovenie , v konaní podľa neho i podľa zhora uvedených zásad postupoval majúc skutkový stav veci správnymi orgánmi za dostatočne zistený a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu za dostatočne preukázané.

I v konaní o uloženie sankcie úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 98 ods. 1 a 2 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

Orgány štátneho stavebného poriadku sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené

podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

Podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, účinného v čase stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk (66.387,83 eura) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 106 ods. 4 stavebného zákona ustanovenia odseku 1 písm. a), b) a c), ods. 2 písm. a), a b) a ods. 3 písm. a) a b) platia rovnako na právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ.

Právne analyzujúc obsah tvrdení žalobcu uvedených v žalobe z 5.3.2013 súd po ich zovšeobecnení konštatoval, že žalobca napáda preskúmavané rozhodnutie žalovaného nasledovnými zásadnými žalobnými námietkami:

1. V bode 1 žaloby z 5. 3. 2013 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podstate

tvrdil, poukazujúc na obsah stavebného povolenia vydaného Mestom Rožňava pod č. 6183/2008-02- Kp z 18.12.2008 v spojení s rozhodnutím o predĺžení jeho platnosti č. 4317/2010-02-Kp z 13.10.2010 na povolenie stavby „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ v Rožňave, súčasťou ktorej bol stavebný objekt SO-10 „Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu“, že vykopaním stavebnej ryhy určenej na uloženie teplovodného rozvodu sa nedopustil žiadneho porušenia podmienok vydaného stavebného povolenia pre túto stavbu, a to ani v súvislosti so zmenou vlastníctva k pozemkom, po ktorom mala byť vedená stavebná trasa objektu SO-10. Poukázal pritom na obsah riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení sankcie za správny delikt (rozhodnutie Inšpektorátu Košice z 9.11.2011).

2. V ďalšej žalobnej námietke žalobca tvrdil, že realizáciou predmetnej stavby nenaplnil

skutkovú podstatu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, keďže jeho postupom podľa jeho názoru nedošlo k zmene stavby a postupoval podľa stavebného povolenia, poukazujúc na znenie § 48 ods. 1, § 43i a § 55 ods. 1 stavebného zákona. Zároveň spochybňoval postup inšpekčných orgánov aj v súvislosti s uložením sankcie spoločnosti REMONT s.r.o., ktorá bola dodávateľom stavby a poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 106 stavebného zákona komentár k uvedenému zákonnému ustanoveniu.

3. Napokon v tretej žalobnej námietke žalobca tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie

žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu a neurčitosť výroku rozhodnutia o uložení pokuty prvostupňového správneho orgánu, a to s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ustanovenia článku VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 SR, ako aj právny stav vyplývajúci z ustanovení , zákona o správnom konaní, ktorý podľa stavebného zákona je potrebné aplikovať na dané administratívne konanie.

K daným námietkam súd uvádza:

Na realizáciu stavby stavebníka TEKO - R, spol. s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno žalobcu) - rekonštrukciu kotolne a vonkajšieho teplovodného rozvodu „Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-108, sídlisko JUH“ na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/XXX G. XXXX/X kat. úz. N. bolo Mestom Rožňava vydané právoplatné a vykonateľné stavebné povolenie a následne aj rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti z 13.10.2010 (právoplatné dňom 4.11.2010). Podmienkou č. 13 vydaného stavebného povolenia bola požiadavka stavebného úradu nasledovného znenia:

„Stavebný materiál môže byť uložený výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník vlastnícke právo, ktorého ho k tomu oprávňuje, stavbou nesmie byť obmedzené užívanie komunikácie. Stavebník je povinný dbať o to, aby uskutočňovaním stavby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzom pozemku alebo stavbe.“

Ako to sám žalobca uvádza v žalobe z 5.3.2013, stavebný úrad vo vydanom

stavebnom povolení uviedol iba označenie pozemkov pod stavebným objektom SO - 01 K - 108 (kotolňa), ale neuviedol pozemky, na ktorých povoľuje stavbu ďalších stavebných objektov SO - 2 až 10.

Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. -107 z 30. septembra 2011, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. -30 z 30.6.2011 vyplýva, že žalobcovi bolo uložené, aby sa zdržal vykonávania akejkoľvek činnosti, najmä ďalšieho výkopu, prípadného uloženia akýchkoľvek predmetom - najmä teplovodného potrubia do vykopanej ryhy nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach uvedených vo výrokových častiach uznesení OS Rožňava a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom na OS Rožňava pod č.k. . Z obsahu uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva, že išlo o stavebnú činnosť žalobcu na pozemkoch, ktoré neboli uvedené v stavebnom povolení z 18.12.2008. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Mesta Rožňava č. 6183/2008-02-Kp z 18.12.2008 (stavebné povolenie) vyplýva, že žalobca požiadal stavebný úrad o povolenie stavby „na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX, XXXX/XXX G. XXXX/X v N. na Š. I., ktorý je vo vlastníctve Mesta Rožňava v zmysle LV č. XXXX.“ V uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. -107 z 30.9.2011 sa okrem iného uvádza, že k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. -30 z 30.6.2011 navrhovateľka v 1. rade (D. W.) nadobudla v apríli v roku 2008, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.4.2008. Súd mal preto v preskúmavanej právnej veci za preukázané, že žalobca v rámci realizácie predmetnej stavby vykonával stavebnú činnosť vykopaním stavebnej ryhy na cudzích pozemkoch, v čom aj súd, zhodne s právnymi závermi správnych orgánov oboch stupňov vzhliadol rozpor s podmienkou č. 13 stavebného povolenia Mesta Rožňava č. 6183/2008-02-Kp z 18.12.2008. Súd pritom konštatuje, že predmetná podmienka realizácie stavby ukladala žalobcovi nielen uložiť stavebný materiál výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník (žalobca) vlastnícke, alebo iné právo, ktoré ho k tomu oprávňuje, ale zároveň obsahuje aj právnu podmienku pre realizáciu stavby, podľa ktorej stavebník je povinný dbať o to, aby uskutočňovaním stavby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzom pozemku alebo stavbe. Súd preto dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, že trasa časti stavby SO - 10 (rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu) bola realizovaná podľa priestorových podmienok a trasy vymedzenej stavebným povolením, bolo povinnosťou žalobcu ako stavebníka, aj s prihliadnutím na neúplnosť ním predložených dokladov stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pred započatím výkopových prác, resp. zadaním týchto prác zhotoviteľovi stavby zabezpečiť, aby za žiadnych okolností nedošlo k porušeniu podmienky č. 13 vydaného stavebného povolenia z 18.12.2008.

Vzhľadom na uvedené súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore so stavebným povolením, čo súd posúdil ako zmenu stavby v rozpore so stavebným povolením. V tejto súvislosti sa súd vzhľadom na obsah dokumentácie predloženej žalobcom stavebnému úradu stotožňuje so záverom žalovaného správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 21.12. 2012 podľa ktorého žalobca „už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom, cez ktoré viedla trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu“. Súd pritom zdôrazňuje, že

podmienka č. 13 stavebného povolenia z 18.12.2008 bola pre žalobcu záväznou pre celú realizáciu stavby, t.j. všetkých jej častí, bez ohľadu na prípadnú neúplnosť údajov v stavebnom povolení uvedených.

Podľa v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 66 387,84 Eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Vychádzajúc z dikcie daného zákonného ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca nedodržaním podmienky č. 13 vydaného stavebného povolenia naplnil skutkovú podstatu daného administratívneho deliktu, pričom zmena stavby spočívala práve v porušení podmienky č. 13 stavebného povolenia.

Súd pritom zhodne so žalobcom poukazuje na obsah ustanovenia § 48 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

Z obsahu administratívneho spisu vyplývajúcu protiprávnosť konania žalobcu v preskúmavanej právnej veci žalovaný a správny orgán prvého stupňa právne subsumovali pod ustanovenie § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, konštatujúc zo strany žalobcu zmenu stavby v rozpore so stavebným povolením. Súd k uvedenému uvádza, že aj podľa jeho názoru ide o jediné ustanovenie skutkovej podstaty administratívneho deliktu, pod ktoré bolo možné právne zatriediť preukázané protiprávne správanie sa žalobcu. Pritom sa mierne odchyľuje od výkladu právneho stavu v právnej nadväznosti na ustanovenie § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktoré vo veci zaujal žalovaný správny orgán tvrdiac, že už samotná rekonštrukcia je právnou povahou zmenou stavby. Súd je toho názoru, že pri preukázaní právnych podmienok vyvodenia zodpovednosti za daný správny delikt, musí byť už v právnom pojme „zmena“ preukázaný protiprávny postup stavebníka nerešpektujúci stavebné povolenie. Daná úvaha súdu však nemala právny dopad na jeho závery o dôvodnosti aplikácie § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona na preskúmavanú právnu vec. Pri výklade daného zákonného ustanovenia totiž nie je možné postupovať v rozpore so zámerom zákonodarcu a základnými pravidlami logického myslenia, rešpektujúc pritom v preskúmavanej právnej veci špecifickosť povolenej stavby a skutočnosť, že aj vedenie trasy teplovodu (SO - 10 - Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu) je súčasťou stavby samotnej.

Právnu nedokonalosť formulácie danej zákonnej úpravy obsiahnutej v § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona nemožno pritom podľa názoru súdu vyhodnotiť tak, že by sa vypustila právna možnosť postihu stavebníka za konanie, ktoré je evidentne v rozpore s podmienkami vydaného stavebného povolenia. Vzhľadom na jednotnú právnu históriu s právnym poriadkom Českej republiky v období do 31.12.1992 súd pri výklade daného zákonného ustanovenia skúmal aj súčasný právny stav v Českej republike obsiahnutý v ustanoveniach § 178 ods. 2 písm. g) a § 180 ods. 2 písm. g) zákona č. 183/2006 Sb., ktoré obsahujú skutkovú podstatu „provede stavbu nebo jej změnu v rozporu se stavebním povolením“. Hmotnoprávnou paralelou daných zákonných ustanovení v právnom poriadku Slovenskej republiky je práve dotknuté ustanovenie § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Na preskúmavanú právnu vec pritom súd nemohol aplikovať ani právny záver vyplývajúci okrem iného aj z rozsudku Krajského súdu v Ostrave č.k. z 31.10.1994 SP č. 83/1995, Přehle judikatúry ve věcech správniho trestáni, Sylva Šišková a kolektiv, str. 193) týkajúci sa prípadnej chybnej kvalifikácie správneho deliktu podľa stavebného zákona, ktorý znie: „Ak správny orgán chybne posúdil konanie podnikateľa podľa ustanovenia § 106 ods. písm. b) Stavebného zákona, hoci v skutočnosti išlo o delikt podľa ustanovenia odseku 1 písm. a), zruší súd také rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, i keby v konkrétnom prípade uložená pokuta nepresiahla miernejšiu hornú hranicu stanovenú ustanovením § 106 stavebného zákona.“ V preskúmavanej veci totiž konanie žalobcu pri realizácii predmetnej stavby nemožno právne kategorizovať podľa iného ustanovenia § 106, prípadne iného paragrafu stavebného zákona.

Súd aj vo vzťahu k danému právnemu náhľadu argumentáciou a contrario posúdil rozhodnutia správnych orgánov v danej veci ako dôvodné a zákonné.

K žalobnej námietke týkajúcej sa určitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia, resp. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vzťahujúca sa na právnu kvalitu administratívnych rozhodnutí so zameraním sa na výrokovú časť rozhodnutí správnych orgánov (konkretizácia skutku v údajoch o mieste, čase a spôsobe porušenia právnych povinností) síce na jednej strane akcentuje dôvodnosť požiadavky pre úplnú konkretizáciu administratívneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, avšak na strane druhej nevylučuje, aby správny orgán pri konkretizácii správneho deliktu uviedol popri údajoch vo výrokovej časti ďalšie konkrétne údaje v odôvodnení administratívneho rozhodnutia. Správne orgány oboch stupňov si danú zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku splnili. Dostatočným spôsobom podľa názoru súdu správne orgány objasnili aj skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodili sankčnú zodpovednosť voči žalobcovi. V právnej konfrontácii odôvodnení administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je preto poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozsudku NS SR č.k. neopodstatneným. Nielen žalovaný, ale aj správny orgán prvého stupňa totiž v odôvodneniach svojich rozhodnutí zreteľne a právne vyčerpávajúco poukázali na to, ktoré skutočnosti považovali za dôležité pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti (pozornosť sústredili na odôvodnenie skutočností súvisiacich s porušením bodu č. 13 stavebného povolenia). Vo výroku prvostupňového rozhodnutia pritom neabsentuje vecné, časové ani miestne vymedzenie administratívneho deliktu (napr. rozsudok NS SR č.k. z 28.5.2008).

K námietke vytýkajúcej správnym orgánom v preskúmavanej právnej veci administratívno-právny postih voči žalobcovi a ďalšiemu subjektu súd uvádza, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania sú rozhodnutia správnych orgánov o vyvodení administratívnej zodpovednosti za správny delikt voči žalobcovi, u ktorého súd nezistil duplicitný právny postih resp. administratívne trestanie, pričom z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva skutočnosť, že samotný žalobca bol stavebníkom, ktorého povinnosťou je dodržiavať všetky právne podmienky vydaného stavebného povolenia a všeobecne záväzné právne predpisy. K danej žalobnej námietke súd pritom dáva do pozornosti účastníkov horecitované ustanovenie § 106 ods. 4 stavebného zákona.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd žalobu zamietol podľa a o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.