Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-85-2013.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/85/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advocate s. r. o. , IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., C. N. XXXX/ XX, zastúpenú opatrovníčkou E. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. EX 471/07 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/3489/2007-43 zo dňa 28.02.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c, § 45 ods. 2/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní). Súd konštatoval, že zo samotného rozhodcovského rozsudku nebolo možné posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, a preto nie je možné posúdiť ani ich neprimeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Preto exekučný súd zastavil exekúciu v plnom rozsahu, a to najmä z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškanie vo výške 91,25 % ročne je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že v odôvodnení rozhodcovského rozsudku je presne uvedené, čo tvorí istinu priznanú rozhodcovským rozsudkom vrátane odkazu na príslušný bod všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého si oprávnený uplatňuje príslušnú sankciu. Podľa oprávneného súd pravdepodobne neskúmal zmluvu o úvere, ale zaoberal sa len rozhodcovským rozsudkom, na základe čoho nemôže dospieť k záveru o potrebe zastaviť exekučné konanie v celom rozsahu, a pokiaľ konštatoval, že rozhodcovský rozsudok v časti úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, mal exekúciu zastaviť len čiastočne. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, oprávnený poukázal na to, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, pričom tento úrok má len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poručí zmluvné podmienky, čo je aj tento prípad a čo mal rozhodcovský ako aj exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi preukázané. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne podľa oprávneného nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Ust. § 369 ods. 1/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení má len dispozitívnu povahu a výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, pričom zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre
obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby. V tomto smere oprávnený poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005, 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005 a na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 20/2003 a na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obpj 3/2002. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto podľa oprávneného exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 0555/07 zo dňa 02.02.2007, ktorým bola povinnému Z. C. uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 463,42 Eur (13.961,- Sk) spolu s 0,25 % útokom z omeškania denne zo sumy 390,36 Eur (11.760,- Sk) od 20.12.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 142,53 Eur (4.294,- Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený Zmluvou o úvere zo dňa 25.05.2006.
Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/3489/207-15 zo dňa 06.10.2009, právoplatným dňa 09.06.2010, súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane povinného tak, že na strane povinného Z. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX pripustil vstup dediča povinného K. C., nar. XX.XX.XXXX.
Exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil s poukazom na to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškanie vo výške 91,25 % ročne je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Uvedené závery však krajský súd považuje za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov totiž nie je zrejmé, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o tom, či rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Právnou argumentáciou a dôvodmi odvolania, ktorými odvolateľ spochybňuje závery súdu o neprimeranosti úroku z omeškania sa potom odvolací súd osobitne nezaoberal, keďže existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej doložky, je elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.
Vychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1, 2/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní totiž rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán za podmienok uvedených v odseku 2 uvedeného zákona.
Súčasťou predloženého spisového materiálu nie je rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy a absentuje aj samotná Zmluva o úvere, preto nie je možné preskúmať, či rozhodcovská zmluva nemala v danom prípade formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovský súd síce v piatom odseku
svojho rozhodnutia „cituje" dojednanie rozhodcovskej doložky a uvádza, že táto je obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, uvedené tvrdenia však odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za doposiaľ nepreukázané zo strany oprávneného.
Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2/ O. s. p. na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa exekučný súd postupe zameral predovšetkým na ozrejmenie, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vôbec mohol nadobudnúť právne účinky, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, či rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako nulitný právny akt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovskej doložky z hľadiska naplnenia kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2/ zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.