Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-30-2013.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. A.Á., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Č. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX a otca A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č., D. Č.. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e
r o d i č o v s k ú d o h o d u
v nasledovnom znení:
Maloletá Z., nar. XX. X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z., nar. XX. X. XXXX sumou 50,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Úpravu styku otca s maloletou Z. ponecháva súd na dohodu rodičov.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 5. 8. 2013 sa matka maloletej domáhala určenia výživného na maloletú Z. v sume 130,- € mesačne od 1. 8. 2013. V odôvodnení návrhu uviedla, že z ich družského vzťahu pochádza 1 maloleté dieťa, s ktorým býva v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi v rodinnom dome. Jej jediným príjmom je len prídavok na dieťa vo výške 23,- €. Otec maloletej pracuje v stavebnej oblasti ako živnostník. S dieťaťom sa stretáva, na jeho výživu prispieva dobrovoľne 100,- €. Maloleté dieťa je zdravé.
Otec a matka na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v znení tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úpravu styku otca s maloletou Z. žiadali ponechať na dohodu rodičov.
Z dokazovania vykonaného na pojednávaní a to najmä z prečítaných a oboznámených listinných dôkazov - oznámenie o narodení, výpis zo živnostenského registra, správy o príjme otca z Daňového
úradu Ž., pobočka Č., správy Obce K., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., odbor sociálnych vecí a rodiny, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Maloletá Z. sa narodila vo vzťahu medzi A. B. a B. A.. Otec a matka maloletého dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletej býva spoločne s rodičmi a dvoma súrodencami v rodičovskom dome, žije v slabších sociálnych podmienkach, jej príjem je len prídavok na dieťa vo výške 23,- € mesačne a otec dieťaťa prispieva dobrovoľne sumou 50,- € mesačne. Okrem toho otec maloletej kupuje všetko, čo potrebuje. Otec sa o dieťa zaujíma. Matke finančne vypomáhajú rodičia. Matka je na predĺženej materskej dovolenke do 6 rokov dieťaťa, v súčasnej dobe je tehotná, čaká druhé dieťa s otcom maloletej Z.. Otec maloletej vykonáva živnostenskú činnosť od 10. 7. 2006 v stavebnej oblasti. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb vykázal za rok 2012 stratu. Podľa jeho tvrdení je jeho priemerný čistý mesačný príjem zo živnosti okolo 500,- €. Býva v podnájme v Č. so svojou matkou.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd mal v konaní preukázané, že rodičia maloletej Z. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá Z. žije spolu s matkou v rodinnom dome spoločne rodičmi a dvoma súrodencami matky. O dieťa sa vzorne stará. Matka je na predĺženej materskej dovolenke do 6 rokov dieťaťa, jej jediným príjmov je prídavok na dieťa vo výške 23,10 €. Otec maloletej je živnostníkom, jeho priemerný čistý mesačný príjem zo živnosti je 500,- €. Otec prispieva matke na výživné sumou 50,- € mesačne a okrem toho zakupuje pre maloletú všetko, čo dieťa potrebuje. Medzi rodičmi došlo na pojednávaní k uzatvoreniu dohody týkajúcej sa úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej Z. tak, že maloletá Z. bude zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. sumou 50,- € mesačne. Úpravu styku otca s maloletou Z. žiadali ponechať na dohodu rodičov, nakoľko sa na tom vedia dohodnúť. Súd uvedenú dohodu vyhodnotil ako uzatvorenú v záujme maloletého dieťaťa a preto ju aj v plnom rozsahu schválil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.