Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-77-2013.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa T. L., nar. X.X.XXXX, Z. č. XXXX, W. B. W., proti odporkyni P. L., nar. XX.X.XXXX, W. B. W. č. XXXX, o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa, aby odporkyňa bola zaviazaná prispievať navrhovateľovi na výživnom mesačne 10,- Eur počnúc dňom 1.7.2013, z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 19.7.2013 domáhal určenia manželského výživného proti odporkyni a uvádzal, že s odporkyňou nežijú už dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, z ktorej odišiel bývať k svojim rodičom, o ktorých sa staral. Jeho rodičia v súčasnej dobe nežijú. Navrhovateľ je nezamestnaný, nepoberá žiaden príjem a nepracuje, preto požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie príspevku vo forme sociálnych dávok, avšak bolo potrebné, aby predložil súdu doklad o tom, že požiadal o určenie manželského výživného.
Odporkyňa uvádzala, že zo spoločnej domácnosti odišiel navrhovateľ, nežijú spolu už jedenásť rokov. V čase, keď odišiel zo spoločnej domácnosti, ich dcéra bol ešte maloletá, avšak navrhovateľ si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť k nej, vôbec ho nezaujímalo, z akých prostriedkov rodina bude hradiť svoje výdavky, preto nevidí dôvod, prečo by z morálneho hľadiska v súčasnej dobe ona mala prispievať navrhovateľovi čo i len 10,- Eur z titulu manželského výživného. Takýto postup by považovala za postup v rozpore s dobrými mravmi, pretože ona za svojej finančnej situácie, keď navrhovateľ jej dlhuje za veľa rokov výživné na dieťa a ona to nepožadovala súdnou cestou od navrhovateľa, v súčasnej dobe je za takéhoto postupu navrhovateľa skutočne pobúrená.
Podľa §-u 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí ich rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Výživné podľa tohto zákonného ustanovenia možno určiť na základe návrhu a až od jeho podania. Ak súd zistí, že zákonné predpoklady na určenie výživného medzi manželmi sa vzťahujú k neskoršiemu dátumu, ako bol návrh podaný, prizná súd výživné od neskoršej doby a vo zvyšku návrh zamietne.
Súd určí tento rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká s tým, že prihliadne aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť.
Podľa §-u 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Je preto potrebné skúmať aj to, či navrhovateľ si plní povinnosti vyplývajúce mu z manželstva. Neplnenie len niektorej z povinností vyplývajúcich z §-u 18 Zákona o rodine však obvykle samo o sebe nie je dôvodom, aby nárok na výživné bol alebo nebol priznaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už približne jedenásť rokov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnú domácnosť opustil navrhovateľ, ktorý tvrdí, že odišiel bývať k rodičom, o ktorých sa staral, avšak z vykonaného dokazovania je nesporné, že nešlo o jedinú príčinu, pre ktorú účastníci ako manželia spolu nežijú. Navrhovateľ sa v čase, keď žil v spoločnej domácnosti a neskôr, keď odišiel bývať k svojim rodičom, nestaral o uspokojovanie potrieb rodiny podľa ustanovenia §-u 19 Zákona o rodine a neplnil si ani vyživovaciu povinnosť voči vtedy ešte maloletej dcére. Rovnako si neplnil aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z ustanovenia §-u 18, ktorý hovorí, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Teda pri posudzovaní práva navrhovateľa na priznanie manželského výživného súd na základe dôkazov vo veci vykonaných dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporcovi v prípade, ak by ju súd určil, by bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože je potrebné prihliadať aj na plnenie povinností vyplývajúcich z §-u 18 a 19 Zákona o rodine.
Samotný návrh navrhovateľa na určenie výživného od 1.7.2013 je tiež v rozpore s citovanou právnou úpravou, pretože návrh bol podaný až 19.7.2013 a ďalšou dôležitou skutočnosťou, pre ktorú súd rozhodol tak, že návrh zamietol, je skutočnosť, že samotná odporkyňa nie je po materiálnej a príjmovej stránke na takej úrovni, aby bolo možné rozhodnúť o výživnom, ktorým by prispievala na výživu navrhovateľa, ale hlavným dôvodom nepriznania manželského výživného je rozpor takto požadovaného výživného s dobrými mravmi vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože účastníkom ani žiadne trovy, ktoré by si účtovali, nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).