Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-63-2013.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Subarea
35C/63/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom: Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44518684, v zastúpení: JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom, Kremnická 61, 040 11 Košice, proti žalovanej: C. B., O..: X.X.XXXX, O. V.: B. XXX/XX, XXX XX M., v zastúpení opatrovníčkou: P. Y. Y., K. Okresného F. M. C., o zaplatenie 489,66 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 489,66 € s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 30.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania 110,66 €, z toho 29,00 € titulom súdneho poplatku a 81,66 € titulom trov právneho zastúpenia a to všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ing. Radoslava Huljaka, advokáta, Kremnická 61, 040 11 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 489,66 € s úrokom z omeškania počítaným zo sumy 489,66 € vo výške 9,25 % ročne od 2.7.2011 do zaplatenia. Žiadal aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa nájomcom bytu Č.. X na ulici B. Č.. XX X. M. stala na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/335-2/2009/H zo dňa 3.11.2009 na dobu určitú od 1.11.2009 do 30.4.2010. Zmluvný vzťah nebol obnovený. Žalovaná byt užívala až do 2.6.2010. Žalobca je správcom bytu Č.. X na ulici B. Č.. XX X. M., ktorý žalovaná užívala v žalovanom období od 1.1.2010 do 2.6.2010. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2010 do 2.6.2010 v celkovej výške 489,66 €, ktorý bol žalovanej oznámený dňa 1.6.2011.
Tunajší súd vydal dňa 12.11.2012 platobný rozkaz č.k.: 15Ro/264/2012-16, ktorý uznesením zo dňa 18.12.2012 č.k.: 15Ro/264/2012-19 zrušil z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk.
Žalovaná sa v mieste svojho bydliska nezdržiavala, pričom jej iný pobyt súd nezistil a preto jej súd ustanovil podľa § 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka na zastupovanie v konaní, a to zamestnankyňu Okresného súdu Košice I, pani Y. Y..
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/335-2/2009/H zo dňa 3.11.2009 súd zistil, že medzi vlastníkom a prenajímateľom Mestom Košice a žalovanou ako nájomkyňou bola uzatvorená zmluva o nájme, na základe ktorej prenajímateľ prenechal žalovanej do užívania byt Č.. X na B. XX, X. M., na dobu určitú od 1.11.2009 do 30.4.2010. Z mesačného zálohového predpisu súd zistil, že od 1.1.2010 tento predstavoval súhrnne sumu 185,39 €, z toho základné nájomné 56,09 €. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2010 do 2.6.2010 súd zistil, že za toto vyúčtovacie obdobie vznikol na predmetnom byte nedoplatok vo výške 489,66 €. Vyúčtovanie bolo zasielané žalovanej, ktorá zásielka sa vrátila žalobcovi s poznámkou: „Adresát neznámy“.
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná užívala byt č. 7 na Herlianskej 81, v Košiciach v období od 1.1.2009 do 30.4.2010. Počnúc dňom 1.5.2010 žalovaná užívala predmetný byt bez právneho titulu, nakoľko predtým existujúci nájomný vzťah bol dohodnutý len na dobu určitú, do 30.4.2010.
Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V prípade užívania bytu žalovanou bez akéhokoľvek zmluvného podkladu je nepochybné, že táto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva vo výkonoch (užívaní bytu), treba zohľadniť široký súbor okolností, medziiným výhody, ktoré žalovaná získala tým, že v byte bývala, užívala ho, hoci nebola jeho nájomcom ani podnájomcom a nepostihovali ju dôsledky prípadného opotrebenia bytu. Ak by žalovaná bývala v akomkoľvek inom byte, taktiež by musela vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanou bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období.
Aj napriek tomu, že žalovaná v predmetnom byte bývala, nesplnila si svoju povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za vyúčtovacie obdobie od 1.1.2010 do 2.6.2010, pričom v zmysle tohto vyúčtovania bola tak povinná urobiť a vysporiadať ho najneskôr do 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania. Nakoľko žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o riadnom doručení vyúčtovania žalovanej, súd právne uzavrel s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, že žalovaná sa dozvedela o tomto dlhu predstavujúcom nedoplatok z vyúčtovania vo výške 489,66 € voči žalobcovi až dňom doručenia návrhu na začatie konania spolu s prílohami ustanovenému opatrovníkovi dňa 30.5.2013. Nakoľko žalovaná bola povinná vysporiadať nedoplatok do 30 dní, t.j. do 29.6.2013, súd dospel k záveru, že počnúc dňom 30.6.2013 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 489,66 € až do zaplatenia, a to s poukazom na sadzbu Európskej centrálnej banky platnú dňa 30.6.2013 (0,5 %) a za použitia ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny a príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., kedy súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania spočívajúcu v uhradenom súdnom poplatku vo výške 29 €, ako aj v trovách zastúpenia vo výške 81,66 €, pretože neúspech žalobcu len čiastočný (len pri úroku z omeškania z vyúčtovania za rok 2009).
Trovy právneho zastúpenia boli priznané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej, každý úkon po 33,20 € plus 2x režijný paušál po 7,63 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.