Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-131-2013.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s. ( pôvodne BSP Lawyer Partners a.s.), Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471 proti odporcovi: GROUP STAV, s.r.o., U nádražia 2, Hlohovec, IČO: 36 241 881, o návrhu na zaplatenie 63,07 eur ( pôvodne 1900 Sk), takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 63,07 eur ( pôvodne 1.900 Sk) a náhrady trov konania titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač.
Navrhovateľ k veci uviedol, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od subjektu: Slovenský rozhlas, Mýtna 1, Bratislava. Podľa jeho vyjadrenia bol odporca oboznámený s postúpením pohľadávky Slovenským rozhlasom a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.1.02005 a zároveň bol ním vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 1900 Sk.
Súdu sa nepodarilo doručiť odporcovi predvolanie spolu s návrhom, poučením o procesných právach a výzvou na vyjadrenie sa na adresu označenú ako jeho sídlo v obchodnom registri. Zásielka sa vrátila späť dňa 25.9.2013 s poznámkou „adresát je neznámy“. Z obsahu Obchodného registra Okresného súdu Trnava Odd:Sro, vložka číslo : 12576/T mal súd preukázané, že odporca má doposiaľ vedené sídlo na adrese, na ktorú mu súd zásielky doručoval ( t.j. U Nádražia 2, Hlohovec). Na základe tejto skutočnosti považoval súd listiny a predvolanie na termín pre odporcu za doručené fikciou v zmysle §48 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Súd vykonal dokazovanie výpisom nedoplatkov odporcu, potvrdením Slovenského rozhlasu, výzvou na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, realizačnou zmluvou č. 1, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 z 20.9.2005 a zistil tento stav veci:
Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vzniknutom na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.
V zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil za mesiace júl 2002 až jún 2005 celkovo sumu 1900 Sk. Súd má za nesporné, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenského rozhlasu. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporcom tvrdené. Odporca bol preto povinný riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.
Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie upravoval do 01.04.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, v prípade nedoplatku má Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde .
Podľa § 3ods. 3,4 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická
osoba, bol povinný platiť poplatok za každý prijímač.
Podľa § 3ods. 6 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .
Podľa § 3ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť platiť poplatok zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4a ods. 1,2zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bol do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003 bol 40,- Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb bol do 31.07.2003 30 ,- Sk a od 01.08.2003 bol 40,- Sk, a to za každý prijímač.
Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods.2). Každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo
vlastníctve štátu (§ 7 ods.3)
Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehote, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená. Súd má za to, že nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.
Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Súd mal teda preukázané, že odporca bol na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom stanovenej výške. Ako vyplýva už z návrhu na začatie konania, Slovenský rozhlas ako oprávnený subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou z 20.10.2005 odporcu na doplatenie sumy 1900 Sk do 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne mu vo výzve oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s., v súčasnosti vedenej v obchodnom registri pod obchodným menom: Lawyer Partners a.s.
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak navrhovateľovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ nie je nositeľom v návrhu tvrdeného práva, musí návrh zamietnuť.
V toto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.
Okrem vyššie uvádzaných skutočností súd má za to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že bolo oznámenie o postúpení pohľadávok skutočne doručené odporcovi , lebo ani výpis z poštového podacieho hárku by nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, lebo by nebolo osvedčené druh písomnosti bol odporcovi doručovaný. Taktiež tým nemôže byť preukázané, že odporca písomnosť i prevzal. Súd návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na starne navrhovateľa.
Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným
vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporca prestal platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať odporcu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je vlastníkom prijímača. Odporcovi nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by odporcovi vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský
rozhlas odporcu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípade nebol) vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporca mal prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.