Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-61-2013.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. V. X., N.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - A.Á. X., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. V., R. XXXX/XX a otec - Q. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom Š., Č. X, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého F. V. X., N.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. F. sumu 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.05.2013.
Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 15.05.2013 do 30.09.2013 vo výške 227,42 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným po 15 eur mesačne pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.05.2013 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, otec neprispieva na výživu dieťaťa a nijako sa nepodieľa na starostlivosti o dieťa.
K návrhu sa vyjadril otec maloletého s tým, že výživné navrhol určiť mu sumou 50 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku príspevok (mesačne - v roku 2012 vo výške 194,70 eur a v roku 2013 vo výške 199,60 eur), poberá prídavky na jedno dieťa (mesačne - v roku 2012 vo výške 22,54 eur a v roku 2013 vo výške 23,10 eur). Je nemajetná, s dieťaťom býva u svojich rodičov, na bývanie im prispieva sumou 100 eur mesačne. Výrazne zvýšené výdavky na dieťa v súčasnosti nemá,
dieťa bolo sledované kožným lekárom pre vypadávanie vlasov s výdavkami na špeciálne kozmetické prípravky 30 až 40 eur mesačne, čo sa však medzičasom upravilo. Je nemajetná. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný, býva u svojej matky, ktorá ho finančne podporuje. Nie je evidovaný na úrade práce, je vyučený murár. Prácu si hľadá, k tomu predložil potvrdenie od troch firiem za obdobie máj, jún, august a september 2013. K stretnutiam s dieťaťom uviedol, že naposledy sa s dieťaťom stretol v apríli 2013. Podľa zárobkového výkazu mal otec príjem za obdobie máj - júl 2013 príjem 34,48 eur mesačne, pracoval ako pomocná sila v kuchyni v reštaurácii, zamestnávateľ sa vyjadril, že bol s jeho prácou spokojný, dohodu o pracovnej činnosti ukončil pre pokles návštevnosti prevádzky.
Svedkyňa Y. A., matka otca dieťaťa uviedla, že otec maloletého býva u nej, krátky čas pracoval v reštaurácii (v ktorej aj sama brigádne pracuje za 320 až 350 eur mesačne) ako brigádnik, v súčasnosti nepracuje, finančne ho podporuje. Podľa nej má záujem otec dieťaťa sa zamestnať, ale je to problém, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 18.06.2013 uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti a výchove dieťaťa a o dieťa sa riadne stará. Navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, výživné otcovi určiť podľa potrieb dieťaťa a zárobkových možností rodičov.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa má 2 a pol roka, je odkázané na osobnú starostlivosť matky, ktorá touto starostlivosťou matka vyvažuje svoj podiel na vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí vo väčšom rozsahu podieľať otec. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa (zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa preukázané neboli), súd určil čiastku 50 eur mesačne, čím zároveň aj vyhovel návrhu otca Takto určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
Výživné otcovi súd určil spätne - avšak od podania návrhu. Otcovi do konca septembra takto na výživnom vznikol dlh v sume 4 mesiace x 50 eur + 17 dní za mesiac máj 2013 (31 dní/50 eur x 17 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).