Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-122-2004.pdf
PDF · 115.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/122/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej věci žalobcov: Na 1. C. O. K., J. I. XXX P. B., na X. C. J.. C. Y., G. X, G., na X. C. C. K., X.. C. K., D. XXX, J., na X. C. O. B., B. XX, D., na X. C. Q. D., D. X, D., na X. C. C. K., L.. XXXX, D. XXX J., na X. C. X. C. K., D. XXX, J., na X. C. C. K., D. XXX J., na X. C. G.E. L. G. Ž. na X.C. C. K., L.. XXXX, D. XXX J., X.. C. K., D. XXX, J., E. X. G. X. Y. B., D..O..M.., D. X, Bratislava, proti žalovaným: Na 1, mieste Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, na 2. mieste Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, na 3. mieste Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, na 4. mieste Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, Mierova 19, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným na 1., 2., 3., 4. mieste náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Zalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu sudu dňa 4.5.2004 domáhali zaplatenia 928.325,-Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávným úradným postupom statného orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to z dóvodu, že žalobcovi na 1. mieste spôsobil stát škodu vo výške 50.000,-Sk, pretože v dňa 11.1.2002 uzavrel s HORIZONT SLOVAKIA o.č.p. a.s. zmluvu o pôžičke, kde sa účastníci zmluvy dohodli na
úrokoch od 29,50% až do 43 v závislosti od dľžky trvania vzťahu. Žalobcovi na 2. mieste spôsobil stát škodu vo výške 320.000,-Sk, nakoľko dna 3,12.2001 uzavřel s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s. zmluvu o požičke, dlžník sa zaviazal vrátit' za určitých podmienok požičanú sumu s úrokom od 29,50% do 43%. Ďalej sa stala členom BDV Družstva kedy splatil základný členský vklad 29.5.2001 a následné dňa 22.8.2001 ďalší členský vklad a dlžník sa zaviazal v darovacej zmluve poskytnut' dar v dohodnutej výske, a zároveň uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na uzavretie darovacej zmluvy. Ďalej požičal AGW s.r.o. dňa 22.8.2001 zmluvou o požičke finančnú hotovost', úroky sa pohybovali od 26% do 33,4%. Žalobcovi na 3. mieste sposobil stát škodu vo výške 270 000,-Sk, nakoFko dňa 14,12.2001 požičal dlžníkovi Horizont Slovakia, o.c.p. a.s. finančnú hotovost', pričom sa dohodli na úroku od 29,50% do 43%. Žalobcovi na 4. mieste sposobil stát škodu vo výške 80.325,-Sk, nakoľko uzavřel zmluvu o požičke, dlžník sa zaviazal vrátit' za určitých podmienok požičanú sumu s úrokom od 29,50% do 43%. Žalobcovi na 5. mieste sposobil stát škodu vo výške 50 000,-Sk, nakol'ko dňa 10.7.2001 uzavřela s B.M.G. Invest s.r.o. zmluvu o požičke a požičal mu finančnú hotovost' s dohodnutým úrokom od 7% do 37%. Ďalej sa stal členom BDV Družstva kedy splatil základný členský vklad 19.9.2001 a následné a dlžník sa zaviazal v darovacej zmluve poskytnut' dar v dohodnutej výške, a zároveň uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na
uzavretie darovacej zmluvy. Žalobcovi na 6. mieste stát sposobil škodu vo výške 2 000,-Sk, pretože dňa 14.12.2001 uzavřel zmluvu o požičke s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s., ktorý sa zaviazal poskytnut' žalobcovi úroky od 29,50% do 43%. Žalobcovi na 7. mieste stát spôsobil škodu vo výške 100.000,-Sk, pretože dňa 13.8.2001 uzavřel zmluvu o pôžičke s B.M.G. Invest s.r.o., kde dlžník sa zaviazal vrátit' požičanú sumu s úrokom od 7% do 37% v závislosti od dľžky trvania vzťahu. Žalobcovi na 8. mieste bola spôsobená škoda vo výške 38.000,-Sk, pretože dňa 10.9.2001 uzavrel zmluvu o požičke s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s., kde sa účastníci zmluvy dohodli na úrokoch do 43% v závislosti od trvania vzťahu. Žalobcovia uviedli, že k investovaniu peňazí sa rozhodli na základe svojho presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo veřejnoprávnej televízii. Domnievali sa, že ide o investičně spoločnosti, ktoré splňajú podmienky podnikania podľa zákona a sú pod dozorom statných orgánov. Neskor sa ukázalo, že ide o podvod od samého začiatku, všetky tieto subjekty jeden po druhom vyhlásili bankrot a peniaze vyviezli do zahraničia alebo minuli na osobnú potřebu ich majitelia a navrátenie vložených peňazí od týchto subjektov je vylúčené. Příslušné orgány státu tak žalovaní, Národná banka SR, prokuratura, či finančná polícia acelkovo vláda o nezákonnom okrádaní občanov vedeli, alebo museli vedieť od počiatku, ale nič na zamedzenie tejto činnosti nepodnikli. Nebankové subjekty na základe verejnej výzvy zhromažďovali peňažné prostriedky od občanov za účelom ich ďalšieho investovania v zmysle § 2 zák. č. 248/92 o investičných spoločnostiach a investičných fondov co podlieha Hcencii. Ak stát má právo licencie na takýto druh podnikania vydávat', má automaticky povinnost' dohliadnuť, aby nikto iný nemohol takúto alebo podobnú činnost' vykonávat', popřípadě ak by sa tak stalo, má okamžité mu to znemožnit'. Zákon v § 3 ods. 1 výslovné zakazuje vykonávat' tuto alebo podobnú činnost' inými osobami než investičným spoločnosťami a investičnými fondami. Konanie týchto spoločnosti bolo v rozpore s hoře cit. zákonom. Taktiež došlo k porušeniu §23, 24, 25 cit. zákona.
Právne porušenie povinnosti vidia žalobcovia na 1. až 8. mieste v aktívnej nedbalosti, s akou nechali státně orgány občanov okrádat', keď boli podl'a zákonoy povinní zasiahnuť. Příčinná súvislosť medzi týmto nekonáním a vznikom škody je nepochybná. VzhFadom- na nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti štátom a jeho orgánmi hlavně v oblasti finančného dozoru, vydávania a odnímania Hcencii na takýto druh podnikania, úradnej povinnosti zahájit' trestné stíhanie za nedovolené podnikanie a pod. nepodnikli nič na zamedzenie činnosti nebankových subjektov, čím bola žalobcom spósobená škoda podfa § 18 zákona č. 58/1969
Zb. Poukázali na § 2 zák.č. 385/1999 Z.z., § 1 ods. 2 zák.č. 21/1992 Z.z., § 41a ods. 2 Obč. zák., zák.č. 347/1990, Z.z. Ústavu SR, na § 3 ods. 2 zák.č. 147/2001 Z.z., trestný poriadok a Uznesenie č. 10, ktoré prijala Vláda SR dňa 2.1.2000. Právní zástupca žalobcovi zmenil obchodný názov na HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava.. . Žalovaní vo svojich vyjadreniach uviedli, že zákon o investičných spoločnostiach č. 248/1992 Zb., podľa ktorého žalovaný na 3 mieste vykonával dozor nad investičnými spoločnosťami, bol zrušený anahradený zákonom číslo 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, s účinnosťou od 1.1.2000, podFa ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku Vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh.
Nebankové subjekty s obchodným názvom BMG INVEST, s.r.o., BDV družstvo, HORIZONT SLOV AKIA, o.c.p., a.s. a AGW, spol s.r.o, nebolí investičnými spoločnosťami. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnost', že žalobcovia dobrovoľne vstupovali do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektmi, Mali vedieť, že nejde o investičné spoločnosti, žalobcovia si dostatočné nepreverili obchodné spoločnosti, s ktorými sa rozhodli podieľať na podnikaní, preto musia znášať nepriaznivé následky svojich rozhodnutí a neprenášať ich na stát. . . Žalovaný na 3.mieste robil rád legislatívnych opatrení, ktoré mali chránit' občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií, vypracoval materiál s názvom Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentne bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladatel' nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil žalovaný na 3. mieste v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnost' s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na rizika investovania do tzv. nebankových subjektov,
Podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania. : / Žalovaný na 1. mieste okrem iného uviedol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcom a postupom akýchkoľvek orgánov štátu, nakoľko žalobcovia vstúpili do súkromnoprávneho vzťahu s nebankovými subjektmi, ktorí vykonávali podnikatel'skú činnost' podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ktorého činnost' nepodliehala dohľadu štátu. Inštitúcie štátu zabezpečujúce dohľad na finančným trhom ( Národná banka Slovenska, Úrad pre finančný trh ) nemalí nad nelicencovanými subjektmi špeciálne právomoci.
Žalovaný na 2.mieste okrem iného uviedol, že podľa § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o tichom spoločenstve sa zavazuje tichý spoločník poskytnut' podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní a podnikatel' sa zaväzuje na
platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Podľa § 679 ods. 1 písm. c), ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu, účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká. Z uvedeného vyplýva, že pri strate sa vklad tichého spoločníka skonzumuje a dochádza k zániku zmluvy o tichom spoločenstve. Akonáhle uzavreli B.M.G. INVEST s.r.o., HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p., a.s. Košice pobočky, ešte toho istého dňa začal vyšetrovatel' trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania podľa § 118 Tr. zák. Do pádu prvých nebankových subjektov neobdržali žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných subjektov, ktoré by odôvodňovali existenciu podozrenia z vykonávania neobvyklých finančných operácii podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Žalovaný na 4. mieste dodal, že u žalobcov išlo od počiatku o úmyselné konanie, s ciel'om bezpracným spôsobom na základe relativne nízkých investícií do nebankových subjektov získat' obrovský finančný zisk. Podľa žaloby išlo o skupiny ľudí zrejrne k sebe blízké, resp. rodinné klany, ktoré sa podieľali na týchto investíciách. Zrejme na podobných finančných vkladoch už profitovali a teda v tomto konaní pokračovali ďalej. Je zarážajúce, že vtom čase sa neobrátili na štát so žiadnou požiadavkou, resp. otázkou ohľadne investícii do nebankových subjektov. Žalobcovia, v čase podania žaloby nemohli v žiadnom prípade vedieť, či im vôbec vznikla nejaká škoda a v akej výške, nešpecifikujú v akej výške nebola pohľadávka v rámci konkurzného konania uspokojená. Ide o prekážku začatej veci. Z uvedených dôvodov považovali žalovaní žalobu za neopodstatnenému a navrhli ju zamietnuť, trovy konania si neuplatnili. Vykonaným dokazovaním súd zistil že žalobca na 1. mieste investoval sumu vo výške 50.000,-Sk, tým spôsobom, že v dňa 11.1.2002 uzavrel s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s. zmluvu o pôžičke, kde sa účastníci zmluvy dohodli na úrokoch od 29,50% až do 43 v závislosti od dľžky trvania vzťahu. Žalobca na 2. mieste investoval sumu vo výške 320.000,- Sk, nakoľko dňa 3.12.2001 uzavřela s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p, a.s. zmluvu o pôžičke, dlžník sa zaviazal vrátit' za určitých podmienok požičanú sumu s úrokom pd 29,50% do 43%. Ďalej sa stala členom BDV Družstva kedy splatil základný členský vklad 29.5.2001 a následné dňa 22.8.2001 ďalší členský vklad a dlžník sa zaviazal v darovacej zmluve poskytnut' dar v dohodnutej výške, a zároveň uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na uzavretie darovacej zmluvy. Ďalej požičal AGW s.r.o. dňa 22.8.2001 zmluvou o pôžičke finančnú hotovost', úroky sa pohybovali od 26% do 33,4%. Žalobca na 3. mieste investoval sumu vo výške 270 000,-Sk, nakoľko dňa 14.12.2001 požičal dlžníkovi Horizont Slovakia, o.c.p. a.s. finančnú hotovost', pričom sa dohodli na úroku od 29,50% do 43%. Žalobca na 4. Mieste investoval sumu vo výške 80.325,-Sk, nakoľko uzavrel zmluvu o pôžičke, dlžník sa zaviazal vrátit' za určitých podmienok požičanú sumu s úrokom od 29,50% do 43%. Žalobca na 5. mieste spôsobil stát škodu vo výške 50 000,-Sk, nakoľko dňa 10.7.2001 uzavrel s B.M.G. Invest s.r.o. zmluvu o pôžičke a požičal mu finančnú hotovost' s dohodnutým úrokom od 7% do 37%. Ďalej sa stal členom BDV Družstva kedy splatil základný členský vklad 19.9.2001 a následné a dlžník sa zaviazal v darovacej zmluve poskytnut' dar v dohodnutej výške, a zároveň uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na uzavretie darovacej zmluvy. Žalobca na 6. mieste investoval sumu vo výške 2 000,-Sk, pretože dňa 14.12.2001 uzavrel zmluvu o pôžičke s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s,, ktorý sa zaviazal poskytnut' žalobcovi úroky od 29,50% do 43%. Žalobca na 7. mieste investoval sumu vo výške 100.000,-Sk, pretože dňa 13.8.2001 uzavrel zmluvu o pôžičke s B.M.G. Invest s.r.o., kde dlžník sa zaviazal vrátit' požičanú sumu s úrokom od
7% do 37% v závislosti od dĺžky trvania vzťahu. Žalobca na 8. mieste investoval sumu vo výške 38.000,- Sk, pretože dňa 10.9.2001 uzavrel zmluvu o pôžičke s HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. a.s., kde sa účastníci zmluvy dohodli na úrokoch do 43% v závislosti od trvania vzťahu.
Podľa § 18 zákona Číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh statných orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbavit'. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát ( či. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR).
Podľa či. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konat' iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konat', čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnost' uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán státu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah pravomoci, ktorý nemože prekročit', takže môže konat' len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovat', vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu státu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napíná v právnom státe princip právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán státu mohol konat' podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. S princípom právneho státu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho státu je aj všeobecná závaznost' práva pre všetkých ( orgány státu, samosprávy, právnické či fyzické osoby) ako aj dostupnost' (publikovateFnosť) ich adresátem.
Podľa § 2, 3 ods. 1 zák.č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektivne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnost' uvedenu v § 2 ods. 1 nesmú vykonávat' iné osoby než investičné spoločnosti a investičně fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osob a právnických osob upisováním alebo vykonáváním akcií. Ak ministerstvo financií zisti, že neoprávnená osoba vykonává činnost', ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávat' investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže je vykonáváme tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,-Sk ( 37 ods. 4 citovaného zákona). Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od veřejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovat' fondy a vykonávat' nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Z ustanovenia § 60 ods 1 hore citovaného zákona vyplývá, že statnému dozoru ministerstva podlieha činnost' vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondami.
Podl'a § 18 zák.č. 347/1990 Z.z. ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátne správy SR pre sudy a vázenstvo a vo vzťahu k notárom vykonává štátny dohľad.
Zabezpečuje zastupovanie SR v Európskej komisii pre 1'udské práva a na Európskom sude pre 1'udské práva ( § 18 ods. 2 ). Podl'a § 16 hoře cit. zákona ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátne správy SR pre sudy a vazenstvo a vo vzťahu k notárom vykonává štátny dohľad. Zabezpečuje zastupovanie SR v Európskej komisii pre ľudské práva a na Európskom sude pre 1'udské práva (§18 ods. 2 ). Podl'a § 16 hore cit. zákona Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátne správy SR pre a) ochranu ústavného zriadenia republiky, verejného poriadku, bezpečnosti osob a majetku, statných hraníc, pre bezpečnost' a plynulost' cestnej premávky, veci zbraní a streliva, vstup na územie republiky a pobytu cudzincov na území republiky, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky utečencov a presídlencov evidenciu obyvatel'stva, evidenciu čestných motorových a prípojných vozidiel, civilnú ochranu obyvateľstva, požiarnu ochranu a komplexný záchranný systém. b) všeobecnú vnútornú správu, veci územného a správného členenia Slovenskej republiky, vyznačovanie, udržiavanie a správu statných hraníc, štátne symboly Slovenskej republiky, štátne občianstvo, matričné veci, veci zhromaždovania a združovania, organizačné zabezpečovanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov územnej samosprávy a referenda, automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy, veci organizácií s medzinárodným prvkom, archívnictvo c) živnostenské podnikanie . d) riadenie Policajného zboru a Vojsk Ministerstva vnútra Podľa § 4 zák.č. 347/1990 Z.z. Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre oblast' financií, colníctva a cien. Ministerstvo financií SR zabezpečuje:
a) tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej acenovej politiky vrátane tvorby a realizácie statného rozpočtu, správy statných fmančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, politiky daní a poplatkov a finančo - ekonomických nástroj ov v oblasti podnikania. . , b) výkon štátnej správy vo veciach jednotného účtovníctva a úctovného výkazníctva c) výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, sporitel'níctva, devizového hospodárstva a devízovej kontroly, kontroly výroby a obehu liehu, tabáku, tabákových výrobkov, soli, loterií a iných obdobných hier, vo veciach správy majetku státu vo verej noprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Podľa § 3 zák.č. 347/1990 Z.z. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre a) priemysel s výnimkou potravinárstva b) energetiku, vrátane hospodárenia s jádrovým palivom a uskladňovania rádioaktívnych odpadov c) teplárenstvo a plynárenstvo d) ťažbu a úpravu tuhých paliv, ťažbu ropy a zemného plynu, ťažbu rudných a nerudných surovin a vyhľadávanie a prieskum rádioaktívnych surovin a ich ťažbuhutníctvo, e) vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa f) ochranu a využívanie nerastných surovin, vrátane hlavného dozoru nad ochranou využíváním ložísk nerastov g) hlavný dozor nad bezpecnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky banskej činnosti, v činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnin ch) puncovníctvo a skúšanie drahých kovov - i) koordináciu a metodické usmerňovanie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie V danom prípade sa žalobcovia domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane žalobcov, či sa žalovaní dopustili nesprávného úradného postupu a či ku vzniku škody na strane žalobcov došlo v príčinnej súvislosti s protiprávným postupom žalovaných. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Žalobcovia uzatvorením zmlúv o pôžičke a vložením vkladu do družstva vstúpili do závazkovo právneho vzťahu s konkrétnými právnickými osobami a to nebankovými subjektami. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia hore uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto závazkovo právne vztahy upravujú.
Nebankové subjekty si svoje povinnosti vo vzťahu k žálobcom, vyplývajúce im z uzavretých zmlúv nesplnili a žálobcom nevrátili vložené peniaze, či úroky resp. výnosy, tak ako sa dohodli, zatvorili svoje pobočky a bol na ne vyhlásený konkurz. Žalobcom vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka zo záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré si prihlásili v konkurznom konaní vedenom voči uvedeným spoločnostiam. Konkurzné konania nie sú doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený
nárok žalobcov. Nie je preto možné ustálit' výšku škody, ktorá žalobcom mohla vzniknut', resp dospieť k záveru, že žalobcom vôbec škoda vznikla. Žalobcovia do rozhodnutia sudu nepreukázali, že im vznikla škoda vo výške, ktorú si žalobou uplatnili. Zákon číslo.58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávného úradného postupu neobsahuje.
Nesprávným úradným postupom podl'a citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže byť akákolvek činnost' spojená s výkonom pravomoci určitého statného orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti sním dojde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplývá z povahy, funkcie v tejto činnosti. K nesprávnému úradnému postupu statného organu môže dojsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Je pravdou, že § 37 ods. 3 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach opravňoval žalovaného na 3. mieste, pokial' zistil, že neoprávněná osoba prevádzkuje činnost', ktorú je podľa tohto zákona oprávněná vykonávat' investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakázat' jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložit 'jej pokutu.
Zákon teda žalovanému na 3. mieste priznal určitú pravomoc - zakázat' činnost' osobe, upravil aj konkrétny prípad, kedy tak mohol urobit' - ak zistil, že vykonává proti právnu činnost', ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávat' investičná spoločnosť alebo fond. Zákon však neupravuje pravidla, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom má byť zákaz Činnosti podnikatelského subjektu a uloženie pokuty. Ostalo teda na žalovanom zvážit', aké úkony uskutoční, aký postup zvolí, aké šetrenia vykoná. Keďže § 37 zákona číslo 248/1992 Zb. neupravil úradný postup, podl'a tohto ustanovenia zákona sa žalovaní nesprávného úradného postupu dopustit' nemohli a keď by žalovaní mali možnost' v rámci svojej kompetencie zakázat' neoprávnenej osobe vykonávat' činnost', ktorú podl'a osobitného zákona môžu vykonávat' iba investične spoločnosti alebo investične fondy, mohli by tak urobit', keď by sa jednalo o predaj podielových listov avšak vdaných prípadoch o tento prípad nešlo. Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti posobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukládá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožněné obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovat' do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv pôžičkách, o tichom spoločenstve, či iných zmlúv. A v súlade sprincípom zmluvnej autonomie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov žalobcovia dobrovol'ne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, o tichom spoločenstve a z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovat' svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, vol'nej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadné zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osob. \- Pokial' by žalovaní zakázali činnost' spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke, či o tichom spoločenstve s občanmi a ich účasti v družstve, zasiahli by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonomie subjektov súkromného práva ako aj do vlastnického práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej či. 20 ods. 1 Ústavy SR, preto že by tým obmedziíi resp. zmařili ich možnost' nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovat' svoje práva a uplatňovat' nároky vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve, na vrátenie vkladu a pod.
Navyše v čase uzatvárania zmlúv žalobcov s tzv. nebankovými subjektami zákon č. 248/1992 Z.z. nebol platný. Nahradil ho zákon číslo 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, účinný od 1.1.2000, podľa ktorého bola zverená podobná pravomoc v § 62 ods. 4 Úradu pre finančný trh, ako ústrednému orgánu štátnej správy, zriadenému podľa zákona číslo 347/1990 Zb. a zákona číslo 329/2000 z. z.
Podľa názoru sudu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán státu nesprávné úradne postupoval, ak vôbec nesprávné postupoval, pretože uvedená skutečnost' má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore.
Pasivné legitimovaným je stát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávné úradne postupovat', pripadne orgánom, ktorý za nesprávný úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byt' účastníkom konania podľa procesných noriem. Pokiaľ žalobcoyia poukazujú na nesprávný úradný postup prokuratury, fínančnej policie, Národnej banky Slovenska tito vo věci nie sú účastníkmi konania. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínat' si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Ak bola škoda spôsobená výlučné zaviněním poškodeného, znáša ju sám ( § 441 Obč. zák.). Zo skutkových okolnosti prípadu súd má za to, že bol to práve samotný žalobcovia, ktorí svojou hrubou nedbanlivosťou zanedbali prevenčnú povinnost' uloženu zákonom, a preto musia následky stým spojené znášať sami. Mohli sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčit', napr. na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že obchodné spoločnosti s ktorými vstúpili do závazkového vzťahu nie sú investičními spoločnosťami ani fondami, keďže BDV družstvo, B.M.G. INVEST, s.r.o ani HORIZONT SLOVARIA o.c.p. a.s. nemalí formu správcovskej, akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov a na základe predložených dokladov mohli poznat' ( bez právnych a iných odborných znalosti ) že sa nejedná o dovolenu činnost' kolektívneho investovania predajom podielových listov, či prijímania vkladov. Mali postupovat' s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovat' a zvážit' možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalost' zákona ich podielu viny nezbavuje. Keďže sa rozhodli vložit' peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali lepšie zhodnotenie vloženej sumy, ktorý prevyšoval mnohonásobné úroky poskytujúce bankami, mali vedomost' o tom, že nevkladajú peňažné prostriedky do banky. Keďže žalobcovia nepreukázali vznik škody, nesprávný úradný postup zo strany žalovaných, nemôže existovat' ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávným úradným postupom. V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu titulom nesprávného úradného postupu a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo věci plný úspěch, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaní si trovy konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko od 1.10.2004 súd o trovách konania rozhoduje len na návrh (§151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho domčenia na tunajšom sude, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému suduje určené, kto ho robí, ktorej veci sa týká a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávný a čoho sa odvolatel' domáhá. Odvolanie^ proti rozsudku, kterým bolo rozhodnuté vo veci, možno odovodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávné rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potřebné na zistenie rozhoduj úcich skutečností, d) súd prvého stupňa dospěl na základe vykonaných dókazov k nesprávným skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutečnosti alebo ine dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatněné (§ 205a), f) rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávného právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovol'ne nesplní, čo mu ukládá vykonatelné rozhodnutie, oprávněný môže podať návrh na exekúciu.