Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sp/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: K. O. Z., Z. XX.XX.XXXX, X. K. X. V. I. K. O., L. E., C. E., O. L., V., K. Č. R. V. Ú. X. I. X. C. Q., proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda SNP č. 35, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia Č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-27-016/2013 zo dňa 21.09.2013 o zaistení, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 21.09.2013 Č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-27-016/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím Č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-27-016/2013 zo dňa 21.09.2013 v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zaistil navrhovateľku dňom 21.09.2013 na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky z dôvodu podľa - štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na tri mesiace, v zmysle a zároveň podľa ju umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC“).

V predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 20.09.2013 v čase o 17:00 hod. bola navrhovateľka kontrolovaná hliadkou Policajného zboru (ďalej len „OO PZ“) A. A. na K. A., kde sa mala dopustiť krádeže v OC Billa. Ku kontrole predložila cestovný pas, no odmietla sa dobrovoľne dostaviť na príslušné oddelenie za účelom preverenia oprávnenosti pobytu a preto bola na OO PZ hliadkou predvedená. Do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedla, že sa v súčasnej dobe zdržiava bez platného povolenia na pobyt, čo bolo zistené i lustráciou v informačných systémoch polície. Z nich bolo zistené, že účastníčka konania mala platný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) od 22.05.2007 do 15.02.2012 a teda od 16.02.2012 sa zdržiava na území SR neoprávnene.

Účastníčka konania bola administratívne vyhostená na územie V. rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-45-010/2012 zo dňa 14.12.2012, no toto rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu č. PPZ-HCP-PO2-57-004/2013 zrušené dňa 14.12.2012 a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán opätovne rozhodol o administratívnom vyhostení účastníčky konania rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO6-

ZVC-7-010/2013 zo dňa 08.04.2013 podľa z dôvodu uvedeného v , pričom v zmysle policajný útvar určil lehotu na vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2013.

Účastníčka konania nerešpektovala túto povinnosť, uloženú jej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a naďalej sa zdržiavala na území SR.

V zápisnici o podaní vysvetlenia účastníčka konania uviedla, že si je vedomá toho, že sa na území SR zdržiava neoprávnene napriek rozhodnutiu o jej administratívnom vyhostení, čo odôvodnila tým, že tu má manžela, súrodencov a širšiu rodinu. Ako druhý dôvod uviedla to, že v súčasnosti má vo V. dlh, preto chce počkať kým manžel zarobí peniaze, aby dlhy po návrate do V. zaplatila, pretože inak príde o dom, ktorý vo V. vlastní.

Vzhľadom na rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníčky konania, ktorého dôvody naďalej trvajú a účastníčka konania sa vedome neoprávnene zdržiava na území SR, nevycestovala v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a dlhodobo sa vyhýba výkonu administratívneho vyhostenia, správny orgán rozhodol tiež v zmysle s poukazom na a účastníčke konania uložil zákaz vstupu na územie SR na 5 rokov.

Odporca rozhodol len o zabezpečení výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- PO6-ZVC-7-010/2013 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa 30.04.2013, ktoré je naďalej platné a nebolo vykonané. Z toho dôvodu správny orgán rozhodol v zmysle o zaistení účastníčky konania na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia z územia SR a o jej umiestnení v zariadení podľa , ktorým je ÚPZC v Sečovciach.

Odporca skúmal vo svojom rozhodnutí prekážky administratívneho vyhostenia účastníčky konania na územie V. v zmysle , , pričom sa opieral o vyjadrenie účastníčky konania zo dňa 21.09.2013, ako aj zo dňa 08.04.2013 v ktorom uviedla, že jej nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia na územie V. a jej osobe žiadne nebezpečenstvo v domovskom štáte nehrozí, nie je tam politicky aktívna. Zo spisového materiálu o jej administratívnom vyhostení č. s. PPZ- HCP-PO6-ZVC-7/2013 odporca zistil, že účastníčka konania má na území SR manžela, no deti žijú vo V..

Na základe týchto skutočností správny orgán dospel k záveru, že zaistením účastníčky konania pre výkon jej administratívneho vyhostenia nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do základných práv a slobôd, garantovaných v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a považoval ho za nevyhnutný v záujme ochrany verejnej bezpečnosti, predchádzania zločinnosti, ochrany práv a slobôd iných v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru. Zároveň postup správneho orgánu považoval za postup v súlade so zásadou proporcionality, nakoľko účastníčka konania sa svojim neoprávneným pobytom dopustila porušenia právneho poriadku SR, pričom jeho ochrana je záujmom verejným, nadriadeným súkromnému záujmu - pobytu manžela v SR a finančnému dlhu v domovskom štáte účastníčky konania.

Správny orgán na základe vyjadrenia ÚPZC v Sečovciach určil trojmesačnú lehotu potrebnú na realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. V zmysle má účastníčka konania možnosť využiť asistovaný dobrovoľný návrat prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM. Odporca poukázal tiež na to, že v zmysle podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia.

Včas podaným opravným prostriedkom, podaným osobne na Oddelení cudzineckej polície PZ Košice dňa 30.09.2013, sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na nové prejednanie a rozhodnutie.

V opravnom prostriedku navrhovateľka uviedla, že si je vedomá deliktu, že neopustila územie SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2013. K tomuto protiprávnemu konaniu ju neviedli pohnútky úmyselne porušovať zákonné ustanovenia SR, ale ťaživá sociálna situácia kvôli dlhom vo V., kde by jej hrozilo exekučné konanie, ktorým by prišla o dom, kde bývajú jej deti. Žiadala preto o prepustenie na slobodu alebo umiestnenie do útvaru v Humennom, nakoľko režim tohto ústavu v Q. jej bráni stretávať sa s manželom a vplýva na ňu depresívne a vyvoláva nepriaznivé psychické stavy. Sľúbila, že v prípade prepustenia z ústavu dobrovoľne vycestuje z územia SR a nebude klásť žiadne prekážky na vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľky písomne vyjadril dňa 01.10.2013. Vo svojom vyjadrení reagoval na odvolacie dôvody navrhovateľky, že jej protiprávne konanie nebolo úmyselné, no zároveň tvrdila, že na územie V. sa nemôže vrátiť pre dlhy a k tomu protirečivo uviedla, že ak bude prepustená z Ú. Q., vycestuje z územia SR. Za ďalší dôvod domnievať sa, že navrhovateľka z územia SR nevycestuje, považoval odporca jej opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území SR. Navrhovateľka uviedla, že na zaplatenie dlhov vo V. si počas nelegálneho pobytu na území SR chcela zadovážiť maximum finančných prostriedkov, no bola prichytená pri páchaní priestupku proti majetku - krádeže v OC Billa K. A.. Dostatočné finančné prostriedky si navrhovateľka mohla zabezpečiť počas prechodného pobytu na území SR od 22.05.2007 do 15.02.2012. Povolený pobyt na účely podnikania jej zanikol z dôvodu zastaveného konania o obnovenie prechodného pobytu na území SR, nakoľko navrhovateľka nedoložila potrebné doklady na jeho obnovenie.

Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky navrhol potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj zo zápisnice, spísanej s navrhovateľkou vyplýva, že z územia SR v lehote stanovenej v rozhodnutí vedome a bez vážneho dôvodu nevycestovala a je tu predpoklad, že sa aj po prepustení zo zaistenia bude brániť jej odsunu z územia SR.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ustanovenia a nasl. a po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa so spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu navrhovateľky, ktoré preskúmaval krajský súd podľa dispozičnej zásady.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 21.09.2013, ktorým odporca v zmysle zaistil navrhovateľku dňom 21.09.2013 na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR a zároveň podľa ju umiestnil do ÚPZC Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac na tri mesiace.

Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov (prvá veta ustanovenia ). Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. ( )

Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. ( )

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s o správnom konaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z opravného prostriedku navrhovateľky vyplynulo, že za hlavný dôvod návrhu označila skutočnosť, že k porušeniu zákonov SR, keď dobrovoľne nevycestovala do V. na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ju neviedli pohnútky úmyselne porušovať zákon, ale ťaživá sociálna situácia, keď kvôli dlhom vo V. by jej tam hrozilo exekučné konanie, ktorým by prišla o dom, v ktorom bývajú jej deti. Napriek tomu prisľúbila, že v prípade prepustenia dobrovoľne vycestuje z územia SR a nebude klásť žiadne prekážky pre výkon právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR. Poukázala tiež na nepriaznivé psychické stavy v ústave, ktorého režim jej bráni stretávať sa s manželom.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľky za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka bola zaistená ako osoba bez platného povolenia na pobyt, u ktorej rozhodnutím správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-7-010/2013 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa 30.04.2013, podľa z dôvodu , bolo rozhodnuté o jej administratívnom vyhostení, s určením lehoty na vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, teda od 30.04.2013. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal citovaným rozhodnutím o administratívnom vyhostení navrhovateľky, ako aj rozhodnutím o uložení zákazu vstupu na územie SR. Zaoberal sa účelom zaistenia z pohľadu , s prihliadnutím na výpoveď navrhovateľky v zápisniciach o podaní vysvetlenia, a to aj z pohľadu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj odôvodnením potrebnej predpokladanej dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, a to na čas najviac troch mesiacov, na základe skúseností s realizácie výkonu administratívneho vyhostenia v Ú. Q.. Odporca z pohľadu článku 8 ods. 1 a 2 Dohovoru sa zaoberal aj otázkou proporcionality medzi verejným záujmom na ochrane právneho poriadku a verejnej bezpečnosti SR oproti súkromnému záujmu navrhovateľky - pobytu manžela v SR a jej finančnému dlhu v domovskom štáte - V., kde žijú jej deti. Navrhovateľkou namietané nepriaznivé psychické stavy v dôsledku jej umiestnenia v Ú. Q. sa nezohľadňujú pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti zaistenia.

Vo svojom rozhodnutí odporca poukázal na ustanovenie . Zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.09.2013 vyplýva, že navrhovateľka počas svojho vyjadrenia, o ktorom pretlmočenú zápisnicu podpísala, nežiadala o udelenie azylu na území SR. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 01.10.2013 je zistiteľné, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu, no v administratívnom spise odporcu sa takáto žiadosť nenachádza. Navrhovateľka ani v opravnom prostriedku neuvádzala podanie žiadosti o udelenie azylu na území SR, ani touto skutočnosťou neargumentovala v odvolacích dôvodoch. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorým krajský súd na pojednávaní doplnil dokazovanie, súd zistil, že rozsudkom tohto súdu č. k. -12 zo dňa 02.12.2010 bolo potvrdené rozhodnutie odporcu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.09.2010 ČAS: MU-471-15/PO-Ž-2010, ktorým odporca v zmysle ustanovenia , o azyle zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR ako zjavne neopodstatnenej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2011. Dôvodom jej žiadosti o udelenie azylu bola nepriaznivá ekonomická situácia vo V. a pobyt jej manžela na území SR. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. p. UHCP-PO-CP-KE-ZVC-033-008/2010 zo dňa 26.05.2010 bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení navrhovateľky a zákaze vstupu na územie SR do 26.05.2015. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka opakovane nerešpektovala rozhodnutia o jej administratívnom vyhostení. Z toho dôvodu odporca dôvodne nepovažoval za hodnoverný sľub navrhovateľky, že v prípade prepustenia z ústavu dobrovoľne vycestuje z územia SR a nebude klásť žiadne prekážky na vykonanie právoplatného rozhodnutia o jej administratívnom vyhostení z územia SR.

Krajský súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s postupom a závermi odporcu v napadnutom rozhodnutí, námietkam navrhovateľky nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO6- ZVC-27-016/2013 zo dňa 21.09.2013 v zmysle ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.