Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/109/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., N. X. XXXX/XX, toho času bytom Q. v D., T. X, D., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov M. L., bytom S., N. X. XXXX/XX a N. E., bytom X., S. XXX/XX, o návrhu matky na zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. júla 2012, č.k. -25, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky o zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Konštatoval, že maloletý má XX rokov, rodičia maloletého nie sú a neboli manželia, otcovstvo k maloletému bolo určené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. zo dňa 19.11.1998, ktorým bol zároveň maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Poukazoval na predchádzajúce rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletého, naposledy rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. -29 zo dňa 28.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -55 zo dňa 23.05.2013, ktorým bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre v D.. Matka maloletého bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 26,65 Eur mesačne, na účet Reedukačeného centra, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným v sume 30 % z tohto zmeneného minima. Otcovi maloletého bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Z. sumou 50 Eur mesačne rovnako na účet Reedukačného centra v D.. Rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. -29 zo dňa 28.02. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -55 zo dňa 23.05.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2013. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že matka maloletého poberá od 01.01.2013 invalidný dôchodok v sume 169,50 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia špecifikoval mesačné výdavky matky. Matka nepoberá dávky v hmotnej núdzi a naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 19.07.2011 do 19.09.2011. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime, teda aj ten z rodičov, ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného (napr. z dôvodu, že je nezamestnaný alebo sociálne odkázaný a podobne), musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške, keďže povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Matka mal. Z. nemá priaznivú sociálnu situáciu, jej jediný príjem je invalidný dôchodok v sume 167,50 Eur, pričom má výdavky spojené s bývaním, ako i s nepriaznivým zdravotným stavom. Napriek týmto skutočnostiam však matka maloletého je povinná v zmysle § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu aspoň v minimálnej výške, ktorá suma minimálneho výživného sa odvíja od výšky životného minima. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, preto v nadväznosti na zmeny súm životného minima sa vždy k dátumu zmeny súm životného minima menia aj sumy minimálneho výživného, keďže zo súm životného minima vychádzajú. Od 01.07.2013 je minimálne výživné v sume 27,13 Eur. Do 31.06.2013 bolo minimálne výživné v sume 26,65 Eur, tak ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Partizánske v konaní, sp. zn. rozsudkom zo dňa 28.02.2013. Súd prvého stupňa poukázal na to, že od 01.07.2013 je minimálne výživné v sume 27,13 Eur. Matka maloletého je povinná uvedené rozhodnutie súdu rešpektovať a výživné na maloletého platiť, nakoľko táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine). Pokiaľ matka navrhla, aby jej vyživovacia povinnosť bola „prenesená“ na otca, ktorý má podľa vyjadrenia matky z čoho výživné platiť, nakoľko je zamestnaný, návrh matky v tomto smere neakceptoval s odôvodnením, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň vo výške minimálneho výživného. O trovách konania rozhodol podľa Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 62 ods. 1 až 5, , Zákona o rodine.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu s odôvodnením, že má nízky príjem a výživné na maloletého nemá z čoho platiť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletého, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.02.2013, č.k. -29 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.03.2013, č.k. -46, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.05.2013, č.k. -55. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2013. Matka maloletého už v tom čase bola na invalidnom dôchodku a vzhľadom na zdravotné problémy nebolo v jej možnostiach zabezpečiť si iný príjem ako invalidný dôchodok. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 373,10 Eur.

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď vyživovaciu povinnosť matky na mal. Z. neznížil. Právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima.

Cieľom právnej úpravy účinnej od 01.04.2005 je výrazná zmena v určovaní výživného na maloleté deti, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba, t. j. každý z rodičov musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa v rozsahu minimálne stanovenom zákonom, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima v jednotlivých obdobiach podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa vždy zabezpečenú. Táto zmena vyjadruje zásadu, že bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný každý z rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Bolo preto nevyhnutné v konaní uvedenú právnu úpravu rešpektovať a rozhodnúť o zamietnutí návrhu matky o zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému, nakoľko vyživovacia povinnosť je matke určená v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Pri takto zákonom určenom výživnom v minimálnom rozsahu nemá na jeho výšku žiadny vplyv, čo a v akej výške tvorí zdroj príjmu rodiča, aké sú jeho výdavky a podobne. Z tohto dôvodu príjmy oboch rodičov, ich majetkové pomery a celkové sociálne postavenie sú pre posúdenie a stanovenie výšky výživného pre jednotlivé časové obdobia v minimálnej výške právne bezvýznamné.

Súd prvého stupňa, riadiac sa ust. § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dostatočne preveril skutkový stav a rozhodol správne o výživnom, ako aj jeho rozsahu v minimálnej výške stanovenej zákonom voči maloletému zo strany matky.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .