Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-65-2013.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Subarea
11P/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III na návrh matky: H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., M. X za účasti otca: H.K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F., L. XX v konaní o zníženie výživného, zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Z. J., nar. X.X.XXXX zo sumy 70 € mesačne na 90 € mesačne od 1.6.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2013 do 30.9.2013 vo výške 80 € je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/157/2008 zo dňa 8.9.2009.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2013 žiadala zvýšil výživné zo strany otca na mal. Z. J., nar. X.X.XXXX zo sumy 70 € mesačne na 200 € mesačne od júna 2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.9.2013. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí a žiada zníženie výživného na 50 € mesačne.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol zvýšiť výživné na maloleté dieťa vzhľadom na zmenu pomerov od poslednej úpravy. Dieťa už navštevuje druhý stupeň základnej školy a vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie a iné výdavky. Návrhu otca na zníženie výživného navrhuje nevyhovieť a zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/157/2008, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. sumou 70 € mesačne od 9.10.2008 do budúcna.
Matka bola v čase poslednej úpravy zamestnaná v spoločnosti HOVE Slovensko s.r.o., od 25.8.2009 s príjmom vo výške 2,25 € na hodinu. Dňa 29.11.2008 uzavrela manželstvo. Spolu s manželom bývali v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, nájomné vrátane inkasa platili spoločne vo výške 165,97 €. Ďalšie výdavky sa týkali cestovného 19,92 € a mobilného telefónu.
Mal. Z. v čase poslednej úpravy mala 7 rokov. V školskom roku 2009/2010 nastúpila do 1. triedy ZŠ. Začiatkom školského roka zaplatila školské potreby a pomôcky vo výške 99,58 €, družina 10 € mesačne, obedy 17 € mesačne, ošatenie 33,19 € mesačne.
Otec v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, nemal žiadny príjem. Predtým bol zamestnaný v zahraničí, v čase poslednej úpravy žil z úspor. Býval u svojej matky, ktorej na bývanie, stravu neprispieval. Vypomáhal jej v domácnosti. K jeho výdavkom patril nákup ošatenia, stravy 66,39 € mesačne.
Matka, otec v čase poslednej úpravy iné vyživovacie povinnosti nemali.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.
Mal. Z. má 11 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ. Výdavky matky sú nasledovné: rodičovské združenie 15 €, začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky 66 €, zošity, obaly, temperové farby a iné potreby na výtvarnú, keďže navštevuje výtvarnú školu 100 €, hygienické potreby 15 € štvrťročne, prezúvky 7 €, telesná výchova, úbor 65 €, botasky na krúžky 12 €. Vzhľadom na jej vek sú výdavky 70 €, pracovné zošity na anglický jazyk, nemecký jazyk 10 €, navštevuje rôzne krúžky, za ktoré síce matka neplatí, ale napr. krúžok varenia podľa potreby jej musí dať finančné prostriedky, napr. 4 €. Vzhľadom na zameranie školy často navštevujú výstavy, to znamená výdavky na lístky, cestovné 5 €, vstupné. Okrem toho sa dcéra musí zúčastniť plesu, musí jej zabezpečiť šaty, topánky, kabelku, účes. V minulom školskom roku sa zúčastnila plaveckého kurzu, za ktorý zaplatila 100 €, škola v prírode 200 €. Okrem toho sa snaží predchádzať chorobám, kupuje vitamíny, vitamínové prípravky, minimálne 5 € mesačne. K ďalším výdavkom patrí kozmetika, drogéria 20 € mesačne a strava. Maloleté dieťa sa v školskej jedálni nestravuje, strava v domácom prostredí 150 € mesačne, mobilný telefón 10 € mesačne.
Matka uviedla, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. X. E., nar. XX.XX.XXXX. Do septembra 2013 bola na materskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 €. Po skončení materskej dovolenky je nezamestnaná, zatiaľ žiadny príjem nemá okrem prídavkov na dve deti.
Spolu s manželom bývajú v byte, za ktorý platia nájomné, elektrinu, inkaso vo výške 200 € mesačne, mobilné telefóny spolu 60 € mesačne, odpad 10 € mesačne, poistenie bytu, daň 66 € ročne a poistky pre všetkých 127 € mesačne. Manžel je zamestnaný v Hasičskom záchrannom zbore s príjmom vo výške 850 € mesačne.
Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, s dcérou sa stretáva raz za 3 týždne, keď si ju zoberie, prípadne stará matka dieťaťa.
Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že je zamestnaný v spoločnosti Glamour Slovakia a.s. s príjmom vo výške 460 € mesačne. Z tohto príjmu má však vykonávané zrážky. Nachádza sa vo veľkých finančných problémoch, vznikol mu dlh na poistnom v zdravotnej poisťovni vo výške 387,09 € počas nezamestnanosti do roku 2012, ďalej dlh v Slovenskej sporiteľni za úver celkovo 2.300 €, pričom úver zobral v roku 2008 a následne ho nevedel splácať. Prispieva na nájom bytu vo výške 120 € mesačne. Do práce dochádza motorovým vozidlom zakúpeným na pôžičku, ktorú spláca vo výške 60 € mesačne. Podľa možností sa snaží prispievať aj mimo súdom určeného výživného. V čase, keď bol v Taliansku, tak jej kupoval veci do školy, prípadne iné. Vzhľadom k tomu, že nemá dostatok finančných prostriedkov, žiada, aby súd znížil výživné na sumu 50 € mesačne.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že tento je vo firme zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere od 2.10.2012. Príjem otca za obdobie 10/2012 do 8/2013 bol vo výške 468 € netto.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok na dieťa od 1.4.2008 do trvania podmienok aktuálne v sume 46,20 € mesačne, rodičovský príspevok od 1.10.2010 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 199,60 €. Toho času nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Košice - Juh vyplýva, že dňa 14.10.2010 sa narodila maloletá X. E., to znamená, že matke pribudla vyživovacia povinnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení a znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Z. zo sumy 70 € mesačne na 90 € mesačne od 1.6.2013 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom podania návrhu, nakoľko posledná úprava bola vykonaná v roku 2009. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. Z. vzhľadom na to, že vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Na strane otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu, nakoľko sa zamestnal. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne na mal. Z. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. Z.. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 90 € mesačne pre mal. Z., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3 €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej, ale vychádzajúci z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu v minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Ďalej súd konštatuje, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nákladov dieťaťa na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky a mimoškolské aktivity, a preto je nepochybné, že matka dieťaťa dopĺňa zdroj jeho výživy zo svojho minimálneho príjmu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný vývoj, pričom sa o neho osobne stará, čo znamená, že jej podiel na výživnom je rovnaký ak nie väčší ako podiel otca. Ďalej poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť uvedenú v § 62 ods. 1 Zákona o rodine a ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Záverom súd konštatuje, že výdavky otca na základe ktorých žiadal znížiť výživné, konkrétne splátky úveru a dlhy v zdravotnej poisťovni, tieto vznikli ešte pred podaním návrhu, dokonca v čase poslednej úpravy a vznikli nezodpovedným prístupom otca v plnení si svojich povinností. Z uvedeného dôvodu, preto na tieto výdavky, splácanie dlhu exekúcii súd neprihliadal. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne je primerané a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.6.2013 do 30.9.2013 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného vo výške 80 €, ktoré je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za uvedené obdobie 90 € - 70 € = 20 € x 4 mesiace, spolu 80 €.
Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť matke mal. dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 mu uložil dlhšiu lehotu, avšak neumožnil mu splácať dlžné výživné v splátkach, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku je treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Ďalej súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.